znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 64/2010-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť V. B. a Š. B., obaja bytom T., zastúpených advokátom JUDr. P. R.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 311/1994 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. B. a Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 311/1994 p o r u š e n é b o l o.

2. V. B. a Š. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. V. B. a Š. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 443,55 € (slovom štyristoštyridsaťtri eur a päťdesiatpäť centov), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. P. R., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 64/2010-21 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľ“) a Š. B. (ďalej len „sťažovateľka, spolu ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 311/1994.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pôvodní žalobcovia podali 3. mája 1994 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhali práva prechodu po nehnuteľnosti žalovaných. Okresný   súd   rozsudkom   z   30.   decembra   1994   žalobu   v   celom   rozsahu   zamietol.   Proti predmetnému rozhodnutiu podali pôvodní žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15 Co 1384/95 z 31. mája 1995 tak, že zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 19. septembra 2001 podali pôvodní žalobcovia návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcov z dôvodu odkúpenia   spornej   nehnuteľnosti   sťažovateľmi.   Okresný   súd   uznesením   z 27. novembra 2001   nepripustil   sťažovateľov   do   konania   namiesto   pôvodných   žalobcov.   Proti predmetnému   uzneseniu   sa   pôvodní   žalobcovia   odvolali,   o   čom   rozhodol   Krajský   súd v Žiline (ďalej „krajský súd“) uznesením sp. zn. 6 Co 87/02 z 31. januára 2002 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením zo 17. januára 2003 pripustil, aby z konania vystúpili pôvodní žalobcovia a na ich miesto nastúpili sťažovatelia (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. februára 2003). Ďalším uznesením zo 16. apríla 2003 v znení jeho opravy z 5. mája 2003 okresný súd pripustil   zmenu petitu   žalobného návrhu, proti   čomu   sa   odvolali žalovaní. Krajský   súd uznesením   sp.   zn.   6   Co   283/03   z 28. augusta   2003   odvolanie   žalovaných   odmietol. Uznesením z 19. februára 2004 okresný súd konanie proti žalovanej A. Š. zastavil. Proti predmetnému   uzneseniu   podali   odvolanie   žalovaní,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd uznesením sp. zn. 8 Co 210/04 tak, že potvrdil rozhodnutie okresného súdu z 19. februára 2004. Okresný súd uznesením z 10. augusta 2007 a 15. októbra 2008 pripustil zmenu petitu žalobného   návrhu   sťažovateľov.   Dňa   19.   mája   2009   okresný   súd   na   základe   návrhu účastníkov konania vydal uznesenie o prerušení konania a na základe návrhu sťažovateľov z 10. septembra 2009 vydal uznesenie o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. októbra 2009.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. 1 SprS/ 81/2010 z 18. marca 2010 spolu   s vyjadrením   zákonného   sudcu   a   právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2010.

2.1   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   popisu   procesných úkonov vykonaných okresným súdom v predmetnom konaní uviedol:

„Po oboznámení sa s vyjadrením sudcu a chronológiou úkonov vo veci konštatujem, že po podaní návrhu na súd vo veci riadne konal a rozsudkom zo dňa 30. 12. 1994 vo veci rozhodol. Po zrušení tohto rozsudku Krajským súdom v Banskej Bystrici súd vo veci riadne konal v priebehu roku 1995. V priebehu roku 1996 a v r. 1997-2001 sa vo veci nekonalo.... Od   septembra   r.   2001   až   doposiaľ   sa   vo   veci   riadne   konalo   a   k   žiadnym   prieťahom nedochádzalo. Vo veci boli vydané viaceré procesné uznesenia týkajúce sa zmeny okruhu účastníkov a zmeny návrhu na začatie konania, čo prispelo k dĺžke súdneho konania. Okrem toho boli vykonávané procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania a zabezpečenia dôkazov. Účastníkmi bolo viackrát navrhnuté prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní účastníkov, čo tiež viedlo k predĺženiu konania. V r. 2009 bolo z tohto dôvodu konanie   prerušené   a   následne   došlo   k   späťvzatiu   návrhu.   Konanie   tak   bolo   uznesením zastavené a vec je ku dňu 9. 10. 2009 právoplatne skončená. Na základe týchto skutočností tak   sťažnosť   sťažovateľov   hodnotím   ako   čiastočne   dôvodnú,   a   to   vzhľadom   na   vyššie uvedené obdobia, kedy sa vo veci nekonalo. Treba však poukázať na skutočnosť, že v tomto období   neboli sťažovatelia   účastníkmi konania.   V   ďalšom období,   teda aj   v období   po vstupe sťažovateľov do konania, sťažnosť dôvodná nie je, nakoľko z prehľadu úkonov je zrejmé, že súd vo veci konal. Sťažovatelia do konania vstúpili na základe nadobudnutia vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   súviseli   s   predmetom   konania,   kúpnou zmluvou. Vo vzťahu k sťažovateľom tak možno posudzovať len obdobie od ich vstupu do konania do právoplatného skončenia veci. Sťažovateľmi požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy sa tak javí ako neprimerane vysoká.

... Okresný súd Žilina súhlasí s upustením od ústneho pojednávania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„...   súhlasíme   s   tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania o prijatom návrhu....

Sme toho názoru, že skutočnosti uvádzané Okresným súdom v Žiline bez ďalšieho nemôžu brániť konajúcemu súdu v tom, aby poskytol účastníkom konania nielen účinnú ale aj   rýchlu   ochranu   ich   práv   a   uvedené   skutočnosti   sú   vo   vzťahu   k   účelu   namietaného ústavného práva bez právneho významu....

Obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní sa teda nevyčerpá len rozsahom (procesných) úkonov vykonaných súdom, ktorý je oprávnený o veci rozhodnúť.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 311/94:

- 3. máj 1994 – pôvodní žalobcovia podali žalobu na okresnom súde o zákaz rušenia pri užívaní prístupovej cesty,

- 27. máj 1994 – pojednávanie bolo po výsluchu účastníkov odročené na neurčito,

- 20. jún 1994 – záznam o zložení zálohy,

- 8.   september   1994   –   zápisnica   o   ohliadke   na   mieste   samom,   nariadenie   znaleckého posudku,

- 12. december 1994 – vypracovaný znalecký posudok,

- 30. december 1994 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, okresný súd návrhy v celom rozsahu zamietol,

- 17. január 1995 – uznesenie o priznaní znalečného,

- 2. február 1995 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie pôvodných žalobcov proti rozsudku z 30. decembra 1994,

- 21. február 1995 – uznesenie o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie,

- 1. marec 1995 – zaplatený súdny poplatok za odvolanie,

- 2. marec 1995 – vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov,

- 29. marec 1995 – doručenie spisu s odvolaním Krajskému súdu v Banskej Bystrici,

- 31. máj 1995 – uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici – rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie,

- 6. júl 1995 – vrátenie spisu okresnému súdu,

- 11.   júl   1995   –   výzva   okresného   súdu   právnemu   zástupcovi   žalobcov   na   nahlásenie svedkov,

- 24. júl 1995 – žiadosť právneho zástupcu o predĺženie lehoty,

- 20. september 1995 – urgencia okresného súdu vo veci nahlásenia svedkov,

- 26. september 1995 – právny zástupca predložil menný zoznam navrhovaných svedkov,

- 8. júl 1996 – žiadosť okresného súdu adresovaná Obecnému úradu v T. (ďalej len „obecný úrad“),

- 23. august 1996 – urgencia žiadosti adresovaná obecnému úradu,

- 13. august 1996 – obecný úrad odpovedal na žiadosť,

- 13. január 1997 – nariadenie pojednávania na 7. február 1997,

- 7.   február   1997   –   pojednávanie   pre   práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne   odročené   na neurčito,

- 24. november 1998 – výzva právnemu zástupcovi žalobcov na skonkretizovanie návrhu na rozšírenie žaloby,

- 1. marec 1999 – urgencia právneho zástupcu žalobcov,

- 25. máj 1999 – urgencia právneho zástupcu žalobcov,

- 31. január 2000 – úradný záznam o zmene zákonného sudcu,

- 17. september 2001 – oznámenie právneho zástupcu žalobcov o zrušení plnej moci na ich zastupovanie,

- 19. september 2001 – návrh na zmenu účastníkov v konaní na strane žalobcov z dôvodu odkúpenia sporných nehnuteľností sťažovateľmi,

- 30.   október   2001   –   výzva   okresného   súdu   adresovaná   právnym   zástupcom   odporcov a sťažovateľom na súhlas s pripustením sťažovateľov do konania na strane žalobcov,

- 8. november 2001 – odpoveď (súhlas) sťažovateľov so zámenou účastníkov konania na strane žalobcov,

- 12.   november   2001   –   odpoveď   (nesúhlas)   právneho   zástupcu   odporcov   so   zámenou účastníkov konania na strane žalobcov,

- 27. november 2001 – uznesenie okresného súdu o nepripustení sťažovateľov do konania namiesto žalobcov,

- 14. december 2001 – doručovanie uznesenia účastníkom konania,

- 7. január 2002 – odvolanie žalobcov proti uzneseniu okresného súdu z 27. novembra 2001,

- 17. január 2002 – predloženie spisu krajskému súdu,

- 31. január 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 87/02 zrušil uznesenie okresného súdu z 27. novembra 2001 a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 21. február 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 27. február 2002 – doručovanie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,

- 1.   marec   2002   –   výzva   okresného   súdu   pôvodným   žalobcom,   či   trvajú   na   návrhu   na zámenu účastníkov konania,

- 12.   marec   2002   –   odpoveď   pôvodných   žalobcov,   že   trvajú   na   návrhu   na   zámenu účastníkov konania,

- 19. marec 2002 – doplnenie podania pôvodných žalobcov,

- 17. január 2003 – uznesenie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcov (sťažovatelia),

- 4. február 2003 – doručovanie uznesenia účastníkom konania,

- 1.   apríl   2003   –   výzva   okresného   súdu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   na skonkretizovanie návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu,

- 11. apríl 2003 – predloženie návrhu na zmenu žalobného návrhu právnym zástupcom sťažovateľov,

- 16. apríl 2003 – uznesenie okresného súdu, že sťažovatelia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši cez sporné pozemky,

- 5. máj 2003 – sťažnosť žalovaných proti uzneseniu okresného súdu zo 16. apríla 2003,

- 5. máj 2003 – opravné uznesenie okresného súdu,

- 13. máj 2003 – doručovanie uznesenia okresného súdu účastníkom konania,

- 3. júl 2003 – zaslanie vyjadrenia odporcov právnemu zástupcovi sťažovateľov,

- 11. júl 2003 – vyjadrenie sťažovateľov k sťažnosti odporcov,

- 8. august 2003 – predloženie veci krajskému súdu,

- 28.   august   2003   –   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   6   Co   283/03,   ktorým   odmietol odvolanie odporcov,

- 24. september 2003 – okresnému súdu bol vrátený spis,

- 28. október 2003 – nariadenie pojednávania na 2. december 2003,

- 2.   december   2003   –   pojednávanie,   vypočutie   účastníkov   konania   a   ich   právnych zástupcov, odročenie na 19. február 2004,

- 11. december 2003 – predvolanie svedkov na pojednávanie na 19. február 2004,

- 16.   február   2004   –   zaslanie   stanoviska   obecného   úradu   právnemu   zástupcovi sťažovateľov,

- 19. február 2004 – pojednávanie, po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania, okresný súd konanie proti odporkyni A. Š. zastavil, následne odročil vec na neurčito do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania proti odporkyni Š.,

- 26. apríl 2004 – sťažnosť odporcov proti uzneseniu okresného súdu z 19. februára 2004,

- 27. apríl 2004 – zaslanie odvolania odporcov právnemu zástupcovi sťažovateľov,

- 5. máj 2004 – predloženie vyjadrenia sťažovateľov k odvolaniu odporcov proti uzneseniu okresného súdu z 19. februára 2004,

- 10. máj 2004 – predloženie odvolania odporcov a spisu krajskému súdu,

- 28.   jún 2004 – uznesenie krajského   súdu   sp.   zn.   8   Co 210/04 o potvrdení   uznesenia okresného súdu z 19. februára 2004,

- 2. august 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 9. august 2004 – prevzatie uznesenia krajského súdu z 28. júna 2004 právnym zástupcom účastníkov konania,

- 26. august 2004 – výzva právnemu zástupcovi sťažovateľov k právu prechodu cez sporný pozemok,

- 26. august 2004 – predloženie zrušenia splnomocnenia právnym zástupcom odporcov,

- 6.   september   2004   –   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľov   o   predĺženie   lehoty   na predloženie geometrického plánu,

- 22. september 2004 – predloženie splnomocnenia novým právnym zástupcom odporcu,

- 8. október 2004 – predloženie geometrického plánu a úprava petitu právnym zástupcom sťažovateľov,

- 20. október 2004 – výzva okresného súdu právnemu zástupcovi odporcov, aby oznámil, kde sa jeho klient zdržiava a dokedy,

- 25. október 2004 – odpoveď právneho zástupcu odporcov,

- 27.   október   2004   –   výzva   okresného   súdu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   na predloženie rovnopisov geometrického plánu,

- 8.   november   2004   –   predloženie   okresným   súdom   požadovaného   rovnopisu geometrického plánu,

- 10. november 2004 – nariadenie pojednávania na 11. január 2005,

- 5. január 2005 – návrh právneho zástupcu sťažovateľov na zmenu svedka,

- 11. január 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania prerušené pre účely prerokovania možnej dohody sporu, následne bolo odročené na neurčito pre účely vyriešenia sporu mimosúdnou cestou,

- 2.   máj   2005   –   predložený   návrh   právneho   zástupcu   odporcu   na   prerušenie   konania z dôvodu vzatia odporcu do väzby,

- 4. máj 2005 – výzva právnemu zástupcovi sťažovateľov na vyjadrenie sa k návrhu na prerušenie konania,

- 16.   máj   2005   –   vyjadrenie   právneho   zástupcu   sťažovateľov   (nesúhlas)   k   návrhu   na prerušenie konania,

- 2. jún 2005 – uznesenie okresného súdu, ktorým zamieta návrh odporcu na prerušenie konania,

- 15. júl 2005 – výzva okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov na oznámenie výsledku mimosúdneho rokovania účastníkov konania,

- 27. júl 2005 – odpoveď právneho zástupcu sťažovateľov (nedošlo k dohode),

- 9. august 2005 – nariadený termín pojednávania na 24. november 2005,

- 9. november 2005 – žiadosť právneho zástupcu odporcu o zrušenie termínu pojednávania o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 10.   november   2005   –   výzva   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   k   podaniu   právneho zástupcu odporcu,

- 16.   november   2005   –   úradný   záznam   –   súhlas   právneho   zástupcu   sťažovateľov s odročením pojednávania do ukončenia práceneschopnosti právneho zástupcu odporcu,

- 24.   november   2005   –   pojednávanie   pre   neúčasť   účastníkov   konania   a   ich   právnych zástupcov bolo odročené na neurčito,

- 1. december 2005 – telefonické oznámenie právneho zástupcu odporcu, že nevie určiť dobu trvania práceneschopnosti,

- 28. december 2005 – nariadenie pojednávania na 15. jún 2006,

- 2. marec 2006 – potvrdenie o zmene zákonného sudcu (úradný záznam),

- 1. jún 2006 – spis bol v zmysle dodatku č. 1 a 2 k rozvrhu práce na rok 2006 opätovne pridelený pôvodnej zákonnej sudkyni,

- 24. január 2007 – úradný záznam o zmene zákonného sudcu,

- 6. marec 2007 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov o nariadenie pojednávania,

- 10. august 2007 – uznesenie o pripustení zmeny petitu žalobného návrhu sťažovateľov zo 7.   októbra   2004;   výzva   okresného   súdu   právnym   zástupcom   účastníkov   konania   na oznámenie, či nedošlo k mimosúdnej dohode,

- 22. august 2007 – odpoveď právneho zástupcu odporcu (záujem o mimosúdnu dohodu),

- 28.   august   2007   –   odpoveď   právneho   zástupcu   sťažovateľov   (záujem   o   mimosúdnu dohodu),

- 11. október 2007 – návrh právneho zástupcu sťažovateľov na pokračovanie v súdnom konaní,

- 28. júl 2008 – nariadenie pojednávania na 26. september 2008,

- 21. august 2008 – návrh právneho zástupcu sťažovateľov na zmenu účastníkov na strane odporcov,

- 19.   august   2008   –   návrh   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na   určenie   práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a na jeho trpenie,

- 11. september 2008 – uznesenie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov konania na strane   odporcu   –   1.   A.   Š.,   2.   R.   Š.   namiesto   odporcu   M.   Š.;   oznámenie   o   zrušení pojednávania z 26. septembra 2008 z dôvodu zmeny účastníkov na strane odporcu,

- 15. október 2008 – uznesenie o pripustení zmeny petitu žalobného návrhu,

- 18. december 2008 – nariadenie pojednávania na 19. január 2009,

- 19. január 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania prerušené na účely rokovania   účastníkov   o   mimosúdnej   dohode,   pojednávanie   pokračovalo   z   dôvodu,   že nedošlo k mimosúdnej dohode účastníkov vypočutím svedkov, následne bolo odročené na neurčito pre účely ďalšieho dokazovania,

- 28. január 2009 – výzva okresného súdu Katastrálnemu úradu, Správa katastra v Ž. na zaslanie identifikácie sporných parciel,

- 10. marec 2009 – oznámenie o zmene právneho zástupcu sťažovateľov,

- 13. marec 2009 – urgencia Katastrálneho úradu, Správa katastra v Ž.,

- 7. apríl 2009 – žiadosť právneho zástupcu odporcu o nenariadenie pojednávania z dôvodu možnej dohody účastníkov konania,

- 9.   apríl   2009   –   výzva   okresného   súdu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   k   návrhu právneho zástupcu odporcov,

- 29. apríl 2009 – stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie,

- 14.   máj   2009   –   stanovisko   právneho   zástupcu   sťažovateľov   (sťažovatelia   súhlasili s návrhom odporcov na prerušenie konania),

- 19. máj 2009 – uznesenie o prerušení konania,

- 10. september 2009 – návrh sťažovateľov na zastavenie konania,

- 14.   september   2009   –   uznesenie   okresného   súdu   o   zastavení   konania   (právoplatné 9. októbra 2009).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu.   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   311/94   o   návrhu   pôvodných   žalobcov   (od 25. februára 2003 návrhu sťažovateľov), ktorou sa domáhali prechodu   po nehnuteľnosti žalovaných, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v označenom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou   pojednávaní   vzhľadom   na   potrebu   nariadenia   znaleckého   posudku,   zmeny účastníkov   konania   na   strane   žalobcov   a   viacnásobné   úpravy   žalobného   petitu. Posudzovanú dĺžku konania však v danom prípade nebolo možné pripísať iba zložitosti veci ale, ako to bude ďalej vyhodnotené, aj správaniu (postupu) okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil,   že   pôvodnými   žalobcami   i   sťažovateľmi   bol viackrát (napríklad 24. novembra 1998, 19. septembra 2001, 11. apríla 2003, 21. augusta 2008) podaný návrh na úpravu žalobného petitu, geometrický plán spornej nehnuteľnosti bol sťažovateľmi predložený až 8. októbra 2004, štyrikrát boli podané návrhy účastníkov na prerušenie konania z dôvodu rokovania o vyriešení sporu mimosúdnou dohodou (27. júla 2005, 28. augusta 2007, 19. januára 2009 a 7. apríla 2009). Tieto okolnosti treba zohľadniť na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   tomto   konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil:

3.1   Okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   alebo   nevykazoval   relevantnú procesnú   činnosť   vo   vzťahu   k   pôvodným   žalobcom   v období   od   26.   septembra   1995 (predloženie   menného   zoznamu   navrhovaných   svedkov   pôvodnými   žalobcami)   do 24. novembra 1998 (výzva pôvodným žalobcom na skonkretizovanie návrhu na rozšírenie žaloby),   t. j.   viac   ako   tri   roky,   a   od   25.   novembra   1998   do   30.   októbra   2001   (výzva účastníkom   konania   na   vyjadrenie   pripustenia   sťažovateľov   do   konania),   počas   ktorej okresný súd 1. marca 1999 a 25. mája 1999 urgoval právneho zástupcu pôvodných žalobcov na skonkretizovanie návrhu na rozšírenie žaloby, t. j. takmer tri roky.

Okresný   súd   vo   vzťahu k   pôvodným   žalobcom   počas viac ako 6   rokov   vo   veci nevykonal prakticky   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa pôvodní žalobcovia počas napadnutého súdneho konania nachádzali.

3.2   Vo   vzťahu   k   sťažovateľom   však   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období od právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   6   C   311/94-85   zo   17.   januára   2003 (právoplatné   25.   februára   2003),   ktorým   pripustil,   aby   z   konania   vystúpili   pôvodní žalobcovia   a   na   ich   miesto   nastúpili   sťažovatelia.   Obdobie   nečinnosti   okresného   súdu ústavný súd posúdil takto:

- od 27. februára 2002 (doručovanie uznesenia krajského súdu účastníkom konania) do 17. januára 2003 (uznesenie okresného súdu o pripustení sťažovateľov do konania), t. j. viac ako desať mesiacov,

- od 28. decembra 2005 (nariadenie pojednávania na 15. jún 2006) do 10. augusta 2007 (uznesenie o pripustení zmeny petitu žalobného návrhu sťažovateľov zo 7. októbra 2004), t. j. viac ako jeden a pol roka,

-   od   11.   októbra   2007   (návrh   na   pokračovanie   v   súdnom   konaní)   do   28.   júla   2008 (nariadenie pojednávania na 26. september 2008, ktoré bolo odročené z dôvodu návrhu právneho   zástupcu   sťažovateľov   z   21.   augusta   2008   na   zmenu   účastníkov   na   strane odporcu), t. j. viac ako deväť mesiacov.

Okresný súd vo vzťahu k sťažovateľom teda počas viac ako troch rokov vo veci nevykonal prakticky   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovatelia počas napadnutého súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02, I. ÚS 95/06). K uvedeným zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že 14. septembra 2009 bolo okresným súdom vydané uznesenie o zastavení   konania   a   toto   nadobudlo   právoplatnosť   9.   októbra   2009,   neprichádzalo   do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 4 979 €, ktoré zdôvodnili najmä tým, že sa nachádzajú v právnej neistote vo veci ich plného a nerušeného výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, ako i ich podiel na celkovú dĺžku konania, najmä vzhľadom   na   bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za   primerané   v   sume každému po 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na povahu veci, totiž, že predmetom konania je žalobný návrh, ktorým sa sťažovatelia po ich pripustení   okresným   súdom   do   konania   uznesením   zo   17.   januára   2003   (právoplatné 25. februára 2003) domáhali prechodu po spornej nehnuteľnosti žalovaných.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby v sume 443,55 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 15 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2009   pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 96,18 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľom   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a   príprava zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu)   a   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), čo v prípade dvoch sťažovateľov predstavuje sumu 605,46 €.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume 443,55 €, ústavný súd – keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi – im priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2010