znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 645/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Jurajom   Chylom,   PhD.,   Polereckého   9,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3 Pv 464/2014 zo 16. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 15. augusta   2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Chylom, PhD., Polereckého 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“) uznesením   Okresnej   prokuratúry   Žilina   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   sp. zn.   3   Pv   464/2014   zo   16.   júna   2014   (ďalej   aj   „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina ČVS: ORP-1364/3-OEK-2011 z 20. mája 2014 (ďalej   len   „uznesenie   vyšetrovateľa“)   obvinený   zo   spáchania   zločinu   skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 3 písm.   b)   Trestného   zákona.   Proti   označenému   uzneseniu   vyšetrovateľa   podal sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   rozhodla   okresná   prokuratúra   uznesením   sp.   zn. 3 Pv 464/2014 zo 16. júna 2014 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že „podal návrh Generálnemu prokurátorovi SR na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní trestnom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku“, pričom do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo o jeho návrhu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) rozhodnuté. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že okresná prokuratúra sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadala s jeho námietkami   uvedenými   v   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa.   Napadnuté uznesenie považuje sťažovateľ za svojvoľné a nepreskúmateľné.

Na   základe   argumentácie   uvedenej   v sťažnosti   sa   sťažovateľ   domáha,   aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 16. 06. 2014, sp. zn. 3 Pv/464/2014/5511-5 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Okresnej   prokuratúry   Žilina   zo   dňa   16.   06.   2014,   sp.   zn. 3 Pv/464/2014/5511-5 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3.   Okresná   prokuratúra   Žilina   je   povinná   uhradiť   peňažnú   sumu   vo   výške 5.000,00 EUR ⬛⬛⬛⬛ ako primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresná prokuratúra prokuratúry Žilina je povinná uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR na účet jeho právneho zástupcu   JUDr.   Juraja   Chyla   PhD...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu   predchádzalo,   bol   porušený   zákon.   Porušením   zákona   sa   rozumie   podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol   porušený,   vysloví   uznesením,   že   napadnutým   rozhodnutím   alebo   jeho   časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

Podľa   §   366   ods.   2   Trestného   poriadku   ak   bol   zákon   porušený,   generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť,   prípadne   aj   chybné   konanie,   ktoré   mu   predchádzalo.   Ak   je   nezákonný   len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší   aj   ďalšie   rozhodnutia   policajta   a   prokurátora,   ktoré   na   zrušené   rozhodnutie obsahovo   nadväzujú,   ak   vzhľadom   na   zmenu,   ku   ktorej   došlo   zrušením,   stratili podklad.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   generálna   prokuratúra   uznesením č. k. IV Pz 170/14/1000-7 z 3. októbra 2014 vyhovela návrhu sťažovateľa a dospela k záveru   o porušení   zákona   v jeho   neprospech,   a   podľa   §   366   ods.   2   Trestného poriadku   zrušila   napadnuté   uznesenie   okresnej   prokuratúry,   ako   aj   uznesenie vyšetrovateľa.   Ústavný   súd   taktiež   zistil,   že   následne   bolo   uznesením   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina z 3. novembra 2014 trestné stíhanie zastavené.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je   založená   na   princípe   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   a   je   ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04,   IV.   ÚS   380/04).   Podstata   a účel   princípu   subsidiarity   spočíva   v   tom,   že ochrana   ústavnosti   nie   je   a ani   podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ napadol uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 464/2014 zo 16. júna 2014 návrhom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho bolo napadnuté uznesenie preskúmané generálnou prokuratúrou, ktorá ho v rámci svojej právomoci zrušila. Právomoc generálnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015