znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 63/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy   zaručeného   v   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7   C   187/05 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 3/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/05 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 3/2009.

Podľa sťažovateľa okresný súd a krajský súd porušili „zákon o súdnych poplatkoch“, jeho právo „na spravodlivé konanie garantované čl. 6 ods. 1“ dohovoru, „súd sa zaoberal iba   hlúposťami   a   páchaním   trestnej   činnosti,   čo   možno   chápať   ako   zbytočné   prieťahy v konaní“, a porušili aj „právo na účinný opravný prostriedok“ podľa čl. 13 dohovoru.Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podal 2. januára 2008 žalobu a podľa neho sa okresný súd „nedotkol merita veci, ale výdatne využil obštrukcie a protizákonné vyčíňanie“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „je štátom a súdmi prenasledovaný“, hoci má „podľa zákona   č. 71/1992   Zb.   podľa   §   4   ods.   2   písm.   i)   právo   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vyslovil porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1   a   čl.   13   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 53/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 3/2009, zrušil uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   3/2009-105   z   27.   januára   2009,   oslobodil   ho   od súdnych poplatkov v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 17 C 53/2008 a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je okresný súd povinný uhradiť v sume 20 000 € a krajský súd v sume 50 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný uhradiť okresný súd.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Hoci má zo zákona(...) právo na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   sudcovia   to   brutálnym   mafiánskym   svojvoľným spôsobom odmietajú, opľuli zákon a seba vyzdvihli na Bohov! Hoci prisahali, že budú dodržiavať   zákony,   Ústavu   SR   a   medzinárodné   dohovory   –   nedodržujú   a   to   úmyselne verejne a mafiánsky. Hnus, je mi z nich na grcanie.“.

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu súdnictva so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (m. m. II. ÚS 85/09).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a   hrubo   uráža   súdny   stav,   jeho konkrétnych   sudcov,   a   to   v   rozpore   s   princípmi   zachovávania   úcty   k   ústavnému   súdu a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010