SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 63/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Haškom, Košická 52, Bratislava, ktorou namietajúporušenie svojho základného práva podľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Pezinok, postupom Krajského súdu v Bratislavea postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačených konaniach,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“;spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“), postupomKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ako aj postupom Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v bližšie neoznačených konaniach„vmiešaním sa Najvyššieho súdu SR do konania Okresného súdu v Trnave“.
Sťažovatelia v sťažnosti vymedzujú toho, proti komu sťažnosť smeruje, takto:„Slovenská republika za účasti:... Ministerstvo spravodlivosti SR... Najvyšší súd Slovenskej republiky...“
Následne v sťažnosti uvádzajú, že predmetom ich sťažnosti je:„1. porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresného súdu v Pezinku a vmiešaním sa Najvyššieho súdu SR do konania Okresného súdu v Trnave
2. nevydania rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote.“
Sťažovateľka uvádza, že«sa domáha svojho práva nadobudnutia titulu „dedič zo závetu“ po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛, zomr. ⬛⬛⬛⬛...»a sťažovateľ„vo veci náhrady škody“od 20. apríla 2010.
Sťažovatelia poukazujú na to, že 21. decembra 2012 sa«po vyčerpaní všetkých možností na Notárskom úrade ⬛⬛⬛⬛, Okresnom súde v Pezinku a Krajskom súde v Bratislave... obrátili na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o prerokovanie „žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom“ v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z...».
Následne sťažovatelia poukazujú na to, že okresný súd v konaní vedenompod sp. zn. 12 D 168/2011 im a ich právnemu zástupcovi doručil„uznesenie (výzvu) sp. zn. 12 D 168/2011 zo dňa 26. 1. 2013 na doplnenie a opravu nám neznámeho spisu tejto spisovej značky. Keďže nikto z nás v roku 2011 žiadny návrh nepodával, nedoručoval Okresnému súdu v Pezinku k uvedenej sp. zn. žiadne písomnosti, odpovedali sme, že sa jedná o omyl a uvedené uznesenie sa nás netýka.“.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 12 D 168/2011-135 z 26. marca 2013(priloženého k sťažnosti, pozn.) vyplýva, že okresný súd odmietol návrh na obnovu konaniazo 7. októbra 2010, doplnený podaním zo 7. decembra 2012. Zo záhlavia tohto uzneseniavyplýva, že predmetom konania mal byť návrh sťažovateľov na povolenie obnovykonania„v dedičskej veci po poručiteľovi: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zomr. ⬛⬛⬛⬛ “.Zodôvodneniatohto uzneseniavyplýva, že sťažovateliaprostredníctvom právneho zástupcu 18. februára 2013 doručili okresnému súdupodanie, podľa ktorého„žiaden z navrhovateľov nepodával návrh na obnovu dedičského konania...“.
Uznesenie okresného súdu z 26. marca 2013 bolo podľa sťažovateľov doručené ichprávnemu zástupcovi, ktorý ho ale vrátil okresnému súdu„ako mu nepatriace s tým, že toto uznesenie prevzal ako neoprávnená osoba... Prvým takýmto bolo vydanie uznesenia (výzvy) pod sp. zn. 13 D 1217/2009...“.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že je zamestnaná na podateľni okresného súdua že si ju predvolal predseda okresného súdu a žiadal ju o ospravedlnenie za skutočnosti,ktoré uviedla v žiadosti podanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len„ministerstvo spravodlivosti“). V tejto súvislosti podala ministerstvu spravodlivostisťažnosť, v ktorej žiadala prešetriť postup predsedu okresného súdu. Ministerstvospravodlivosti na túto sťažnosť neodpovedalo a podľa sťažovateľky ju odstúpilo predsedoviokresného súdu.
Ďalej sťažovatelia poukazujú na to, že Okresnému súdu Trnava podali žalobuo náhradu škody. Konanie o tejto žalobe bolo vedené pod sp. zn. 26 C 279/2013. V tejtosúvislosti sťažovatelia uvádzajú:
«Keďže Ministerstvo spravodlivosti SR neodpovedalo v lehote 6 mesiacov nielen na sťažnosť, ale ani na „žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom“, podávajúci v 1. − 3. rade podali dňa 18. 7. 2013 žalobu o náhradu škody na iný všeobecný súd - Okresný súd Trnava pod sp. zn. zn. 26 C 279/2013...
Na základe uznesenia (výzvy) zo dňa 23. 8. 2013 vyššej súdnej úradníčky boli odstránené vady podania návrhu...
... ⬛⬛⬛⬛ a právny zástupca navrhovateľov... obdržali list z Najvyššieho súdu SR číslo 3 Cdo 230/2013 zo dňa 5. 8. 2013 ktorým Najvyšší súd SR suploval úkony prislúchajúce všeobecnému súdu a žiadal aby sa obaja vyjadrili len ku dvom spisom pod a/ sp. značkou 13 D 1217/2009, ktorý bol právoplatne skončený ešte dňa 9. 7. 2010, kde nikto z navrhovateľov nebol účastníkom konania,
b/ pod sp. značkou 16 Cod 55/2010, k dovolaniu podaného ešte dňa 7. 12. 2010 na Krajský súd v Bratislave, na ktoré ⬛⬛⬛⬛ nikdy neobdržala žiadne rozhodnutie alebo písomné vyjadrenie, sudkyňa len odkázala po pracovníčke Infocentra že nie je účastníčkou konania, ale žiadne rozhodnutie nikdy o tom nevydala. Pritom ale, Najvyšší súd SR vôbec nezaujímalo... to, že dňa 7. 10. 2010 sme podali spolu s ďalším poškodeným ⬛⬛⬛⬛ na Okresný súd v Pezinku návrh na obnovu konania po poručiteľovi... pod sp. zn. 10 C 279/2010... na ktorý nebolo nikdy reagované listom, nie to ešte rozhodnutím. Práve do tohto spisu sme smerovali všetky naše písomnosti, urgencie, zaslali k tejto sp. zn. uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku ČVS: ORP-549/OJP-PK/2010, kde v odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že poručiteľ zomrel so zanechaním alografného závetu, čo je podvod... Najvyšší súd SR sa teda vmiešal do konania všeobecného Okresného súdu v Trnave a začal konať v tom istom predmete, ktorý sa týka toho istého skutkového deja, nároku... doposiaľ nám nebolo umožnené navrhnúť všetky dôkazy na žiadnom všeobecnom súde a takto sme aj na Okresnom súde v Trnave stratili právo vyjadriť sa k možnej aplikácii zisteného skutkového stavu, tak ako ho majú iní účastníci a zároveň majú možnosť až po samotné rozhodnutie argumentovať, podložiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a až tak predvídať možné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Nevidíme dôvod prečo by nám toto právo dopriate iným občanom Slovenskej republiky malo byť odopreté... Týmto konaním Najvyššieho súdu SR sme zároveň stratili aj právo na dvojinštančné konanie a vydanie rozhodnutia na všeobecnom a následne aj na odvolacom súde. Aj Najvyšší súd SR tak pokračuje v neefektívnom konaní, v spôsobovaní prieťahov, pričom sťažovatelia nemajú žiadny podiel na prieťahoch po dobu takmer 4 rokov!!!
Naopak svoju nadradenosť a vplyv použil Najvyšší súd SR k vydaniu zastavujúceho uznesenia vyššej súdnej úradníčky na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 26 C 279/2013-243 z 2. 10. 2013 v časti „zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ trhovú cenu predstavujúcu sumu za 2-izbovú zateplenú chatku so sprchovacím kútom, zavedenou elektrikou, pitnou vodou nachádzajúcou sa na pozemku v kat. území... aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z trhovej ceny od 21. 4. 2010 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia“.»
Proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 2. októbra 2013 podala sťažovateľkaodvolanie.
Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že notárka ⬛⬛⬛⬛ mala ako súdnakomisárka vydať dve rôzne rozhodnutia, ale s rôznymi nadobúdateľmi.
„Dve rozhodnutia o tom istom majetku ale s rôznymi nadobúdateľmi mohli byť dedičmi používané podľa potreby a okolností aj v iných civilných sporoch, čo sa aj stalo.“
Sťažovatelia zároveň poukazujú na to, že dedičazastupoval v dedičskom konaní jeho syn ako opatrovník, pričom toto zastupovanie nemalobyť pripustené pre konflikt záujmov„a porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu...
Majetková ujma nastala výlučne nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci v majetkovej sfére u ⬛⬛⬛⬛ a následne aj škodou z titulu bezdôvodného obohatenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.“.
Na tomto základe sťažovateľka podala najvyššiemu súd podnet,„aby rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že zastupovanie závetného dediča
... platne vydedeným synom ⬛⬛⬛⬛ bolo v dedičskom konaní... v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka...
... Sťažovateľka... sa domáha svojho ústavného práva – byť dedičom zo závetu, nepretržite, plynule od 20. 4. 2010.
Predseda Okresného súdu v Pezinku ju odmietol prijať a vypočuť..., preto podala ešte aj písomnú žiadosť o zbavenie mlčanlivosti dňa 19. 4. 2010, t. j. pred podaním trestného oznámenia na platne vydedených dedičov v dedičskom konaní...
E-mailom zo dňa 18. 4. 2010 boli požiadaní: platne vydedený syn poručiteľa... a syn spoluzávetného dediča takisto platne vydedený... aby sa zdržali konania a nezamlčali ďalšieho dediča zo závetu − ⬛⬛⬛⬛.
Oboch platne vydedených potomkov ešte oslovili listom 30. 4. 2012, aby im nahradili škodu ktorú spôsobili pri dedičskom konaní po poručiteľovi... Teda z našej strany bolo vyvinuté maximálne úsilie aby od 20. 4. 2010 konala notárka ⬛⬛⬛⬛, Okresný súd v Pezinku, Krajský súd v Bratislave, Ministerstvo spravodlivosti SR a... aj Najvyšší súd... − aby vydal rozhodnutie na argument, ktorý je pre rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v konaní o náhrade škody... rozhodujúci. Vyčerpali sme všetky možnosti smerujúce k tomu aby niektorý súd začal konať...“.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:
„... základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru... postupom Okresného súdu v Pezinku, Krajského súdu v Bratislave a teraz aj vmiešaním sa Najvyššieho súdu SR do konania Okresného súdu v Trnave porušené bolo.
... prikazuje, aby... Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom, že zastupovanie závetného dediča ⬛⬛⬛⬛ platne vydedeným synom ⬛⬛⬛⬛ bolo v dedičskom konaní po poručiteľovi
v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a vydal o tom rozhodnutie v lehote 30 dní.
... Najvyššiemu súdu SR prikázať, aby vec vrátil Krajskému súdu v Trnave, na ďalšie konanie aby účastníkom bolo zaručené právo na vydanie rozhodnutia odvolacím súdom − Krajským súdom v Trnave, ako aj právo na vydanie rozhodnutia Okresným súdom v Trnave, na ktorom je založená príslušnosť pod sp. zn. 26 C 279/13.
... priznal primeranú finančnú náhradu: a/ sťažovateľke 1/ ⬛⬛⬛⬛ v sume 5.000,- €, ako aj trovy právneho zastúpenia ktoré zaplatila dňa 7. 2. 2014 vo forme preddavku právnemu zástupcovi ⬛⬛⬛⬛ v sume 200,- €,
b/ sťažovateľovi 2/, ⬛⬛⬛⬛ v sume 4.500,- €.
ktoré je povinná Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR a Najvyšší súd SR nerozdielne vyplatiť na účty obom sťažovateľom...“
Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 21. augusta 2014oznámil, že podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na podaniemimoriadneho dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 230/2013z 13. mája 2014, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti uzneseniukrajského súdu sp. zn. 16 CoD 55/2010 z 30. septembra 2011.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustnénávrhyalebonávrhypodanéniekýmzjavneneoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom nazačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavnéhosúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhuna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. (m. m.IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťousťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísalskutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu svojich základnýchpráv poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musíodôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdeniepredloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesnédôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014).
Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite sťažnostinamietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu týchto práv malo dôjsť postupom okresného súdu,postupom krajského súdu a postupom najvyššieho súdu v bližšie neoznačených konaniach„vmiešaním sa... do konania Okresného súdu v Trnave“.Sťažovatelia v petite sťažnostinijako neidentifikovali konania – uvedením spisovej značky, v ktorých mali byť porušenéoznačené práva.
1. V ďalšej časti petitu sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal najvyššiemusúdu rozhodnúť rozsudkom, ktorým rozhodne, že zastupovanie závetného dediča bolov rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň navrhujú, aby ústavný súd prikázalnajvyššiemu súdu vec vrátiť krajskému súdu.
2. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo slobodaporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda,ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd k tejto časti sťažnosti uvádza, že podľa § 56ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd nemá právomoc rozhodovať spôsoboma v rozsahu, v ako sa sťažovatelia domáhajú rozhodnutia ústavného súdu.
3. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti sťažnosti ústavný súd nemá právomocrozhodovať o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú.
Ústavný súd tiež dospel k záveru, že jednotlivé časti petitu sťažnosti spolu vecnenesúvisia a ako celok je petit sťažnosti nezrozumiteľný a nejednoznačný.
Odôvodnenie sťažnosti odkazuje na viaceré podania sťažovateľov a tiež na rôznekonania pred všeobecnými súdmi. Ako celok však toto odôvodnenie neodstraňujenejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť samotného petitu sťažnosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonompredpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorejjednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísanýchnáležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08,IV. ÚS 213/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov bolidôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadomna kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkovsťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadkuv spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 28. januára 2016