znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 630/2014-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30. septembra 2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť B. R., zastúpeného   Bečarik   &   partners,   s.   r.   o.,   Letná   37,   Spišská   Nová   Ves,   konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Bečarika, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Ro 1353/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. R. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. septembra 2014 doručená sťažnosť B. R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Bečarik &   partners,   s.   r.   o.,   Letná   37,   Spišská   Nová   Ves,   konajúca   prostredníctvom   advokáta a konateľa JUDr.   Michala Bečarika, ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Ro 1353/2013.

Sťažovateľ uvádza, že 18. novembra 2013 podal okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 1 760 € s príslušenstvom a súčasne predložil návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Okresný   súd   vydal 29. januára 2014 platobný rozkaz č. k. 13 Ro 1353/2013-21. Sťažovateľ 3. marca 2014 požiadal   okresný   súd   o poskytnutie   informácie   o stave   konania.   Bolo   mu   oznámené, že odporca   podal   odpor   proti   platobnému   rozkazu.   Sťažovateľ   namieta,   že   do   podania sťažnosti   mu   odpor   nebol   doručený   na   vyjadrenie   a nebol   upovedomený   ani   o termíne pojednávania.

Sťažovateľ   považuje   doterajší   postup   okresného   súdu   za   prieťahy   v konaní, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   Ro   1353/2013   bolo   porušené   jeho   základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu finančné zadosťučinenie 2 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú na ochranu jeho práva. Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že telefonicky urgoval   doručenie   odporu   u vyššieho   súdneho   úradníka   okresného   súdu.   K sťažnosti nepredložil dôkaz o využití právnych prostriedkov, ktoré sú určené na nápravu namietaného stavu konania.

Podľa judikatúry ústavného súdu   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) účinným právnym   prostriedkom   nápravy   namietaného   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   podanie   sťažnosti   predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch je účelom vybavovania sťažnosti zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy a odstrániť zistené nedostatky. V konaní o sťažnosti je podľa § 64   ods.   2   zákona   o súdoch   orgán   vybavujúci   sťažnosť   povinný   prešetriť   všetky skutočnosti a podľa odseku 3 tohto ustanovenia je povinný prijať a zabezpečiť vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   uvádza   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil doterajší protiprávny   stav   zapríčinený   neprerokovaním   veci   bez   zbytočných   prieťahov. Až vyčerpaním   tejto   možnosti   je   splnená   podmienka   prípustnosti   sťažnosti   podľa   §   53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za predpokladu, že nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   (napr.   IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012)   netrvá   na   požiadavke   využitia   prostriedkov   nápravy   v   zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch v zásade v tých prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná.

Z priebehu konania, ako ho uviedol sťažovateľ, vyplýva, že konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti necelých desať mesiacov, bol vydaný platobný rozkaz a odporca podal proti   nemu   odpor.   Uvedená   dĺžka   konania   v spojení   s právnou   povahou   sporu   (nárok na vyplatenie   dohodnutej   odmeny   na   základe   zmluvy   uzavretej   podľa   Občianskeho zákonníka), ktorý nepatrí medzi veci vyžadujúce osobitnú rýchlosť konania (napr. vo veci starostlivosti o maloletých), nenasvedčuje zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Sťažovateľ   sa   nevyjadril   k možnosti   podať   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi okresného súdu ani k dôvodom, prečo túto sťažnosť nepodal, a ktoré by ústavný súd mohol zohľadniť pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   je   právne   zastúpený   v konaní   pred   ústavným   súdom aj v konaní pred okresným súdom a povinnosťou jeho právneho zástupcu je využívať všetky právne prostriedky, ktoré mu právny poriadok poskytuje na ochranu práv jeho klienta.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu a nepreukázal, že by mu v tom bránili okolnosti hodné osobitného zreteľa, ústavný súd dospel   k záveru,   že   sťažnosť   nie   je   prípustná,   a preto   ju   odmietol   podľa   §   25   ods.   2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014