znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 64/08-97

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   v konaní o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.   (pôvodne   B., a. s.),   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. J.   F.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno vo   veci   neprijatia   jej   podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, za účasti Okresného súdu Brezno, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Brezno   neprijatím   jej podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresný   súd   Brezno j e   p o v i n n ý uhradiť   obchodnej spoločnosti L., a. s., trovy právneho   zastúpenia   v celkovej   sume   14 898,80 Sk   [slovom štrnásťtisícosemstodeväťdesiatosem   slovenských   korún   a   osemdesiat   halierov (494,55 EUR)],   z toho   sumu   6 887,72 Sk   [slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún a sedemdesiatdva halierov (228,63 EUR)] na účet advokáta JUDr. M. P., B.,   a   sumu   8 011,08 Sk   [slovom   osemtisícjedenásť   slovenských   korún   a osem   halierov (265,92 EUR)] na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohoto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra 2006   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   [pôvodne   B.,   a. s.   (ďalej   len „sťažovateľka“)],   doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006, 25. januára 2007, 4. apríla 2008 a 15. júla 2008, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B. (pôvodne   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   P.,   B.), ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   zastúpená   právnym   zástupcom kuriérom doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj   „OSP“)   urobila   tieto   podania   elektronickými   prostriedkami.   Podania   boli   podpísané zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   zákona   č. 215/2002   Z.   z.   o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o elektronickom   podpise“).   Spolu   s návrhmi   na vydanie   platobných   rozkazov sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom ho informovala o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný   súd   listom   z   20. apríla 2006   sťažovateľke   oznámil,   že „pripojený   DVD nosič sa vôbec nedal zrealizovať v počítačovom systéme...“.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu   nie   je   podaním   v zmysle   § 42   ods.   1   OSP,   lebo   ako   to   vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby   o   vydanie   platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe na DVD nosiči   a sú podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a opatrené   časovou pečiatkou.   Sťažovateľka   tiež   konštatovala,   že   podania   boli   urobené   v súlade   s   §   42 ods. 1 OSP a boli riadne doručené, a preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006   za   deň   začatia   konania.   Sťažovateľka   poukázala   aj   na   to,   že   urobiť   podanie elektronickými   prostriedkami   možno   už   od   1.   mája   2002,   pričom   nie   je   jej   vinou, že okresný   súd   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takýchto   podaní.   Na   toto stanovisko   sťažovateľky   okresný   súd   reagoval   listom   z 18.   mája   2006,   v ktorom   trval na svojom stanovisku z 20. apríla 2006 a odporúčal akceptovať technické možnosti súdu.

Sťažovateľka   24. júla 2006   podala   okresnému   súdu   nové   podanie   a   zaslala   mu sprievodný list a 1 DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na   tomto   druhom   DVD   nosiči   obsahovali   iné   návrhy   ako   v prvom   prípade. Okresný   súd   listom   zo 7. augusta   2006   sťažovateľke   oznámil, že   jej   podanie   urobené 24. júla 2006 nemožno „zaevidovať ako riadne elektronické podanie, nakoľko nespĺňa zákonné   náležitosti   a v zmysle   §   42   ods.   1   a 3   O.   s.   p.   nespĺňa   náležitosti   riadneho podania“.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   dodržala   zákonom   ustanovený   postup   a urobila podanie   v súlade   so   zákonom,   a to   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila   všetky   zákonné   požiadavky,   a napriek   tomu   nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v Obchodnom registri...   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Brezno   vo   veci   navrhovateľa   spoločnosti   B.   a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B.,   IČO:...,   zapísanej   v...,   proti   odporcovi...   urobené   elektronickými   prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   bolo   urobené   zákonom   ustanoveným spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Brezno prikazuje, aby na základe tohto podania konal.

3.   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v...   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000,-   Sk   (slovom:   desaťtisíc   slovenských   korún), za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci   navrhovateľa   Spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,   IČO:...,   zapísanej   v...   proti odporcovi... Okresný súd Brezno je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., IČO:..., zapísanej v... priznáva náhradu trov tohto konania.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 64/08-28 zo 7. februára 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a predsedníčku okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľky.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2007 bola sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková členkou II. senátu ústavného súdu. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková stala členkou IV. senátu ústavného súdu. Z tohto dôvodu vo veci samej konal a rozhodoval senát v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. marca 2008 oznámil, že sťažovateľka trvá na uskutočnení ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 14. apríla 2008 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k sťažnosti uviedla: „Dňa 27. 07. 2006 bol Okresnému súdu Brezno doručený z Advokátskej kancelárie JUDr. M. P. sprievodný list k návrhu zo dňa 24. 07. 2006, v ktorom sa výslovne uvádza, že na   náš   súd   doručil   žaloby   na   vydanie   platobných   rozkazov   vrátane   príloh,   pričom v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. podania urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Taktiež uviedol, že podania vrátane   príloh   obsahuje   elektronické   dokumenty   uchované   na   DVD   nosiči,   ktorý   tvorí prílohu tohto listu…

Po obdržaní uvedeného listu som sa telefonicky okamžite skontaktovala s Ing. J. Ď., riaditeľom odboru informatiky na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý mi výslovne uviedol,   že   stav   je   nemenný,   nakoľko   na   súdoch   v banskobystrickom   kraji,   teda aj na Okresnom súde Brezno, nie je zriadená elektronická podateľňa na prijímanie podaní elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona, teda že nie je možné prijímať podania v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p… Aj napriek stanovisku Ing. Ď. som dňa 28. 07. 2006 požiadala technického asistenta Okresného súdu Brezno R. H., aby zistil, či je alebo nie je možné prijať podanie JUDr. M. P.   doručené   dňa   27.   07.   2006   formou   elektronickými   prostriedkami   na   DVD   nosiči. Technický asistent mi dňa 28. 07. 2006 oznámil, že nie je možné zrealizovať DVD nosič od JUDr.   M.   P.,   ktorý   bol   Okresnému   súdu   Brezno   doručený   dňa   27.   07.   2006.   Túto skutočnosť   mi   R.   H.,   technický   asistent   okresného   súdu,   oznámil   písomne   dňa   01.   08. 2006…

Uvádzam, že som sa aj v období od 27. 07. 2006 dotazovala na odbore informatiky Krajského   súdu   Banská   Bystrica,   ako   aj   u   vedenia   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici o stave   elektronickej   podateľne   s   úmyslom,   aby   bola   v   čo   najbližšom   čase   zriadená a spustená do prevádzky. Na základe uvedeného som opätovne zaslala list zo dňa 24. 10. 2006 na Ministerstvo spravodlivosti SR, sekciu civilného práva (keďže túto problematiku v rámci SR na MS SR riešila JUDr. J. H., poverená riadením sekcie civilného práva, viď jej predchádzajúca korešpondencia), ako aj na Krajský súd v Banskej Bystrici list zo dňa 24. 10. 2006 som zaslala na vedomie so žiadosťou o zaujatie stanoviska aj JUDr. J. V., ktorá vtom období bola poverená vedením Krajského súdu Banská Bystrica a uvedenými listami som žiadala kompetentné orgány o zaujatie stanoviska k prijímaniu podaní v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. List - Žiadosť o zaujatie stanoviska zo dňa 24. 10. 2006 bol MS SR doručený dňa 30. 10. 2006 a KS BB dňa 24. 10. 2006…

Na žiadosť o zaujatie stanoviska zo dňa 24. 10. 2006 Okresný súd Brezno nedostal žiadnu písomnú odpoveď a z Krajského súdu Banská Bystrica mi bolo Ing. Ď. telefonicky oznámené,   že   problematika   prijímania   podaní   formou   elektronických   prostriedkov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona bude riešená kompletne   pre   všetky   súdy   SR   a   že   dostaneme   prostredníctvom   odboru   informatiky pri Krajskom súde v Banskej Bystrici konkrétne informácie a že daná problematika bude riešená prostredníctvom nich…

V priebehu roku 2007 Okresný súd Brezno neobdržal žiadnu informáciu ohľadne zriadenia elektronickej podateľne a taktiež sťažovateľ nám nezaslal žiadne písomnosti… Dňa 08. 02. 2008 bol Okresnému súdu Brezno doručený list zo dňa 31. 01. 2008 z Ministerstva spravodlivosti SR,   sekcie justičnej informatiky a štatistiky,   od Ing. J. K., generálneho riaditeľa, s tým, že v tomto liste mi oznámil, že súdy sú technicky schopné prijímať   podania   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a   informácia o pripravenosti bola prezentovaná na porade s predsedami krajských súdov v L. dňa 01. - 02.   02.   2007,   ako   aj   stým,   že   do   budúcnosti   sa   plánuje   upraviť   prijímanie   podaní podpísaných ZEP jednotným formulárom, ktorý by mal zvýšiť kvalitu SM tým spôsobom, že zjednotí rôzne podania tak, aby ich bolo možné automatizovane prijímať a aby som sa s technickými   otázkami   obrátila   na   pracovníkom   odboru   informatiky   Krajského   súdu v Banskej Bystrici…

Po obdržaní listu z MS SR som sa telefonicky spojila toho istého dňa, t. j. 08. 02. 2008   s   odborom   informatiky   KS   BB   a   požiadala   som   o   okamžité   nainštalovanie elektronickej   podateľne   a   okamžité   písomné   zdôvodnenie   z   akého   dôvodu   sa   nielen na Okresnom súde v Brezne, ale aj iných súdoch v obvode Krajského súdu Banská Bystrica nezriadili   elektronické   podateľne   na   prijímanie   podaní   v   zmysle   §   42   ods.   1   O.   s.   p. Dňa 17. 01. 2008 sa konala porada predsedov a podpredsedov okresných súdov v rámci Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   na   ktorej   som   informovala   o   vzniknutej   situácii. Po obdržaní listu od Ing. K., generálneho riaditeľa sekcie justičnej informatiky a štatistiky MS SR, som informovala aj predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zvolal na deň 12. 03. 2008 pracovné stretnutie na doriešenie vzniknutej situácie, aby sa s konečnou platnosťou vyriešila elektronická podateľňa nielen nášho okresného súdu, ale aj ostatných súdov v rámci kraja. Tejto porady sa zúčastnil aj zástupca odboru informatiky KS BB pán Ing. B. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici žiadal odbor informatiky o okamžité vyriešenie vzniknutej situácie, aby mohli súdy banskobystrického kraja prijímať podania elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.

Dňa   26.   03.   2008   sa   dostavil   na   Okresný   súd   Brezno   zamestnanec   odboru informatiky MS SR pri Krajskom súde v Banskej Bystrici Ing. M. B. za účelom spustenia prijímania   podaní   sťažovateľa   formou   DVD   nosiča,   teda   elektronickými   prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti Okresný súd Brezno nenesie žiadnu zodpovednosť za nezriadenie elektronickej podateľne na Okresnom súde Brezno v čase podania sťažovateľa či už zo dňa 30. 03. 2006, ktoré bolo doručené OS Brezno dňa 31. 03. 2006, ako aj v čase podania zo dňa 24. 07. 2006, ktoré bolo OS Brezno doručené dňa 27. 07. 2006, teda za stav, že sa nemohli prijímať podania formou DVD nosiča, nakoľko nielen   Okresný   súd   Brezno,   ako   je   uvedené   vyššie,   ani   ostatné   súdy   v   rámci banskobystrického   kraja,   resp.   Slovenskej   republiky,   neboli   technicky   vybavené na prijímanie takýchto podaní, hoci takéto podania bolo možné prijímať v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p., na základe čoho zákonná úprava predčasne predstihla reálnu vybavenosť a možnosť súdov. V žiadnom prípade Okresný súd Brezno nezavinil stav, na základe ktorého bola podaná sťažnosť sťažovateľa B. a. s., so sídlom B., zast. JUDr. M. P., advokátom, na Ústavný súd SR zo dňa 06. 10. 2006, preto žiadame nepriznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5.000.000,- Sk, ktoré požaduje sťažovateľ od Okresného súdu Brezno a taktiež ani úhradu trov konania.“

K vyjadreniu   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaujal   právny zástupca   sťažovateľky   stanovisko,   ktoré bolo ústavnému súdu   doručené 30. apríla 2008. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

«Porušovateľ vo svojom vyjadrení potvrdil, že bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k začatiu občianskeho súdneho konania vrátil sťažovateľovi DVD nosič obsahujúci návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Porušovateľ odmietol prejednať podané návrhy, tak ako sám uviedol na str. 7 v druhom odseku svojho vyjadrenia. Táto skutočnosť sama o sebe zakladá porušenie práva na prístup k súdu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu…

Porušovateľ prenáša zodpovednosť za porušenie práv sťažovateľa na iné orgány (Krajský súd Banská Bystrica, Ministerstvo spravodlivosti SR). Celé jeho vyjadrenie vlastne nesmeruje k ničomu inému. Tvrdíme, že zaručením práva na prístup k súdu v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prevzala Slovenská republika pozitívny záväzok, ktorým sa   zaviazala   vytvoriť   také   podmienky,   ktoré   umožnia   fyzickým   a   právnickým   osobám obracať sa na súdy v sporoch o právo v občianskych, obchodných, rodinných, pracovných a iných   veciach.   Súdnu   ochranu   je   možné   do   určitej   miery   limitovať   prostredníctvom procesnej   úpravy.   Ak   však   sťažovateľ   splnil   všetky   formálne   a   materiálne   podmienky vyžadované zákonom - Občianskym súdnym poriadkom, uplatnil tak svoje právo na prístup k súdu podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, musí porušovateľ ako štátny orgán súdnej moci vybavený právomocou (čl. 141 a 142 Ústavy SR a zák. č. 757/2004 Z. z.) a   vecne   a   miestne   príslušný   podľa   ust.   §   9   Občianskeho   súdneho   poriadku   niesť zodpovednosť   za   neprijatie   návrhu   a   neriešenie   sporu   o   právo   v   navrhovanej   veci. Nesplnenie   pozitívneho   záväzku   štátom   nemôže   zaťažovať   a   poškodzovať   sťažovateľa. Nedostatky v štátnej správe súdov musia byť riešené vo vnútri štátu, nie so sťažovateľom… Sťažovateľ   podal   na   Okresný   súd   Brezno   návrhy   spĺňajúce   zákonom   stanovené podmienky   a legitímne   očakával,   že   dôjde   k ich   prijatiu   a následnému   deklaratórnemu rozhodnutiu. Jeho očakávanie sa nenaplnilo. Následok v podobe nastolenia stavu neistoty a nespravodlivosti je o to vážnejší, že Okresný súd Brezno neprijal ani len jeden z podaných návrhov.   Opakovane   tak   spochybnil   právne   postavenie   sťažovateľa   a zasiahol   do   jeho právneho statusu porušením ústavnej hodnoty - základného práva.

Procesným   pochybením   došlo   k   „strate   šancí“   sťažovateľa   pred   vnútroštátnym súdom. Strata nastala vo vzťahu ku každému podanému návrhu, t. j. ku každému konaniu ktoré sa nezačalo a ktorého výsledkom malo byť deklaratóme rozhodnutie o majetkovom práve   sťažovateľa   a   tomu   zodpovedajúcej   povinnosti   žalovaného   dlžníka.   Požadované primerané   finančné   zadosťučinenie   predstavuje   morálnu   náhradu   za   „stratu   šancí“ sťažovateľa…

Sťažovateľ   podanými   návrhmi   žiadal   o rozhodnutia,   ktorými   by   bola   žalovaným dlžníkom uložená povinnosť zaplatiť dlhy v objektívnej výške. Neprijatím návrhov došlo vo vzťahu k majetkovým právam sťažovateľa k premlčaniu. Premlčanie spôsobilo, že ani pozitívne   rozhodnutie   ústavného   súdu   nebude   môcť   kompenzovať   porušenie   práva na prístup   k súdu.   Napĺňa   sa   tak   jedno   zo   základných   kritérií   rozhodovania   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia…»

Právny   zástupca   sťažovateľky   podaním   z   8.   júla   2008   doručeným   15.   júla 2008 upozornil, že ku dňu tohto podania sú premlčané všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré   si   sťažovateľka   uplatnila   podaním   urobeným   elektronickými   prostriedkami podpísaným   zaručeným   elektronickým   podpisom   na   okresnom   súde.   V tejto   súvislosti uviedol: „Naplnila sa tak obava sťažovateľa o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok. V tejto rovine sa javí postup ústavného súdu v zmysle článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   a ust.   § 56   ods. 4   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   ako   jediný   správny a spravodlivý.“

Na ústnom pojednávaní 14. októbra 2008 sa zúčastnili za sťažovateľku jej právny zástupca   JUDr. J.   F.   a   predseda   predstavenstva   JUDr. D.   P.   a za okresný   súd   jeho predsedníčka JUDr. E. C.

Právny   zástupca   sťažovateľky   zotrval   na   argumentácii,   ktorá   je   obsiahnutá v písomných   podaniach   sťažovateľky   v tejto   veci,   pričom   pripustil,   že   predsedníčka okresného   súdu   vyvíjala   značné   úsilie   na   zabezpečenie   vybavenia   okresného   súdu elektronickou   podateľňou,   čo vyplýva   z   jej   korešpondencie   so   sťažovateľkou.   Právny zástupca sťažovateľky, ako aj predseda predstavenstva sťažovateľky zotrvali na tvrdení, že pokiaľ okresný súd vo veci návrhov podaných 27. júla 2006 v súčasnosti koná, nekoná na základe   návrhu   podľa   §   42   ods.   1   OSP   podaného   sťažovateľkou,   pretože   originál predmetného   DVD,   ktorého   obsahom   sú   návrhy   na   začatie   konania   z   24.   júla   2006, bol po jeho vrátení okresným súdom pripojený k sťažnosti podanej ústavnému súdu. Právny zástupca   sťažovateľky   preto žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol   v súlade   s   petitom formulovaným v sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu v plnom rozsahu odkázala na obsah svojich písomných podaní   predložených   ústavnému   súdu.   Vo   svojom   prejave   zdôraznila,   že   sťažovateľke vrátila   späť   len   DVD   nosič   doručený   so   sprievodným   listom   z 30.   marca   2006,   o čom predložila ústavnému súdu dôkaz – prípis okresného súdu sp. zn. Spr. 281/06 z 20. apríla 2006, v ktorom je uvedené, že v prílohe vracia sťažovateľke „DVD nosič OS094 Brezno 001“, a doručenku o prevzatí tejto zásielky právnym zástupcom sťažovateľky JUDr. M. P. 24. apríla 2006, na ktorej je uvedené, že obsahom zásielky je „Spr. 281/06 prípis + DVD“. Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že   DVD   nosič   doručený   27.   júla   2006 už sťažovateľke   nevrátila,   o čom   predložila   dôkaz   -   predmetný   DVD   nosič   a   prípis okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   571/06   zo   7.   augusta   2006,   ktorým   oznámila   právnemu zástupcovi   sťažovateľky,   že   okresný   súd   nie   je   technicky   vybavený   na   prijímanie elektronických   podaní.   K tomuto   prípisu   nebola   pripojená   žiadna   príloha,   o čom   svedčí okrem   obsahu   prípisu   aj   doručenka   o jeho   prevzatí   právnym   zástupcom   JUDr.   M.   P. 11. augusta 2006, na ktorej je obsah zásielky označený „Spr. 571/06 prípis“.

Predsedníčka okresného súdu uviedla, že okresný súd zapísal podania sťažovateľky zaznamenané na predmetnom DVD nosiči 8. apríla 2008 ihneď po vybavení okresného súdu elektronickou podateľňou a po overení pravosti elektronického podpisu. V týchto veciach okresný súd pravidelne koná. Okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby odstránila nedostatky podaní tak, aby žalovaní boli správne označení, a už druhýkrát ju uznesením vyzval na zaplatenie súdnych poplatkov za jednotlivé návrhy. Na základe týchto skutočností predsedníčka   okresného   súdu   žiadala,   aby   ústavný   súd   sťažnosti   nevyhovel,   resp. aby nevyhovel   návrhu sťažovateľky,   aby ústavný súd   prikázal okresnému   súdu   vo   veci konať, a aby nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie ani náhradu trov právneho zastúpenia.

Na otázku predsedu senátu predsedníčka okresného súdu uviedla, že všetky podania z DVD   nosiča   doručeného   27. júla 2006   okresný   súd   zaevidoval   prostredníctvom elektronickej podateľne 8. apríla 2008 s účinkami ku dňu ich doručenia, t. j. k 27. júlu 2006, o čom je spísaný úradný záznam, ktorý je pripojený ku každému návrhu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (práva na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu neprijatím jej podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na uvedené stanoviská účastníkov konania a namietaný postup okresného súdu   sa ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sústredil na posúdenie otázky, či postup okresného súdu, ktorým neprijal podanie sťažovateľky   uskutočnené   elektronickou   formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom   z dôvodu   nedostatočného   technického   vybavenia   tohto   súdu,   mohol v konkrétnych   okolnostiach   predmetnej   veci   znamenať   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň poznamenal, že sťažovateľkou tvrdené porušenie jej označených práv postupom okresného   súdu   posudzoval   len   v rozsahu,   v akom   bola   sťažnosť   sťažovateľky   prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 64/08-28 zo 7. februára 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 51   ods. 1   ústavy   domáhať   sa   práv   uvedených   v čl.   35,   36,   37   ods.   4, čl. 38 až   42   a čl.   44   až 46   možno   len   v medziach   zákonov,   ktoré   tieto   ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa   § 42   ods. 1   OSP   v znení   novelizácie   uskutočnenej   čl.   III   zákona o elektronickom podpise účinnej od 1. mája 2002 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa   § 132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov pri prijímaní podaní urobených elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podľa   §   6   ods.   1   vyhlášky   Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z.   z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku v znení neskorších predpisov ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva   zaručený   elektronický   podpis,   zriaďuje   elektronickú   podateľňu   na   prijímanie, odosielanie, overovanie, potvrdzovanie a spracovanie elektronických dokumentov v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, alebo s inými orgánmi verejnej moci a orgánmi verejnej správy.

Článok 46 ods. 1 ústavy je základom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov   Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených   v siedmom   oddiele   druhej   hlavy   ústavy   normujúcich   rámec,   v ktorom sa možno domáhať jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu   zodpovedá   povinnosť všeobecného   súdu   o veci   konať a rozhodnúť (I.   ÚS   62/97, II. ÚS   26/96).   K porušeniu   základného práva na súdnu   ochranu   by došlo   vtedy,   pokiaľ by komukoľvek   bola   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   pokiaľ   by   súd   odmietol   konať   a rozhodovať   o podanom   návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví   zákon“,   uvedeného   v čl.   2   ods.   2   ústavy   možno   vyvodiť   príkaz   adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade   okresný   súd,   neurobí,   dopustí   sa   neprípustného   zásahu   do   základných   práv dotknutej   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorému   treba   priznať   ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného   práva   aj   za   okolností,   keď   tento   štátny   orgán   sám   priamo   nespôsobil   stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej osoby alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom doručeného   okresnému   súdu   27.   júla 2006   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Z obsahu spisu a z priebehu ústneho pojednávania má ústavný súd za preukázané, že okresný súd po vybavení elektronickou podateľňou prostredníctvom nej prijal všetky návrhy sťažovateľky z 24. júla 2006 zaznamenané na DVD nosiči, a to s právnymi účinkami ku dňu ich doručenia, t. j. k 27. júlu 2006, a v týchto veciach koná podľa príslušných ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Vzhľadom   na   to,   že   okresný   súd   odstránil protiprávny stav namietaný sťažnosťou (neprijatie podaní urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom), čím sa obnovil stav pred porušením označených   práv   sťažovateľky,   nebolo   už potrebné,   aby ústavný   súd   v záujme ochrany týchto práv sťažovateľky vydal okresnému súdu príkaz konať v tejto veci ústavne súladným spôsobom.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods.   1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Sk „za každé jednotlivé porušenie práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky“,   t.   j.   za   každý okresným   súdom   neprijatý   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu.   Priznanie   finančného zadosťučinenia   považuje   sťažovateľka   za   jediný   správny   a spravodlivý   postup, a to s poukazom na skutočnosť, že všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si uplatnila podaním urobeným elektronickými prostriedkami a podpísaným zaručeným elektronickým podpisom z 24. júla 2006 na okresnom súde, sú už v tomto čase premlčané.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval samotné deklarovanie   porušenia   označených   práv   (bod   1   výroku   nálezu) za dostatočné na zabezpečenie   ochrany   označených   práv   sťažovateľky   (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03).   Ústavný súd prihliadol   hlavne na skutočnosť, že okresný   súd   ihneď,   ako   mal   vytvorené   technické   možnosti,   prijal   prostredníctvom elektronickej   podateľne   návrhy   sťažovateľky   na   začatie   konania   urobené   elektronickou formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a v týchto   veciach   ďalej   koná podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, čím ešte pred rozhodnutím ústavného súdu došlo k naplneniu účelu, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade nie je v záujme   dovŕšenia   ochrany   porušených   práv   sťažovateľky   potrebné   priznať aj finančné zadosťučinenie, a v tejto časti jej návrhu nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov právneho zastúpenia vychádzal   z   toho,   že   sťažovateľku   najskôr   zastupoval   advokát   JUDr. M.   P.   a podaním doručeným   18.   marca   2008   advokát   JUDr.   J.   F.   oznámil,   že   prevzal   zastupovanie sťažovateľky (splnomocnenie z 1. marca 2008).

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľky za právne zastupovanie advokátom   JUDr.   M.   P.   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej služby boli pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky vykonané v roku 2006. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk, čo spolu s režijným   paušálom   2-krát 164   Sk   (§ 16 ods.   3   vyhlášky)   a DPH   (19 %   z 5 788   Sk, osvedčenie   z 31.   mája   2006)   predstavuje   sumu   6 887,72 Sk   (228,63 EUR). Podania JUDr. P.   doručené   ústavnému   súdu   27. októbra 2006   a 25. januára   2007   nevyhodnotil ústavný   súd   vzhľadom   na   ich   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. apríla 2008) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)   vyhlášky,   pričom   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a teda za každý úkon po 3 176 Sk a režijný paušál po 190 Sk a DPH (19 % z 6 732 Sk), čo spolu predstavuje sumu   8   011,08   Sk   (265,92   EUR).   Podania   právneho   zástupcu   sťažovateľky   doručené ústavnému súdu 28. marca 2008, 4. apríla 2008, 6. mája 2008 a 15. júla 2008 nevyhodnotil ústavný   súd   vzhľadom   na   ich   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07).

Odmenu za účasť právneho zástupcu sťažovateľky na ústnom pojednávaní konanom 14.   októbra   2008   vrátane   náhrady   hotových   výdavkov   ústavný   súd   nepriznal,   pretože na predmetnom pojednávaní neboli prednesené žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, a v danej veci rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov,   t.   j.   sťažnosti, z   pripojených   písomností   a z   písomných   vyjadrení   účastníkov konania (m. m. I. ÚS 41/03, IV. ÚS 233/03, IV. ÚS 88/05, III. ÚS 7/07).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátov JUDr. M. P. a JUDr. J. F., tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008