znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 64/02-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2002 predbežne prerokoval podnet A. U., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., B., vo veci porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia jeho základného práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným súdom Bratislava III tým, že vydal uznesenie č. k. Nc 503/97-10 v rámci konania vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97, a takto

r o z h o d o l :

Podnet A. U.   o d m i e t a   z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. mája 2001 doručené podanie A. U. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom S., označené ako „Podnet – návrh na začatie konania“. Keďže k podaniu nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie udelené   právnemu   zástupcovi   na   konanie   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   vyzval 29. júna 2001 navrhovateľa, aby v lehote 7 dní odstránil tento nedostatok náležitostí svojho podania. Navrhovateľ svoje podanie doplnil listom doručeným ústavnému súdu 10. júla 2001   a poveril   svojím   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom   JUDr.   B.   S., Advokátska kancelária, B.

Vo   svojom   podnete   navrhovateľ   namietol   „porušovanie   ústavných   povinností pre štátne   orgány   zakotvených   v čl.   2   odstavec   č.   2   Ústavy   SR   a to   z dôvodu vydania protiprávneho   uznesenia   Okresným   súdom   Bratislava   3   vedeným   pod   sp.   zn. Nc 503/97-10“.   Svoje tvrdenia   opieral   o nasledovné   skutočnosti:   „Dňa 14.   2.   ´97 podal žalobca   p.   J.   Č.   aj   keď   neoprávnene   žalobu   v ktorej   v závere   žiadal   vydať   predbežné opatrenie, ktorým sa mi malo zakázať nakladať s naším majetkom (viď príl. č. 1 – žaloba podaná 14. 2. ´97). Na základe tohto návrhu bolo Okresným súdom Bratislava 3 vydané uznesenie,   ktorým   bolo   návrhu   žalobcu   vyhovené   (viď   príl.   č.   2   –   fotokópia   uzn.   zn. Nc 503/97-10). Toto uvádzané uznesenie bolo vydané protiprávne, preto že samotná aj keď existencia akéhokoľvek vysokého dlhu bez ďalšieho, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia na zabezpečenie výkonu rozhodnutia. Dôvodom môže byť konanie dlžníka, alebo skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí však reálne ohroziť. Muselo by ísť o také moje konanie, ktorého dôsledkom by bolo zníženie hodnoty majetku, ktorý   by   bolo   možné   postihnúť   výkonom   rozhodnutia,   ako   napr.   scudzovanie   majetku, hospodársky nedôvodné investície, riskantné alebo protiprávne finančné operácie.“

Na základe uvádzaných skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd „vyslovil, že konaním Okresného súdu Bratislava 3 v Bratislave, tým, že vydal protiprávne uznesenie zn. Nc 503/97-10 prekročil svoju právomoc, ktorá mu je daná čl. 2 odst. 2 Ústavy SR a porušil   moje   základné   práva   a slobody   garantované   Ústavou   SR   a čl.   6   Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) účinného do 30. júna 2001 (podnet bol ústavnému   súdu   doručený   30.   mája   2001,   t.   j.   v čase   účinnosti   príslušných   ustanovení o podnete) oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd (tak ako sú uvedené v druhej hlave ústavy), len pokiaľ im ochranu neposkytujú iné orgány prostredníctvom účinného právneho prostriedku dostupného navrhovateľom. To sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na podnety, v ktorých   sa   namieta   porušenie   základných   práv   a slobôd   postupom   a rozhodnutiami všeobecných súdov vrátane ich rozhodnutí o predbežných opatreniach.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   podnetu   skúma,   či   obsahuje   zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, je, či je daná jeho príslušnosť (právomoc) vo veci.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   rozhodovanie   a   rozhodnutie   o návrhu   na predbežné   opatrenie   v súdnom   konaní   možno   považovať   predovšetkým   za   súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd).   Predpokladom   vyslovenia   záveru   o porušení základných   práv   a slobôd   je   však   také   ich   porušenie,   ktoré   nemožno   napraviť   alebo odstrániť v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej [§ 74 a nasl., § 102 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], resp. ktoré nemožno napraviť procesnými   prostriedkami,   ktoré   sú   obsiahnuté   v OSP   v spojitosti   s predbežnými opatreniami. Samotná existencia predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v občianskom procese však nemôže sama osebe odôvodniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (čl. 130 ods. 3 ústavy).

Navrhovateľ (podobne ako ktorýkoľvek iný účastník občianskeho súdneho konania) musí   byť   pripravený   na   to,   že   pomery   účastníkov   konania   sa   môžu   dočasne   upraviť predbežným opatrením ako zabezpečovacím prostriedkom.

Navrhovateľ je rovnako oprávnený navrhnúť aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa   neho   pominuli   alebo   vôbec   neexistovali   dôvody   na   nariadenie   napadnutého predbežného opatrenia. Možnosť dosiahnuť zrušenie predbežného opatrenia vyplýva priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 OSP).

Z uvedeného vyplýva, že OSP poskytuje účastníkovi, voči ktorému smeruje výrok predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom predbežného opatrenia aj počas konania o veci samej bez toho, aby sa oprávnenie navrhnúť zrušenie predbežného opatrenia obmedzovalo inými než zákonnými predpokladmi, t. j. že tu neboli alebo pominuli dôvody na jeho nariadenie. Keďže túto ochranu   upravenú   priamo   OSP   považuje   ústavný   súd   za   účinnú   a dostupnú,   účastník súdneho konania (navrhovateľ) sa jej preto súčasne nemôže dovolávať aj prostredníctvom podnetu pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval doterajšiu konštantnú   judikatúru   (II.   ÚS   122/95,   II.   ÚS   37/00),   v zmysle   ktorej   sa   ochrana   pred porušením   práv   fyzickej   osoby   a právnickej   osoby   poskytuje   len   vtedy,   ak   sa   nedá dosiahnuť iným, zákonom upraveným spôsobom alebo pred iným súdom (orgánom verejnej moci).

Ústavný   súd   v danom   prípade   pri   skúmaní   procesných   podmienok,   za   splnenia ktorých môže podnet prijať, zistil, že nie je daná jeho príslušnosť na prerokovanie veci, pretože   ochranu   právam   navrhovateľa   poskytuje   (alebo   môže   poskytnúť)   OSP a občianskoprávny   (všeobecný)   súd   v sporovom   konaní,   ktorého   je   účastníkom, prostredníctvom účinných a dostupných právnych prostriedkov nápravy.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   dodáva,   že   navrhovateľ   vo   svojom   podnete   namietal predovšetkým porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý vyjadruje jednu zo zásad právneho štátu, resp. určuje právny základ rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ako ústavný súd už rozhodol,   toto   ustanovenie   nemožno   samostatne   aplikovať   (a   teda   ani   namietať   jeho porušenie)   v konaní   o porušení   individuálneho   základného   práva   alebo   slobody prostredníctvom podnetu (I. ÚS 24/98).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde podnet zamietol z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2002