SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 64/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Gajdošom, Hviezdoslavova 37, ZlatéMoravce, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 GPt 538/14/1000-10 zo 14. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisomGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)č. IV/1 GPt 538/14/1000-10 zo 14. augusta 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný akoobvinený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.V sťažnosti uvádza, že „vyšetrovateľ Policajného zboru“ (ďalej len „policajt“ − § 10 ods. 1Trestného poriadku) mu odoprel právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu pred vykonanímjeho výsluchu 15. októbra 2013, čo považoval za porušenie svojho práva „na predloženie dôkazov o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu, aby sa mohol k nim vyjadriť“, a pretovyužil právo obvineného a odmietol vypovedať. O preskúmanie namietaného postupupolicajta požiadal prokurátorku Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresnáprokuratúra“). Prokurátorka nezistila pochybenie policajta, jeho postup považovalaza opodstatnený, o čom sťažovateľa vyrozumela prípisom z 18. októbra 2013. Za ďalšieporušenie svojich práv sťažovateľ považuje to, že svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ mala na rozdielod neho pri svojom výsluchu 12. novembra 2013 k dispozícii kópiu vyšetrovacieho spisu,a tiež to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj nahrávky telefonických hovorov, ktorévyhotovil svedok ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ namieta aj postup policajta, ktorý odmietolvykonať dôkazy navrhnuté jeho obhajcom.
Sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv podávaním podnetov a sťažnostíokresnej prokuratúre, Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“),ako aj generálnej prokuratúre. Orgány prokuratúry nezistili žiadne pochybenia,v nadväznosti na čo sťažovateľ namieta: „Za nedostatok nepovažujú ani skutočnosť, že vyšetrovateľ obhajcovi nevydal do podania tejto sťažnosti kópiu vyšetrovacieho spisu, o ktorú obhajca požiadal po tom, čo bol vyšetrovateľom na možnosť preštudovania spisu upozornený ešte dňa 10. 04. 2014.“
Sťažovateľ zastáva názor, že už nemá k dispozícii žiadny právny prostriedok, ktorýmby sa mohol domáhať odstránenia namietaných porušení, a nie je ani iný orgán, ktorýby mu mohol poskytnúť ochranu, a preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmtonálezom:
„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, trestný odbor, ktoré mu bolo oznámené podaním pod sp. značkou IV/1 GPt 538/14/1000-10, datovanom dňa 14. augusta 2014, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 17. 09. porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, aby znova preskúmal podnet ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 19. 06. 2014 a rozhodnutia podriadených orgánov prokuratúry a svojim rozhodnutím odstránila porušenia práv ⬛⬛⬛⬛ a zabezpečila dodržiavanie zákonov a jeho práv v konaní voči nemu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť trovy práv neho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Gajdoša, advokáta Zlaté Moravce do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhotorozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tietominimálne práva:
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolaniea výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru spôsobvybavenia jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, v ktorom namietal postupvyšetrovateľa vo vyšetrovaní a postup prokurátorky okresnej prokuratúry pri vykonávanídozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní. V čase podania sťažnosti sa vec sťažovateľanachádzala v štádiu trestného konania, ktoré predchádza podaniu obžaloby a jej prejednaniupred súdom.
Ústavný súd, súc viazaný podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrhomna rozhodnutie, preskúmal sťažnosť sťažovateľa v rozsahu ním navrhovaného petitu.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,podľa ktorej platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľoviako obvinenému, prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaníobžaloby) ako obžalovanému, právne účinným spôsobom namietať porušenie základnýchpráv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorýmmalo dôjsť v dôsledku vznesenia obvinenia. V prípade, ak dôjde k podaniu obžaloby, budev právomoci súdov, ktorým prislúcha rozhodovanie o vine a treste za trestné činy (čl. 50ods. 1 ústavy), konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa a posúdiť všetky relevantnéskutkové aj právne okolnosti prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánovprípravného konania v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby(obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 109/05).
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že trestné konanie predstavujeod svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávaniajednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánovčinných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúcepochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťoupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenie ústavou chránených základných práva slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.
S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom štádiu trestného konanianemá právomoc zaoberať sa namietaným postupom vyšetrovateľa a prokurátorky, ktorý bolpodstatou argumentácie sťažovateľa v opakovanom podnete a ktorého posúdenie je obsahomnapadnutého prípisu generálnej prokuratúry, a v súvislosti s ním sťažovateľ namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3písm. d) dohovoru.
Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nenamieta porušeniesvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a prípisom generálnejprokuratúry. V petite sťažnosti označil základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s trestnýmkonaním, a nie rozhodnutím orgánu verejnej správy, sťažnosť v časti namietaného porušeniajeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy je zjavne neopodstatnená.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnostio jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v časti namietaného porušeniazákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2 stavy ako zjavne neopodstatneneja vo zvyšnej časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúryústavného súdu súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, čiuž prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákonač. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právuzodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom satakýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobuvyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgányprokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II.ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inúprávnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp.opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2015