znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 65/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   F.   a O.   F.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených   komerčnou právničkou JUDr. G. J., K., vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 46 až 49 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Okresného   úradu   Košice   I   č.   FIN   –   918/92 z 3. novembra 1992, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. a O. F.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. januára 2002 doručené podanie P. F. a O. F. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom K., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavných práv podľa čl. 46 – 48 podaná spôsobom podľa č. 127 Ústavy SR vo veci rozhodnutia Okresného úradu Košice I. zrušením národnej správy podľa § 3 nariadenia č. 50/45“.

Keďže   sťažovatelia   k svojmu   podaniu   nepripojili   také   splnomocnenie   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré spĺňalo náležitosti § 20 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ich 14. februára 2002 vyzval na   odstránenie   tohto   nedostatku   náležitosti   ich   podania.   Sťažovatelia   doplnili   podanie v určenej   lehote   a ústavnému   súdu   27.   februára   2002   doručili   „Plnomocenstvo“   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené komerčnej právničke JUDr. G. J., K.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia vystupujú ako nájomníci bytu v K., kde   bývajú od   roku   1949.   Podľa   sťažovateľov   oznámený nový   majiteľ (alebo správca) bytov VSŽ BYTY, s. r. o., v roku 1993 predložil nájomníkom bývajúcim v K. na podpis nové nájomné zmluvy. S ich textom – vzhľadom na formuláciu „na dobu neurčitú až do doby zabezpečenia náhradného bytu“ – sťažovatelia nesúhlasili a požadovali novú zmluvu v znení pôvodnej (s nájomcom Bytovým podnikom) s textom „na dobu určitú“. Uviedli, že takúto zmluvu napokon aj podpísali: „Vedenie VSŽ Byty, s. r. o. si museli byť vedomé toho, že ak sa nedohodnú s nájomníkmi, prípad skončí na súde. Stalo sa. Mne, mojej mame a všetkým   ostatným   nájomníkom   dali   k dispozícii   zmluvu,   ktorá   bola   vyhotovená   ako fotokópia   zmluvy s fotokópiou   podpisu   riaditeľa   a naším   originálnym podpisom.   Oni si ponechali   originál   s jednou   kópiou.   Keď   v roku   1996   VSŽ   byty   s.   r.   o.   dali   žalobu o vypratanie bytu, súdu už predložili zmluvy so znením – Zmluva o nájme na dobu neurčitú až do doby zabezpečenia náhradného bytu.“

Podľa sťažovateľov VSŽ BYTY, s. r. o., podali v roku 1994 žalobu aj proti nim na Obvodný   súd Košice   1   o   vypratanie   nehnuteľnosti.   Obvodný   súd   Košice   1   v   tejto veci (č. k. 17 C 353/96-27)   rozhodol   25.   októbra   1996   tak,   že   tento   návrh   smerujúci proti sťažovateľom   zamietol.   Krajský   súd   v Košiciach   o odvolaní   žalobcu   VSŽ   BYTY, s. r. o.,   proti   rozsudku   vo   veci   č.   k.   17 C 353/96-27   v znení   opravného   uznesenia č. k. 17 C 353/96-38   z 13.   januára   1997   rozhodol   tak,   že   zrušil   rozsudok   o zamietnutí a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (č. k. 16 Co 83/97- 48).

Okresný súd Košice I vo vrátenej veci rozhodol rozsudkom zo 14. novembra 1997 (č. k.   17   C   353/96-105).   Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   sa   títo   odvolali   na   Krajský   súd v Košiciach, ktorý ich odvolanie zamietol. Sťažovatelia prostredníctvom nového právneho zástupcu podali podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky „s návrhom podať mimoriadne   dovolanie“.   Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   „po   nadobudnutí   právoplatnosti rozhodnutia súdu“ získali dôkazy, ktoré „mohli privodiť pre nás priaznivejšie rozhodnutie“ (niektoré   nimi   označené   dôkazy   tvoria   prílohu   sťažnosti)   a   v zmysle   ktorých   „bolo spochybnené vlastnícke právo VSŽ na nehnuteľnosť – obytný dom. V konečnom dôsledku teda spoločnosť VSŽ Byty, s. r. o. nemohla s nájomcami v tomto dome uzatvárať platné nájomné zmluvy. Sudca JUDr. Ľ. K. žiadosť na obnovu konania zamietol. Dňa 29. 10. 2001 sme sa odvolali proti tomuto rozhodnutiu. Zdôvodnil to tým, že doposiaľ nebolo zrušené ani zmenené rozhodnutie OU zo dňa 3. 12. 1992 pod FIN-918/92“.

Sťažovatelia   napokon   uviedli:   „Súd (pozn.   nie   je   označené,   o ktorý   súd   ide) neskúmal predbežnú   otázku   –   oprávnenosti   uzatvárať   s nami   nájomné   zmluvy. Rozhodnutím podľa Benešovho dektrétu č. 5/45 § 11 bola uvalená národná správa na dom podľa   §   3   nar. č. 50/45   a rozhodnutím   Okresného   úradu (pozn.   myslí   sa   Okresný   úrad Košice) č.   FIN-918/92   zo   dňa   3.   11.   1992   bola   zrušená   tým   neodpadol   dôvod   podľa Benešovho dekrétu, navyše do dnešného dňa Okresný úrad nevie vyvodiť právoplatnosť rozhodnutia.   Týmto   protizákonným   rozhodnutím   boli   porušené   čl.   48   –   49   Ústavy   SR s účinkom   od   1.   1.   2002,   lebo   nevediac   o týchto   skutočnostiach   nám   zanikla   možnosť uplatniť tento dôkaz pre posúdenie platnosti   nájomných   zmlúv.   Ak   VSŽ   Byty, s.   r.   o. nemali   spôsobilosť   uzatvárať   nájomné   zmluvy,   nebolo   potrebné   skúmať   obsah   týchto zmlúv,   ale   priamo   vyvodiť   ich   neplatnosť.   Žiadame   preto,   aby   Ústavný   súd   SR   zrušil nezákonné rozhodnutie Okresného úradu Košice, č. FIN-918/92, zo dňa 3. 11. 1992.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z toho, že je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľov   je,   že   ňou   namietajú   porušenie   čl.   46   –   48 (resp. čl. 49)   ústavy   nezákonným   rozhodnutím   finančného   oddelenia   Okresného   úradu v Košiciach (ďalej len „okresný úrad“) vydaným 3. novembra 1992 podľa § 11 dekrétu prezidenta republiky č. 5/1945 Zb. Z príloh priložených k sťažnosti (príloha č. 9) vyplynulo, že   týmto   rozhodnutím   okresný   úrad   zrušil   „národnú   správu   uvalenú   na   nehnuteľnosť vlastníkovi P. M., zapísanú na pozemnoknižnej vložke č. 3149, parc. č. 874, kat. úz. Košice, ktorá   bola   uvalená výmerom   Jednotného   národného   výboru   –   hospodársky   referát v Košiciach (č. VIII/3-191.1-1953/2154-Kl zo dňa 18. 7. 1953).“

Podľa   názoru   ústavného   súdu   namietané   rozhodnutie   okresného   úradu   malo   za následok zrušenie obmedzenej možnosti vtedajšieho vlastníka tejto nehnuteľnosti (P. M., resp.   dedičia)   nakladať s predmetom   svojho   vlastníctva   a jeho   právne   účinky   smerovali proti vtedajšiemu správcovi tejto nehnuteľnosti Bytovému hospodárstvu, š. p., Košice. Pre úplnosť je dôležité uviesť, že namietané rozhodnutie bolo vydané na základe § 11 dekrétu prezidenta   republiky   č.   5/1945   Zbierky   zákonov   a nariadení   štátu   Československého o neplatnosti   niektorých   majetkovo-právnych   úkonov   z obdobia   neslobody   a o národnej správe   majetkových   hodnôt   Nemcov,   Maďarov,   zradcov   a kolaborantov   a niektorých organizácií   a ústavov,   ktorý   znie:   „Národná   správa   nech   je   zrušená,   akonáhle   pominú dôvody, pre ktoré bola zavedená. Zruší ju orgán, ktorý ju zaviedol.“ V zmysle § 7 ods. 1 písm.   e)   citovaného   dekrétu:   „Na   zavedenie   národnej   správy   sú   príslušní:   U obytných domov a stavebných parciel miestny národný výbor, ak však hodnota prevyšuje 5.000.000 K, okresný národný výbor.“

V uvedenej súvislosti je potrebné uviesť aj to, že namietané rozhodnutie (ktorého právoplatnosť   zatiaľ   v nijakom   súdnom   ani   inom   konaní   nebola   spochybnená)   sa predovšetkým netýka základných práv sťažovateľov upravených v čl. 46 – 48 (resp. čl. 49) ústavy, ktorých porušenie namietajú. Základné práva, ktoré sťažovatelia označili vo svojej sťažnosti, musia (v rámci súdnej a inej právnej ochrany) byť zásadne späté iba s takými konaniami, ktorých účastníkmi sťažovatelia boli a v ktorých prostredníctvom rozhodnutia vydaného v ich   rámci   mohlo aj reálne dôjsť   k porušeniu takýchto ich   základných   práv, avšak   nie   s konaniami,   ktorých   účastníkmi   sťažovatelia   neboli   a v ktorých   k porušeniu označených   základných   práv   dôjsť   nemohlo.   Napadnuté   rozhodnutie   okresného   úradu z tohto hľadiska nie je spôsobilé porušiť označené základné práva a slobody sťažovateľov, pretože   medzi   príslušným   rozhodnutím   a označenými   základnými   právami   a slobodami neexistuje priama príčinná súvislosť.

Keďže   za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   sa   považuje   aj   taká   sťažnosť,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi namietaným postupom (a rozhodnutím) orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namieta (podporne napr. judikatúra vo veciach podnetov: I. ÚS 20/97, I.   ÚS   87/97,   I.   ÚS   24/98,   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   70/99),   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľov   v zmysle   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ich sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2002