znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 631/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ing.   Richardom   Vanekom,Dobrovičova   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.31 Cb 133/2003, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   300   €(slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý ⬛⬛⬛⬛ uhradiť trovykonania   v   sume   225,12   €   (slovom   dvestodvadsaťpäť   eur   a   dvanásť   centov)   na   účetjej právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola10. septembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vednom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania je návrhSpoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“), proti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „odporca“),o určenie vlastníckeho práva, ktorý navrhovateľ podal 6. mája 2003.

Sťažovateľka   sa   stala   účastníčkou   napadnutého   konania   na   základe   uzneseniaokresného súdu č. k. 31 Cb 133/2003-169 zo 14. januára 2009, ktorým bola pripustenádo konania na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ   v   napadnutom   konaní   podal   21.   mája   2004   návrh   na   nariadeniepredbežného opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 16. júna 2004 tak,že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodolKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že zmenil uznesenie okresného súdua   nariadil   predbežné   opatrenie,   ktorým   zakázal   odporcovi,   aby   tento   scudzil,   darovala zaťažil   vecným   bremenom   vymedzené   nehnuteľnosti.   V   časti   návrh   na   nariadeniepredbežného opatrenia zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:„Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný a preto   mu   vyhovel.   Dňa   19.   9.   2013   na   pojednávaní   bolo   navrhovateľovi   doručené uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   č.   31 Cb/133/2003-264   zo   dňa   11. 9. 2013, ktorým súd   zrušil uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave zo dňa   24.   08.   2004,   sp. zn. 11 Cob 174/04-86.   Od   návrhu   odporcu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   vydaného Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva roky   nečinnosti.   Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I, navrhovateľ podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5 Co 612/2013-309, zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta.

Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného súdu   Bratislava   I.   Uvádzame   napr.   Okresný   súd   Bratislava   I   zrušil   vlastné rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb 133/2003-169 a to uznesením 31 Cb 133/2003-236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v   tejto   veci   odvolanie   odmietol.   Samozrejme,   že   Krajský   súd   v   Bratislave   na   základe navrhovateľovho odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením 9 Co 131/2012-248, uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 9. 2011 č. k. 31 Cb 133/2003-236 zrušuje a odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 1. 2009 č. k. 31 Cb 133/2003-169 odmieta.

Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.

Na základe iných sťažovateľov ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava I vydal urýchlene dňa 19. 5. 2014 bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu Rozsudok, ktorým   súd   žalobný   návrh   zo   dňa 4. 5. 2003   zamietol v celom rozsahu. Proti   tomuto rozsudku sme podali odvolanie...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodoltýmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky... v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 31 Cb 133/2003 porušené.

Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €... a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po   predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosťsťažovateľky uznesením sp. zn. II. ÚS 631/2014 z 30. septembra 2014.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcusťažovateľky   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Ústavný   súd   zároveň   vyzval   predsedníčkuokresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčkaokresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3697/2014z 12. novembra 2014, v ktorom poukázala na doterajší priebeh napadnutého konania:„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31 Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 05. 05. 2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený prostredníctvom   faxu   na   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   veci   uskutočnené   nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:

Spis pridelený zákonnej sudkyni

06. 08. 2003   −   doplnený   návrh   na   začatie   konania   (žaloba)   +   prílohy,   podaný osobne na súde

21. 05. 2003 − návrh na vydanie predbežného opatrenia

24. 05. 2003 − výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie

16. 06. 2004 − uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

01. 07. 2004 − odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

06. 07. 2004 − pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi na vyjadrenie 19. 07. 2004 − vyjadrenie odporcu k odvolaniu

27. 07. 2004 − predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade

24. 08. 2004   −   uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave,   č. k. 11   Cob   174/04-86, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

27. 09. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania

29. 10. 2004 − výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube tlačiva)

15. 12. 2004 − výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

02. 02. 2005 − vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28. 02. 2005 − výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02. 02. 2005

10. 10. 2006 − prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov

10. 10. 2006 − výzva na doplatenie SP za návrh

10. 10. 2006 − uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade

26. 10. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu

10.   11.   2006   −   prípis   navrhovateľovi   v   1.   a   2.   rade   na   upresnenie   okruhu navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne legitimovaný v spore

21. 12. 2006 − upresnenie/špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa 10. 11. 2006

08. 02. 2007 − návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30. 05. 2006 − odloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie

Spis pridelený zákonnému sudcovi

29. 10. 2008 – výzva na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane navrhovateľa

18.   11.   2008   −   oznámenie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   k   výzve   zo   dňa 29. 10. 2008

11. 11. 2008 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12. 01. 2009; pojednávanie bolo odročené na 09. 03. 2009

08.   12.   2008   −   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   vstup   účastníkov do konania na strane odporcu

14. 01. 2009 - uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č. k. 31 Cb/133/2003-169)

02. 03. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31 Cb/133/2003-172)

09.   03.   2009   −   prejednanie   veci   na   pojednávaní;   pojednávanie   bolo   odročené na neurčito

06. 03. 2009 − ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu (fax),

21. 12. 2006 − doplnené originálom z 10. 03. 2009

18.   03.   2009   −   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 č. k. 31 Cb/133/2003-172

24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚS SR dňa 22. 12. 2008

27.   02.   2009   −   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Bratislava,   pripojené   uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

27. 05. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami,   ktoré   podali   účastníci   ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ )   proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22. 07. 2009 − uznesenie KS BA č. k. 14 Co/209/2009-204 o odmietnutí odvolania ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 01. 2009

26.   07.   2009   −   vrátenie   spisu   Krajským   súdom   v   Bratislave   ako   nedôvodne predložený na odvolacie konanie

03.   09.   2009   −   uznesenie   o   pripustení   zmeny   návrhu   na   začatie   konania (č. k. 31 Cb/133/2003-211)

07. 10. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/133/2003-211 zo dňa 03. 09. 2009

12. 10. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu

19. 11. 2010 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14 Co/363/2009-227, ktorým odmietol   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa 03. 09. 2009

Spis pridelený dňa 15. 12. 2010 zákonnej sudkyni

20. 12. 2010 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2011

19. 09. 2010 − prejednanie veci; uznesenie č. k. 31 Cb/133/2003-236, ktorým súd zrušil   uznesenie   vydané   Okresným   súdom   Bratislava   I,   ktorým   súd   pripustil   vstup účastníkov na strane navrhovateľa a účastníkov na strane odporcu zo dňa 14. 01. 2009 č. k. 31 Cb/133/2003-236

19. 09. 2011 − uznesenie o pripustení zmeny petitu, č. k. 31Cb/133/2003-239

29. 09. 2011 − návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28. 11. 2011 − odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb/133/2003-236

08. 02. 2012 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade

30. 03. 2012 − uznesenie KSBA č. k. 9 Co/131/2012-248, ktorým zrušil uznesenie OS BA I zo dňa 19. 09. 2011 č. k. 31 Cb/133/2003-236, a odmietol odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu OS BA I zo dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb/133/2003-169

22. 06. 2012 − navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podali návrh   na   späťvzatie   návrhu   na   začatie   konania,   vzhľadom   na   Dohodu   o   urovnaní so spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, podpísanou oboma účastníkmi

23. 07. 2012 − výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade

01. 08. 2012 − podanie odporcu, súhlas so späťvzatím

14. 08. 2012 − uznesenie OSBA I o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade

04. 10. 2012 − žiadosť PZ odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia OS BA I zo dňa 14. 08. 2012, č. k. 31 Cb/133/2003-260

21. 01. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 09. 2013

11. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, ktorým súd zrušil uznesenie KS BA zo dňa 24. 08. 2004 o nariadení predbežného opatrenia

19. 09. 2013 − uznesenie OS BA I, č. k. 31 Cb/133/2003-274, ktorým súd pripustil zmenu petitu

27. 09. 2013 − písomné podanie na súd − vyjadrenie PZ odporcu

03. 10. 2013 − písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na strane navrhovateľa

03.   10.   2013   −   odvolanie   PZ   navrhovateľov   proti   uzneseniu   OS   BA   I   zo   dňa 11. 09. 2013

03. 10. 2013 − návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka zaujatosti)

08.   10.   2013   −   výzva   na   zaplatenie   SP   za   námietku   zaujatosti   (SP   zaplatený 18. 10. 2013)

21. 10. 2013 − predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne k návrhu na vylúčenie sudcu z konania

21. 11. 2013 − uznesenie KSBA (5 Co/612/2013), ktorým odvolací súd zmenil uznesenie OSBA I zo dňa 11. 09. 2013; a uznesenie KS BA (5 NcC/91/2013-312), ktorým KSBA rozhodol, že zákonná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31 Cb/133/2003

12. 12. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 05. 2014

16. 04. 2013 −súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane navrhovateľa

09. 05. 2014 − žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania

19.   05.   2014   −   prejednanie   veci;   meritórne   rozhodnutie   súdu   vo   veci   samej (rozsudok).“

Následne predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla:„Sťažovateľ   v   ústavnej   sťažnosti   namieta,   že   od   podania   návrhu   na   zrušenie predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný. Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29. 09. 2011. Je pravdou,   že   o   predmetnom   návrhu   bolo   rozhodnuté   až   uznesením   súdu   zo   dňa 11. 09. 2013, ako je však z vyššie uvedeného procesného postupu zrejmé, súd v uvedenom období priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov.

K   predĺženiu   celkovej   doby   konania   prispeli   predovšetkým   samotní   účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania viacerých   procesných   rozhodnutí   a   výraznou   mierou   tak   prispeli   k   predĺženiu   lehoty nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane podávané   odvolania   voči   týmto   procesným   rozhodnutiam   súdu,   pre   ktoré   sa   konanie v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.

Ako vyplýva z uvedenej chronológie procesných úkonov, dňa 19. 05. 2014 bol vo veci samej   vyhlásený   rozsudok   č.   k.   31   Cb/133/2003-348.   Týmto   by   som   chcela   poukázať na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv sťažovateľov.

Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou ovplyvnili   celkovú   dobu   konania,   a   aby   sťažovateľovi   ním   uplatnené   finančné zadosťučinenie nepriznal.“

Prílohou prípisu predsedníčky okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛ zo 6. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

«Vzhľadom na to, že vo veci bolo 19. 05. 2014 meritórne rozhodnuté, nepovažujem túto sťažnosť za dôvodnú a v tomto konaní som sa už viackrát vyjadrila v tom zmysle, že v súvislosti s podanými ústavnými sťažnosťami, že k predĺženiu celkovej doby podania prispeli predovšetkým samotní navrhovatelia a to z dôvodu, že ich právny zástupca podával opakovane zmeny petitu vo veci samej a iné procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné procesne rozhodnúť, čím výrazne prispeli k predĺženiu lehoty na nariadenie pojednávania. Voči mojej osobe podal námietku zaujatosti, ktorý nazval „vylúčením sudcu z konania“ dňa 3. 10. 2013, o ktorej musel KS BA taktiež rozhodnúť. Predmetný spis mi bol pridelený dňa 15. 12. 2010 a 19. 5. 2014 som vo veci meritórne rozhodla.»

Sťažovateľka   prostredníctvom   právneho   zástupcu   v   podaní   zo   4. decembra 2014podala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza:„Súhlasíme   s   konštatovaním   predsedníčky   súdu,   že   naša   sťažnosť   na   prieťahy v konaní je dôvodná.

Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19. 05. 2014 konal a rozhodol rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise.

Nesúhlasíme,   že   k   existencii   prieťahov   prispeli   najmä   navrhovatelia   Návrhy na zmenu   petitu   boli   zväčša   vykonané   na   základe   výzvy   súdu,   ktoré   podľa   nášho presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. 0 na byt č. 1, pričom túto zmenu v katastri inicioval odporca − ⬛⬛⬛⬛.

V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom.

Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade, ak dospeje   Ústavný   súd   SR   k   záveru,   že   právo   sťažovateľke   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   bolo   porušené,   aby   sťažovateľke   ňou   uplatnené   finančné zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že sťažovateľka si po tak dlhom spore zaslúži finančné zadosťučinenie pretože je značne ukrátená tak ako aj iní navrhovatelia, nakoľko nimi   zaplatený   spoločný   priestor   −   miestnosti   pre   správcu   si   bezdôvodne   privlastnil odporca a preto ho nemôžu využívať a miesto navrhnutej kočikárne túto využívajú ako miestnosť pre správcu. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania.“

Ústavný   súd   zistil,   že   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 19.   mája   2014   bolopodané odvolanie. Spis bol predložený krajskému súdu 1. októbra 2014 a vec je vedená podsp. zn. 2 Co 732/2014.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu preľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,že nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a   neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov,   a   to   v   prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ichveci rozhodol.

Ústavný súd posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľačl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní od 2. apríla 2009,t. j. od   nadobudnutia   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   31   Cb   133/2003zo 14. januára 2009, ktorým sťažovateľka vstúpila do konania ako navrhovateľka v 13. rade.Pred   uvedeným   časom   okresný   súd   v   napadnutom   konaní   nemohol   porušiť   označenézákladné právo sťažovateľky, pretože nebola účastníčkou napadnutého konania.

Ústavný súd prihliadol aj na to, že vo svojich predchádzajúcich nálezoch – sp. zn.II. ÚS   78/09   zo   14.   mája   2009,   sp.   zn.   I.   ÚS   179/2014   z   13.   augusta   2014,   sp.   zn.I. ÚS 191/2014 z 10. septembra 2014 a sp. zn. III. ÚS 427/2014 z 15. októbra 2014 vyslovilporušenie základného práva aj iných účastníkov napadnutého konania podľa čl. 48 ods. 2ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovanío sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnýsúd   uvádza,   že   predmetom   konania   bolo   rozhodovanie   o   určenie   vlastníckeho   práva   knehnuteľnosti – garzónke v bytovom dome ⬛⬛⬛⬛. Z právnehohľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecnýchsúdov. V prerokúvanej veci vystupuje vysoký počet účastníkov konania – 72 navrhovateľova 3 odporcovia, čo môže predstavovať faktický prvok zložitosti, ktorý sa môže podieľať načasovej   náročnosti   niektorých   procesných   úkonov   (napr.   doručovanie   a pod.).   Uvedenáskutočnosť však sama osebe nemôže ospravedlniť celkové trvanie konania od mája 2003 domája 2014, t. j. 11 rokov.

2.   V   rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľkyako účastníčky   napadnutého   konania.   Sťažovateľka   sa   stala   účastníčkou   konania2. apríla 2009.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. novembra 2014 namieta,že k celkovej dĺžke konania prispeli najmä navrhovatelia – opakovanou zmenou návrhu,ďalšími   procesnými   návrhmi,   o   ktorých   okresný   súd   vydal   procesné   rozhodnutiaa proti ktorým sa účastníci konania odvolali. Vo svojej judikatúre ústavný súd uviedol,že v dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   nepochybne   dochádzak predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožnoju pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci   (III.   ÚS   242/03,   IV.   ÚS   218/04).Ústavný súd, opierajúc sa o svoju   judikatúru, však k tomu poznamenáva, že procesnénávrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú uplatnenie jehoprocesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci(podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).

3.   V   súvislosti   s   posudzovaním   postupu   okresného   súdu   v   napadnutom   konaníústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   tento   postup   bol   už   predmetom   jeho   posudzovaniapri rozhodovaní o sťažnostiach navrhovateľov, resp. odporcu v 1. rade (I. ÚS 174/2014).

V   rámci   tohto   hodnotenia   ústavný   súd   konštatoval   viaceré   obdobia   nečinnostiokresného   súdu   –   napr.   obdobie   od   20.   decembra   2010   do   19.   septembra   2011,keď okresný súd   nevykonal   žiaden   procesný   úkon,   od   14. augusta 2012do 11. septembra 2013,   keď okresný   súd   vykonal   jeden   procesný   úkon   –   nariadilpojednávanie na 19. september 2013.

Rovnako   tak   ústavný   súd   konštatoval   neefektívny   postup   okresného   súdu,ktorý sa prejavil   opakovaným   zrušením   rozhodnutí   okresného   súdu   krajským   súdomako odvolacím súdom. Týmto spôsobom vyhodnotil postup okresného súdu v súvislosti

- s uznesením okresného súdu z 2. marca 2009, o ktorom rozhodol vyšší súdnyúradník a ktorý bol nedôvodne predložený krajskému súdu,

- s nesprávnym poučením o prípustnosti odvolania proti uzneseniu z 3. septembra2009 o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,

- s   jeho   uznesením   z   19.   septembra   2011,   ktoré   bolo   zrušené   krajským   súdom,pretože postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odňal účastníkom možnosť konať predsúdom,

- s uznesením z 11. septembra 2013, ktorým zrušil nariadené predbežné opatreniea ktoré bolo zrušené uznesením krajského súdu z 21. novembra 2013 z dôvodu, že neboliosvedčené dôvody pre zrušenie predbežného opatrenia.

Ústavný súd v podrobnostiach odkazuje na hodnotenie napadnutého konania uvedenév náleze sp. zn. I. ÚS 179/2014 z 13. augusta 2014.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ústavný   súd   uzavrel,   že   postupom   okresného   súduv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a k neefektívnemu postupu, a týmaj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Ústavný   súd   neprikázal   okresnému   súdu,   aby   v zmysle   čl.   127   ods.   2   druhejvety ústavy   v danej   veci   konal,   pretože   túto   povinnosť   mu   už   uložil   nálezomč. k. II. ÚS 78/09-27 zo 14. mája 2009.

Napadnuté   konanie   nie   je   právoplatne   skončené,   aktuálne   však   o odvolanínavrhovateľa rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 732/2014.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodovsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavnýsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základnéprávo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo   spôsobom,ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadnepríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S   prihliadnutím   na   okolnosti   predmetnej   veci,   na   predmet   konania   –   určenievlastníckeho   práva,   dĺžku   napadnutého   konania,   ako   aj   na   to,   že   okresný   súd   vo   vecirozhodol rozsudkom, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 300 €, ktorá je podľa názoruústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohtonálezu)   a je   porovnateľná   s doterajšími   rozhodnutiami   týkajúcimi   sa   iných   účastníkovnamietaného konania ústavného súdu (I. ÚS 179/2014).

Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikliv súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trovkonania v sume 225,12 €.

Právny   zástupca   uplatnenú   sumu   odmeny   za   právne   zastupovanie   sťažovateľkyodôvodnil takto:

„Trovy   právneho   zastúpenia   pozostávajú   z   3   právnych   úkonov   (prevzatie   veci, napísanie sťažnosti a vyjadrenie k listu predsedníčky). Odmena za jeden právny úkon podľa ustanovenia § 11 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavuje 1/6 z výpočtového základu 804 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 134 € znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 75,04 € za jeden právny úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony) predstavuje sumu 225,12 €.“

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľky − spolu225,12 € − zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Ústavný súd priznal odmenu v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu na základe § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a) a § 16 ods. 3vyhlášky.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015