znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 648/2014-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.   a V.   M., zastúpených   advokátom   JUDr. Michalom   Huttom,   Bezekova   13,   Bratislava,   vo   veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Bratislava,   katastrálneho   odboru   (pôvodne   postupom   Správy   katastra   pre   hlavné   mesto Slovenskej republiky Bratislavu) v konaní vedenom pod sp. zn. X-39/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. a V. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2013 doručená sťažnosť M. M. a V. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru   (ďalej aj „okresný   úrad“), pôvodne postupom Správy   katastra pre hlavné   mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   (ďalej   aj   „správa   katastra“),   v   konaní vedenom pod sp. zn. X-39/2000 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovatelia sa v namietanom konaní návrhom podaným 22. marca 2000 na bývalom Okresnom úrade Bratislava II, katastrálnom odbore (ďalej len „Okresný úrad Bratislava II“), domáhali podľa v tom čase účinného § 48 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o   katastri   nehnuteľností a o zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k nehnuteľnostiam   (ďalej   len   „katastrálny   zákon“) určenia priebehu hranice pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území..., parcely č... – záhrady   o   výmere   324   m2,   zapísanej   na   liste   vlastníctva   č...,   v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov a parcely č... – zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, zapísanej   na   liste   vlastníctva   č...,   v   bezpodielovom   spoluvlastníctve   Ing.   V.   K.   a   jeho manželky (ďalej len „predmetné pozemky“).

Dôvodom podania uvedeného návrhu bola skutočnosť, že sťažovatelia v roku 1999 v katastri nehnuteľností zistili, že bez ich vedomia došlo v katastrálnej mape k prekresleniu hranice medzi predmetnými pozemkami a súčasne k zmene zápisu na liste vlastníctva č..., ktorého   predmetom   bolo   zväčšenie   výmery   parcely   č...   o   8   m2.   Pretože   Okresný   úrad Bratislava II o návrhu sťažovateľov nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote, sťažovatelia napadli   jeho   nečinnosť   29.   novembra   2000   sťažnosťou   adresovanou   Krajskému   úradu v Bratislave (ďalej len „krajský úrad“). Krajský úrad vyhodnotil sťažnosť sťažovateľov ako dôvodnú,   pretože   orgán   konajúci   vo   veci   nerozhodol   v   zákonnej   lehote   podľa   §   50 katastrálneho zákona.

Okresný úrad Bratislava II listom z 18. júla 2001 vyzval sťažovateľov, aby si spornú hranicu   medzi   predmetnými pozemkami dali vytýčiť geodetom   alebo súdnym   znalcom. Podaním   z   18.   decembra   2001   sťažovatelia   zaslali   Okresnému   úradu   Bratislava   II geometrický plán vyhotovený Ing. Š. z 19. októbra 2001 a opätovne požiadali o rozhodnutie o ich návrhu. Okresný úrad Bratislava II ani Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Bratislava II (ďalej len „katastrálny úrad“), na ktorého s účinnosťou od 1. januára 2002 prešla pôsobnosť konať vo veci, o návrhu sťažovateľov meritórne nerozhodli, a to ani po urgencii z 25. júna 2002.

Katastrálny úrad rozhodol po prvýkrát vo veci sťažovateľov až 7. mája 2003 tak, že ich návrhu nevyhovel, s odôvodnením, že „nemá právo rozhodnúť o neplatnosti vytýčenia hranice   pozemkov“.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   katastrálneho   úradu   podali   sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 Sp 75/2003 z 11. októbra 2004 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil katastrálnemu úradu na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil právny názor, podľa ktorého   katastrálny   úrad   je   povinný   rozhodnúť   o návrhu   sťažovateľov   podľa   §   48 katastrálneho   zákona „v   nadväznosti   na   ust.   §   79g   zák.   č.   173/2004,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zák.   č.   162/1995   Z.z.   v   znení   neskorších   predpisov,   podľa   ktorého   konania   o určení   priebehu   hranice   pozemkov   začaté   do   nadobudnutia   účinnosti   tohto   zákona   sa dokončia podľa doterajších predpisov“.

Následne správa katastra, na ktorú prešla s účinnosťou od 15. apríla 2004 pôsobnosť katastrálneho úradu, svojím rozhodnutím sp. zn. X-39/2000 z 26. januára 2006 opakovane návrhu sťažovateľov nevyhovela s odôvodnením, že riešenie priebehu hranice pozemkov, ktoré   je   zároveň   sporom   o   určenie   vlastníckeho   práva,   nepatrí   do   jej   právomoci,   ale do právomoci   súdu.   Proti   rozhodnutiu   správy   katastra   podali   sťažovatelia   odvolanie, o ktorom   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   3   Sp   60/2006-58   z   5.   decembra   2007 v spojení   s   opravným   uznesením   č.   k.   3   Sp   60/2006-60   z   5.   decembra   2007   tak,   že napadnuté   rozhodnutie   správy   katastra   zrušil   a   vec   jej   vrátil   na   ďalšie   konanie s odôvodnením, že prerokúvaná vec patrí do právomoci správy katastra, a preto je správa katastra povinná o návrhu sťažovateľov rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom správneho súdu.

Pretože správa katastra nepostupovala plynulo ani po druhom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu a ani po intervencii verejného ochrancu práv, sťažovatelia sa so sťažnosťou na prieťahy v katastrálnom konaní z 25. júla 2008 obrátili na Katastrálny úrad v Bratislave ako nadriadený orgán správy katastra, ktorý vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a súčasne oznámil, že vo veci je potrebné vyhotoviť znalecký posudok na určenie priebehu hranice pozemkov. Správa katastra svojím rozhodnutím zo 6. apríla 2009 ustanovila vo veci znalca Ing. J. V., CSc., ktorý mal vypracovať znalecký posudok na určenie priebehu hranice medzi predmetnými pozemkami. K vypracovaniu znaleckého posudku ustanoveným znalcom však nedošlo   z   dôvodu   jeho   vyškrtnutia   zo   zoznamu   znalcov.   Správa   katastra   na   uvedenú skutočnosť   reagovala   až   na   základe   upozornenia   prokurátora   Okresnej   prokuratúry Bratislava II č. k. Pd 91/10-6 z 26. mája 2010, a to rozhodnutím z 28. júna 2010, ktorým ustanovila vo veci nového znalca Ing. B. Znalec Ing. B. podal 5. februára 2011 znalecký posudok, v ktorom odporučil správe katastra, aby potvrdila súlad geometrického určenia so skutočnou držbou a opravila v katastrálnej mape chybne zakreslenú hranicu predmetných pozemkov. Napriek takto zabezpečenému podkladu pre rozhodnutie správa katastra vo veci meritórne nerozhodla, ale 7. júla 2011 postúpila vec Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), keď dospela k záveru, že vec patrí do právomoci súdu.

Okresný   súd   9.   augusta   2011   vrátil   spis   spolu   s   prípisom   č.   k.   12   C 84/2011-4 z 28. júla   2011   správe   katastra   s odôvodnením,   že   vec   nepatrí   do   právomoci   súdu. Po vrátení   veci   správa   katastra   rozhodnutím   z   19.   decembra   2011   po tretíkrát   návrhu sťažovateľov nevyhovela. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že vzhľadom   na nesúhlas Ing. K. so znaleckým posudkom   znalca Ing.   B. je v konaní preukázaný spor o hranicu predmetných pozemkov, teda predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva, preto na konanie a rozhodnutie vo veci je daná právomoc súdu. Proti ostatnému rozhodnutiu správy katastra podali sťažovatelia 14. januára 2012 odvolanie, o ktorom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo krajským súdom rozhodnuté.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti okrem iného uvádzajú: „Na základe... uvedeného skutkového stavu sme toho názoru, že doterajším postupom Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a jej právnych predchodcov bolo porušené naše   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.2   Ústavy Slovenskej   republiky,   pretože   od   začatia   konania,   t.j.   od   22.   marca   2000   až   doteraz (13 rokov a 3 mesiace) nebola vec právoplatne skončená.

K porušeniu nášho ústavného práva došlo v dôsledku toho, že správa katastra sa od začatia konania odmietala vecou zaoberať a rozhodnúť v rámci svojej zákonom vymedzenej kompetencie. Namiesto toho, aby vec posúdila a meritórne o nej rozhodla, tak počas celého priebehu   konania   postupovala   v   konaní   tak,   aby   nemusela   vo   veci   rozhodnúť   a   až v situáciách,   keď   zo   strany   nadriadeného   správneho   orgánu   alebo   prokurátora   bola donútená   rozhodnúť,   tak   rozhodla,   avšak   vždy   spôsobom,   aby   sa   nemusela   meritom predmetu konania zaoberať. Pri poslednom svojom rozhodnutí dokonca nerešpektovala ani vyslovené záväzné právne názory v tejto veci zo strany Krajského súdu v Bratislave, názor nadriadeného Katastrálneho úradu v Bratislave a ani záväzný návrh prokurátora. Máme za to, že správa katastra konala tak nie preto, že by prejednávaná vec bola skutkovo či právne zložitá. Veď do roku 2004 bolo určovanie priebehu hraníc pozemkov bežnou agendou katastrálnych úradov, pričom prejednávaná vec sa ani po právnej ani po skutkovej   stránke   ničím   zásadným   neodlišuje   od   iných   vecí,   ktoré   katastrálne   úrady v rámci tejto agendy v minulosti rozhodovali. Podľa nášho názoru konala tak preto, lebo si je vedomá toho, že jej niektorí zamestnanci v roku 1999 v rozpore s právom zmenili hranicu nášho pozemku v katastrálnej mape a vykonali v rozpore s právom aj zápis na LV č... v prospech   Ing.   K.   s   manželkou.   To,   že   je   nesprávne   evidovaný   stav   hraníc   pozemkov v katastri   nehnuteľností   potvrdili   nielen   geometrické   plány   z roku   1969   a   1972,   ale   aj geometrický plán č..., ktorý vypracoval v roku 2001 Ing. D. S., ďalej to potvrdil písomný technický podklad   Katastrálneho   úradu v Bratislave zo   dňa   9. januára 2006 pod č.   3- 1949/2005 a aj znalecký posudok Ing. V. B. č... zo dňa 5. februára 2011, ktorý si správa katastra sama pre rozhodnutie o našom návrhu zabezpečila.

Správa katastra, aby nemusela z vyššie uvedených dôvodov v merite veci rozhodnúť, radšej sa uchýlila počas viac ako 13 rokov vedeného konania k ignorácii a prekrucovaniu zisteného skutkového stavu tak, aby vec posunula na rozhodnutie všeobecnému súdu, hoci jej   z   obsahu   doterajšieho   konania   a   z   dvoch   zrušujúcich   rozhodnutí   Krajského   súdu v Bratislave musí byť dobre známe, že konať o našom návrhu na určenie priebehu hranice má   katastrálny   orgán,   a   nie   súd.   Veľmi   dobre   jej   je   známe,   že   k   zásahu   do   nášho vlastníckeho práva zo strany Ing. V. K. s manželkou doteraz nedošlo. Nedošlo k tomu preto, lebo už od roku 1961 pozemok par. č... nepretržite až doteraz užívame v súlade s vyššie uvedenými geometrickými plánmi z roku 1969 a 1972 (najskôr ako jeho nájomcovia a neskôr   ako   jeho   vlastníci)   a   od   roku   1961   až   doteraz   je   tento   náš   pozemok   oplotený železnými   tyčami   s   pevnými   betónovými   základmi.   Naopak,   došlo   len   k zásahom   v katastrálnej mape zo strany správy katastra, v dôsledku čoho v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností nekorešponduje so stavom právnym (vlastníckym)...

V   súčasnosti   k   porušovaniu   nášho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR prispieva aj Krajský súd v Bratislave, ktorý v súdnom konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa §250l až § 250s Občianskeho súdneho poriadku vedeného pod č.k. 4Sp 61/2012 po takmer roku od prevzatia administratívneho spisu od správy katastra doposiaľ nevytýčil termín pojednávania a niekoľko mesiacov nevykonal ani žiadne procesné úkony.“

Sťažovatelia   sa   domáhajú   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 8 000 €, čo odôvodňujú materiálnou, ale predovšetkým nemateriálnou ujmou, ktorá im   bola   spôsobená.   V   tejto   súvislosti   uvádzajú,   že „prípadné   konštatovanie   porušenia ústavného   práva   nepostačuje,   pretože   Správa   katastra   pre   hlavné   mesto   SR   Bratislavu závažným spôsobom spôsobila a naďalej spôsobuje nám ako aj našej rodine ujmu. Táto ujma nemá len majetkový charakter spočívajúci v nákladoch, ktoré sme museli doposiaľ vynaložiť na správne a iné poplatky a odmeny advokátom za poskytnuté právne služby v tomto viac ako 13 ročnom katastrálnom konaní, ale predovšetkým v ujme nemajetkovej povahy.

Nemajetková ujma spočíva v prvom rade v tom, že nás správa katastra vystavila do značného stavu právnej neistoty v otázke priebehu hraníc nášho pozemku, pričom svoje pochybenie,   ktoré   sama   spôsobila,   nemá   záujem   v   katastrálnom   konaní,   ktoré   sme iniciovali, napraviť. V dôsledku takéhoto konania správy katastra sme zo strany Ing. K. a jeho manželky obviňovaní, že užívame ich pozemok, čo nielen trvalo rozvrátilo naše dovtedy dobré   susedské   vzťahy,   ale   predovšetkým   znižuje   našu   česť   a dôstojnosť   voči   ostatným susedom.

V   druhom   rade   nás   tento   nesúlad   v   evidencii   katastra   nehnuteľností   obmedzuje v našom dispozičnom práve s pozemkom voľne nakladať, pretože prípadný záujemca o kúpu pozemku sotva bude mať záujem o pozemok, ktorého hranice sú spochybnené nesprávnou evidenciou v katastri nehnuteľností a kúpu pozemku bude podmieňovať práve právoplatným ukončením tohto konania.

Permanentný viac ako 13   ročný stres z tohto   stavu   právnej neistoty nepriaznivo pôsobí aj na náš zdravotný stav, ktorý je tým, že už máme viac ako 80 rokov, v značnej miere podlomený. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania katastrálneho konania máme aj dôvodnú obavu, či sa vôbec dožijeme právoplatného rozhodnutia v tomto konaní.

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu tým, že postupovala v našej veci svojvoľne, že odmietla rešpektovať vyslovené právne záväzné názory..., tak v značnej miere znížila aj našu dôveru v právny štát a vyvolala u nás absolútny stav beznádeje.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Základné právo M. M. a V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v konaní vedenom pod sp. zn. X 39/2000 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4Sp   61/2012   sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. M. a V. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur (slovom: osemtisíc eur), ktoré je im povinná vyplatiť Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správa katastra pre hlavné mesto Bratislavu je povinná uhradiť M. M. a V. M. trovy   konania   vo   výške   487,32   eur   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto   nálezu k rukám advokáta JUDr. Michala Huttu, Advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS, Bezekova 13, 841 02 Bratislava.“

V zmysle ustanovení § 8 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra 2013 došlo   k   zrušeniu   označeného   účastníka   konania   Správy   katastra   pre   hlavné   mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pričom jej pôsobnosť prešla na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, kde v súčasnosti sťažovateľmi namietané konanie prebieha. Ústavný súd preto v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako účastníka konania Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že v čase podania sťažnosti sa vec sťažovateľov nachádzala na krajskom súde, ktorému bola 1. júna   2012   odstúpená   správou   katastra   z   dôvodu   odvolaní   podaných   účastníkmi administratívneho   konania.   O   opravných   prostriedkoch   účastníkov   konania   rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Sp 61/2012 z 20. novembra 2013 tak, že rozhodnutie okresného úradu (pôvodne správy katastra) sp. zn. X-39/2000 z 19. decembra 2011 zrušil a vec mu vrátil   na ďalšie konanie. Po právoplatnosti rozsudku   bol administratívny   spis vrátený okresnému úradu, a to prípisom krajského súdu z 19. februára 2014. Okresný úrad vo veci sťažovateľov opätovne rozhodol rozhodnutím sp. zn. X-39/2000 z 31. marca 2014 tak, že určil spornú hranicu predmetných pozemkov. Proti uvedenému rozhodnutiu podali účastníci   konania   Ing.   V.   K.   s   manželkou   odvolanie,   ktoré   bolo   predkladacou   správou z 22. augusta   2014   predložené   spolu   s   administratívnym   spisom   krajskému   súdu na rozhodnutie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným   súdom   z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, sa v petite sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom správy katastra v konaní vedenom pod sp. zn. X 39/2000. V ďalšej časti petitu sťažnosti navrhujú,   aby   ústavný   súd   prikázal   krajskému   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Sp 61/2012   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   avšak   bez   toho,   aby   súčasne   navrhli vysloviť, že ich práva boli postupom krajského súdu v označenom konaní porušené.

Ústavný súd uvádza, že ústava ani zákon mu neumožňujú prikázať krajskému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov bez toho, aby ešte predtým vyslovil vo svojom rozhodnutí, že postupom krajského súdu v označenom konaní bolo porušené sťažovateľmi   označené   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Príkaz   konať   bez zbytočných   prieťahov   je totiž   viazaný na vyhovenie   sťažnosti   a   deklarovanie,   že   iným zásahom   (nečinnosťou,   neefektívnym   postupom)   boli   porušené   základné   práva   alebo slobody,   prípadne   ľudské   práva   a   slobody   sťažovateľov   vyplývajúce   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 1 a 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Pretože sťažovatelia sa v petite sťažnosti nedomáhali toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sp 61/2012, ústavný súd sa posudzovaním tejto otázky nezaoberal, súc viazaný petitom sťažnosti ustálil predmet konania v rozsahu namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného úradu (pôvodne postupom správy katastra) v konaní vedenom pod sp. zn. X-39/2000.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   §   7   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc miestne a vecne príslušného všeobecného súdu v rámci správneho súdnictva rozhodovať o nečinnosti   orgánu   verejnej   správy,   ktorým   je   aj   Okresný   úrad   Bratislava,   katastrálny odbor.   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť konaním   pred   ústavným súdom. Preto sa odstránenia namietanej nečinnosti okresného úradu vo veci sťažovatelia musia domáhať v konaní pred všeobecným súdom, a nie v konaní pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 200/2011).

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na citované právne normy, konštatuje, že preskúmavanie postupu (nečinnosti) katastrálneho úradu v označenom konaní nepatrí   do   jeho   právomoci,   a preto   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014