znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 630/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej advokátom   doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   B.,   vedené pod sp. zn. Rvp 8710/2013,   sp. zn.   Rvp 8713/2013, sp. zn. Rvp 8714/2013, sp. zn. Rvp 8717/2013, sp. zn. Rvp 8718/2013, sp. zn. Rvp 8720/2013, sp. zn. Rvp 8722/2013 a sp. zn. Rvp 8725/2013 až sp. zn. Rvp 8727/2013 vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva   na   ochranu   majetku zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a porušenia zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   a   uzneseniami   Okresného   súdu   Galanta   sp. zn.   10 Er 424/2008   zo 4.   októbra 2012, sp. zn. 10 Er 1404/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 1484/2012 zo 16. októbra 2012,   sp. zn.   23 Er 138/2011   z 19.   októbra   2012,   sp. zn.   23 Er 1285/2010   z 19.   októbra 2012, sp. zn. 23 Er 983/2011 z 19. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 1485/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 5 Er 356/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 23 Er 1235/2010 z 19. októbra 2012 a sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 19. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8710/2013, sp. zn. Rvp 8713/2013, sp. zn. 8714/2013, sp. zn. Rvp 8717/2013, sp. zn. Rvp 8718/2013, sp. zn.   Rvp 8720/2013,   sp. zn.   Rvp 8722/2013   a   sp. zn.   Rvp 8725/2013   až   sp. zn. Rvp 8727/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 8710/2013.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.(ďalej   aj   „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 8710/2013, sp. zn. Rvp 8713/2013, sp. zn. Rvp 8714/2013, sp. zn. Rvp 8717/2013,   sp. zn. Rvp 8718/2013,   sp. zn. Rvp 8720/2013,   sp. zn.   Rvp 8722/2013 a sp. zn. Rvp 8725/2013 až sp. zn. Rvp 8727/2013, ktorými namietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a porušenie zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 Er 424/2008 zo 4. októbra 2012, sp. zn. 10 Er 1404/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 1484/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 23 Er 138/2011 z 19. októbra   2012,   sp. zn.   23 Er 1285/2010   z 19.   októbra   2012,   sp. zn.   23 Er 983/2011   z 19. októbra 2012, sp. zn. 26 Er 1485/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 5 Er 356/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 23 Er 1235/2010 z 19. októbra 2012 a sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 19. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

Z obsahu sťažností   a ich   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   v záujme vymoženia svojich pohľadávok z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila s dlžníkmi – fyzickými osobami (ďalej   len   „povinní“),   ktoré   boli   priznané   vykonateľnými   rozsudkami   Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., a v prípade vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 Er 356/2007 (sp. zn. Rvp 8725/2013) platobným rozkazom okresného súdu č. k. 19 Rob 200/2007   zo 4.   mája   2007,   podala   súdnemu   exekútorovi   JUDr. R.   K.   (ďalej   aj   „súdny exekútor“) návrhy na vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným   súdom   začal   nútený   výkon   rozhodnutí   (exekúcie).   Z napadnutých   uznesení vyplýva, že v priebehu konaní súdny exekútor, plniac si povinnosť podľa § 30 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Exekučný poriadok“), oznámil okresnému súdu skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcií. Napadnutými uzneseniami okresný súd ex offo vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora z vykonávania exekúcií z dôvodu, že bol   pred   vymenovaním do   funkcie   súdneho   exekútora   zamestnancom   sťažovateľky   ako účastníčky   exekučných   konaní   (oprávnenej),   čo   podľa   názoru   okresného   súdu   zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

V   súvislosti   s   vylúčením   súdneho   exekútora   z exekúcií   sťažovateľka   namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu bližšie uviedla:

„... postup všeobecného súdu v konaní..., ako aj samotné rozhodnutie (rozhodnutia, pozn.) tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné. Je tomu tak preto, že všeobecný súd:

a)   bez toho   aby   upovedomil   sťažovateľa   o   Náleze   ústavného   súdu   zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37;

b)   bez toho   aby   vykonal   akékoľvek   dokazovanie   v   otázke   subjektívnej   alebo objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného konania;

c)   bez toho   aby   existovali   akékoľvek   racionálne   pochybnosti   o   legálnom   a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti...;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods.10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K.“ Na   podporu   svojej   argumentácie   predložila   ústavnému   súdu   na   zváženie   aj   stanovisko občianskoprávneho   kolégia   Krajského   súdu   v Trenčíne,   z ktorého   citovala,   že „... o námietke   zaujatosti   sa   rozhoduje   len   na   návrh   a nie   na   základe   oznámenia   súdneho exekútora o tom, že ho Ústavný súd SR v jednej veci vylúčil. Namietať zaujatosť exekútora môže len účastník alebo exekútor sa môže namietať sám, že je zaujatý.“.

Sťažovateľka   taktiež   namietala   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   pretože „Všeobecný   súd   svojím rozhodnutím,   ktoré   bolo   vydané   v   konaní   vedenom   bez dodržania   zásad   spravodlivého súdneho   procesu,   obmedzil   majetkové   práva   sťažovateľa   takým   spôsobom,   ktorý   je nezlučiteľný s článkom č.20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1 Napadnutým rozhodnutím   všeobecného   súdu   došlo   k   reálnemu   ohrozeniu   majetku   sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku sťažovateľa   o   majetok   vynaložený   na   výkon   exekúcie   zvoleným   súdnym   exekútorom. Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1 majetok   chránený   Dohovorom   o   ktorý   však   nelegálnym   postupom   a   rozhodnutím všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

Namietané porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka odôvodnila tým, že ,,... aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval   o   jeho   práve   na   výkon   súdneho   rozhodnutia   zvoleným   exekútorom   a   toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.   Z okolností daného   prípade nemožno vyšpecifikovať   také   skutočnosti,   ktoré by mohli   objektívne   a   rozumne   ospravedlniť   takéto   odlišné   zaobchádzanie.   Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane   ustanovenia   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   2   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 8710/2013,   sp. zn.   Rvp   8713/2013,   sp. zn.   Rvp 8714/2013,   sp. zn.   Rvp 8717/2013, sp. zn.   Rvp 8718/2013,   sp. zn.   Rvp 8720/2013,   sp. zn.   Rvp 8722/2013   a   sp. zn. Rvp 8725/2013   až   sp. zn.   Rvp 8727/2013   a   z neho   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46   ods.   1   ústavy   a   práv   zaručených   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a čl.   1   dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami   okresného   súdu, ktorými   okresný   súd   rozhodol   o   vylúčení   súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania exekúcií z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne   neodôvodnil.   Napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   malo   dôjsť k ohrozeniu   existujúcich   pohľadávok   sťažovateľky   a   k   zníženiu   jej   majetku   o   náklady výkonu   exekúcií   zvoleným   súdnym   exekútorom,   v konaniach mala   mať   sťažovateľka výrazné nevýhodné postavenie a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažností,   ako   aj v kontexte   svojich   zistení   dospel k záveru,   že   použitá   argumentácia   sťažovateľky   v podaných   sťažnostiach   je   v podstate totožná s právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období.   Vzhľadom   na   totožnosť   v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov v predošlých samostatných prípadoch, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľke   sú   známe   dôvody odmietnutia ňou podaných sťažností v obdobných prípadoch v závislosti od ich predmetu, ako aj predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov (vylúčenie súdneho exekútora JUDr.   K.,   pozn.)   a ňou   použitej   argumentácie   bez relevantných   zmien,   nie   je   potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojich   predchádzajúcich rozhodnutí (napr. IV. ÚS 157/2012 z 22. marca 2012, I. ÚS 220/2012 zo 16. mája 2012, III. ÚS 445/2012 z 12. septembra 2012, II. ÚS 63/2013 z 30. januára 2013...), ktoré skončili odmietnutím   rovnakých   a opakujúcich   sa   sťažností   sťažovateľky   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Ústavný súd nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaniach pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva   podobných   prípadov   súvisiacich   s účastníkmi,   a to súdnym exekútorom JUDr.   K.,   ako   aj   spoločnosťou   P.,   s. r. o.   Tieto   sú   pre   všetkých   zainteresovaných   už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia.

Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky bez podrobnejšej argumentácie odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013