znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 64/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Gajdošom, Hviezdoslavova 37, ZlatéMoravce, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3písm. d)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   prípisom   Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 GPt 538/14/1000-10 zo 14. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   prípisomGenerálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)č. IV/1 GPt 538/14/1000-10 zo 14. augusta 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   akoobvinený   za trestný čin   sexuálneho zneužívania   podľa §   201 ods.   1 Trestného   zákona.V sťažnosti uvádza, že „vyšetrovateľ Policajného zboru“ (ďalej len „policajt“ − § 10 ods. 1Trestného poriadku) mu odoprel právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu pred vykonanímjeho výsluchu 15. októbra 2013, čo považoval za porušenie svojho práva „na predloženie dôkazov o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu, aby sa mohol k nim vyjadriť“, a pretovyužil   právo   obvineného   a odmietol   vypovedať.   O preskúmanie   namietaného   postupupolicajta   požiadal   prokurátorku   Okresnej   prokuratúry   Nitra   (ďalej   len   „okresnáprokuratúra“).   Prokurátorka   nezistila   pochybenie   policajta,   jeho   postup   považovalaza opodstatnený, o čom sťažovateľa vyrozumela prípisom z 18. októbra 2013. Za ďalšieporušenie svojich práv sťažovateľ považuje to, že svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ mala na rozdielod neho pri svojom výsluchu 12. novembra 2013 k dispozícii kópiu vyšetrovacieho spisu,a tiež to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj nahrávky telefonických hovorov, ktorévyhotovil   svedok ⬛⬛⬛⬛.   Sťažovateľ   namieta   aj   postup   policajta,   ktorý   odmietolvykonať dôkazy navrhnuté jeho obhajcom.

Sťažovateľ   sa   domáhal   ochrany   svojich   práv   podávaním   podnetov   a sťažnostíokresnej   prokuratúre,   Krajskej   prokuratúre   v   Nitre   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),ako aj generálnej   prokuratúre.   Orgány   prokuratúry   nezistili   žiadne   pochybenia,v nadväznosti   na čo   sťažovateľ   namieta: „Za   nedostatok   nepovažujú   ani   skutočnosť, že vyšetrovateľ obhajcovi nevydal do podania tejto sťažnosti kópiu vyšetrovacieho spisu, o ktorú obhajca požiadal po tom, čo bol vyšetrovateľom na možnosť preštudovania spisu upozornený ešte dňa 10. 04. 2014.“

Sťažovateľ zastáva názor, že už nemá k dispozícii žiadny právny prostriedok, ktorýmby sa   mohol   domáhať   odstránenia   namietaných   porušení,   a nie   je   ani   iný   orgán,   ktorýby mu mohol   poskytnúť   ochranu,   a preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmtonálezom:

„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky,   trestný   odbor,   ktoré   mu   bolo   oznámené   podaním   pod   sp.   značkou IV/1 GPt 538/14/1000-10,   datovanom   dňa   14.   augusta   2014,   ktoré   bolo   sťažovateľovi doručené 17. 09. porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky, aby znova preskúmal podnet ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 19. 06. 2014 a rozhodnutia podriadených   orgánov   prokuratúry   a svojim   rozhodnutím   odstránila   porušenia   práv ⬛⬛⬛⬛ a zabezpečila dodržiavanie zákonov a jeho práv v konaní voči nemu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť trovy   práv   neho   zastúpenia   v sume   podľa   vyčíslenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr. Jozefa Gajdoša, advokáta Zlaté Moravce do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhotorozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tietominimálne práva:

d)   vyslúchať   alebo   dať   vyslúchať   svedkov   proti   sebe   a   dosiahnuť   predvolaniea výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru spôsobvybavenia jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, v ktorom namietal postupvyšetrovateľa   vo vyšetrovaní   a postup   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   pri vykonávanídozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní. V čase podania sťažnosti sa vec sťažovateľanachádzala v štádiu trestného konania, ktoré predchádza podaniu obžaloby a jej prejednaniupred súdom.

Ústavný   súd,   súc   viazaný   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   návrhomna rozhodnutie, preskúmal sťažnosť sťažovateľa v rozsahu ním navrhovaného petitu.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,podľa   ktorej   platná   právna   úprava   trestného   konania   umožňuje   sťažovateľoviako obvinenému,   prípadne   aj   v ďalšom   štádiu   trestného   konania   (po   prípadnom   podaníobžaloby) ako obžalovanému, právne účinným spôsobom namietať porušenie základnýchpráv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorýmmalo dôjsť v dôsledku vznesenia obvinenia. V prípade, ak dôjde k podaniu obžaloby, budev právomoci súdov, ktorým prislúcha rozhodovanie o vine a treste za trestné činy (čl. 50ods. 1 ústavy), konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa a posúdiť všetky relevantnéskutkové   aj   právne   okolnosti   prípadu   vrátane   zákonnosti   a ústavnosti   postupu   orgánovprípravného   konania   v štádiu   trestného   stíhania   predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby(obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 109/05).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   to,   že   trestné   konanie   predstavujeod svojho   začiatku   až   po   koniec   organický   celok,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávaniajednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánovčinných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúcepochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťoupodľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   namietať   porušenie   ústavou   chránených   základných   práva slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom štádiu trestného konanianemá právomoc zaoberať sa namietaným postupom vyšetrovateľa a prokurátorky, ktorý bolpodstatou argumentácie sťažovateľa v opakovanom podnete a ktorého posúdenie je obsahomnapadnutého   prípisu   generálnej   prokuratúry,   a   v súvislosti   s ním   sťažovateľ   namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3písm. d) dohovoru.

Sťažovateľ,   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   nenamieta   porušeniesvojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   a prípisom   generálnejprokuratúry. V petite sťažnosti označil základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s trestnýmkonaním, a nie rozhodnutím orgánu verejnej správy, sťažnosť v časti namietaného porušeniajeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy je zjavne neopodstatnená.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnostio jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v časti namietaného porušeniazákladného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   46   ods.   2   stavy   ako   zjavne   neopodstatneneja vo zvyšnej časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúryústavného súdu súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, čiuž prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákonač.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov),   pričom   tomuto   právuzodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom satakýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobuvyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgányprokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II.ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inúprávnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp.opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015