znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 63/08-78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., B., zastúpenej JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Ružomberok   vo   veci   neprijatia   jej   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2006 doručená   sťažnosť   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Ružomberok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci   neprijatia   jej   podaní urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom.   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľky   doručeným   ústavnému   súdu 25. januára 2007 o znalecký posudok.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   právnickou   osobou   založenou   podľa právneho   poriadku   Slovenskej   republiky,   ktorá   je   zapísaná   v Obchodnom   registri Okresného súdu   Bratislava I v oddieli Sa   vo   vložke č.   3632/B.   Sťažovateľka   zastúpená právnym zástupcom kuriérom doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov.   Spolu   s   návrhmi   na   vydanie   platobných   rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný súd listom zo 4. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „mu vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže   súdy   Slovenskej   republiky,   teda   aj   Okresný   súd   v Ružomberku   nemá   k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.“.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby o vydanie platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči a sú podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a opatrené   časovou   pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podanie bolo urobené v súlade s § 42 ods. 1 OSP a bolo riadne doručené, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania. Sťažovateľka poukázala aj na to, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami možno   už   od   1.   mája   2002,   pričom   nie   je   vinou   sťažovateľky,   že   okresný   súd   nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Sťažovateľka   24.   júla   2006   urobila   nové   podanie   a   okresnému   súdu   zaslala sprievodný list a 1 DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na tomto druhom DVD nosiči sa týkali iných vecí, ako to bolo v prvom prípade. Okresný súd listom z 26. júla 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené 24. júla 2006 nepovažuje za podanie vo veci a vracia jej DVD nosič.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   okresným   súdom   v konaniach   vedených   vo   veciach   sťažovateľky ako navrhovateľky proti odporcom uvedeným v sťažnosti. Ďalej žiada vysloviť, že uvedené podania   sťažovateľky   ako   navrhovateľky   z   24. júla 2006   urobené   elektronickými prostriedkami   a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   boli   urobené   zákonom ustanoveným   spôsobom,   pričom   sa   okresnému   súdu   prikazuje   na   základe   týchto podaní konať.   Požaduje   tiež   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume po 10 000 Sk „za   každé   jednotlivé   porušenie   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   (...)“.   Napokon   sa   domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietala porušenie svojich   práv zaručených v čl. 46   ods.   1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených   elektronickými   prostriedkami   a   podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť, pretože to kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   nedovoľuje (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04).

Námietky sťažovateľky v súvislosti s porušením ňou označených práv zaručených ústavou a dohovorom postupom okresného súdu treba považovať za „iný zásah“.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala   návrhy   elektronickými   prostriedkami   okresnému   súdu   prvýkrát   31.   marca   2006. Okresný   súd   listom   z   5.   apríla   2006   oznámil   sťažovateľke   dôvody,   pre   ktoré   neboli jej podania   prijaté,   a v prílohe   tohto   listu   jej   vrátil   DVD   nosič   obsahujúci   elektronické podania. Predmetný list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z tohto dňa reagovala na oznámenie okresného súdu.   Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah do svojich základných práv a slobôd, dozvedela najneskôr do 26. apríla 2006.

Sťažovateľka   sa   však   s podaniami,   ako   sama   uvádza,   v iných   veciach,   ale s rovnakými technickými dôsledkami, obrátila na okresný súd 24. júla 2006. Okresný súd ju o neprijatí týchto podaní informoval listom z 26. júla 2006, ktorý jej bol doručený 28. júla 2006. Od tohto okamihu jej začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému   súdu   podľa   čl.   127   ústavy   vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila sťažnosťou z 28. septembra 2006, ktorú však podala na poštovú prepravu až 2. októbra 2006, teda po uplynutí posledného dňa zákonom ustanovenej   lehoty   dvoch   mesiacov   (§ 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde)   na   podanie sťažnosti.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   je   jej   sťažnosť   podaná   oneskorene,   a   preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008