znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 63/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. mája 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcu Alexandra Bröstla vo veci sťažnosti Mgr. D. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M.   S.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 391/03, takto

r o z h o d o l :

Základné právo Mgr. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   391/03 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. januára 2005   doručené   podanie   Mgr.   D.   K.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   M.   S.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako „Ústavná   sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 391/03 o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   dňa   30.   12.   2003   podal   na   súde   žalobu   o neplatnosť   výpovede a o náhradu   mzdy   proti   žalovanej   R.,   a.   s.   B.,   ktorá   je   vedená   pod   č. 28 C 391/2003. Neadekvátnym povahe sporu uznesením zo dňa 20. 5. 2004 (až po necelých 5 mesiacoch) súd vyzval žalobcu na súhlas s rozhodnutím jeho veci bez pojednávania. Sťažovateľ preto požiadal podaním zo 14. 6. 2004 aspoň o zaslanie vyjadrenia žalovaného a na poučenie súdu, keďže bol od 1/04 bez príjmu pre danú mu výpoveď a nerozhodnutie SP-Ú o jeho žiadosti o predčasný starobný dôchodok z 1/04, požiadal aj o ustanovenie advokáta, ktorú žiadosť bezodkladne po priznaní predčasného starobného dôchodku v VIII/04 podaním z 20. 8. 2004 vzal späť a požiadal o vytýčenie pojednávania.

Pretože súd žiadosti sťažovateľa o vytýčenie pojednávania nevyhovel do 9 mesiacov od podania žaloby v zmysle ust. § 115 ods. 1 prvá veta O. s. p. podal sťažovateľ u predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podaním zo dňa 8. 11. 2004. V odpovedi predsedu súdu doručenej sťažovateľovi dňa 22. 11. 2004 sa sťažnosť sťažovateľa posúdila ako nedôvodná, lebo   súd   údajne   vykonáva úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   veci   sťažovateľa,   poukazujúc pritom na 606 nevybavených vecí a 378 vecí starších ako je vec sťažovateľa.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 391/03 porušil základné právo Mgr. D. K., na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené mu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje   konať   vo   veci   sp.   zn.   28   C   391/2003   bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

Mgr. D. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000.- Sk, ktoré je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   vyplatiť   Mgr.   D.   K.   5.300.-   Sk   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. M. S...“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a uznesením č. k. II. ÚS 63/05-11 z 23. februára 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. marca 2005 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a aj k prijatej sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   už   v podanej   sťažnosti   uviedla,   že   ju   navrhuje prerokovať bez prítomnosti navrhovateľa a bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 31. marca 2005 (sp. zn. Spr. 294/05 doručenom 6. apríla 2005) okrem iného uviedol:

„Žalobu v danej veci podal sťažovateľ na tunajšom súde dňa 30. 12. 2003. Dňa 20. 5. 2004 bol rovnopis žalobného návrhu zasielaný na vyjadrenie žalovanej.

Podaním   zo   dňa   14.   6.   2004   požiadal   sťažovateľ   v danom   konaní   o ustanovenie advokáta,   preto   bol   prípisom   zo   dňa   3.   8.   2004   vyzvaný   na   predloženie   dokladov osvedčujúcich jeho majetkové pomery. V uvedený deň bola žalovaná zároveň vyzvaná na predloženie opisov mzdových listov sťažovateľa.

Dňa 20. 8. 2004 sťažovateľ oznámil, že svoju žiadosť o ustanovenie advokáta berie späť. Dňa   15.   11.   2004   bol   určený   termín   pojednávania   na   3.   3.   2005.   Ďalšie pojednávanie je vytýčené na deň 30. 5. 2005.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   som   toho názoru,   že   v danom   konaní   nedošlo   ku   zbytočným   prieťahom   a časové   intervaly,   ktoré uplynuli   medzi   jednotlivými   úkonmi,   sú   adekvátne   objektívnym   možnostiam,   ktoré   sú v jednotlivých súdnych oddeleniach, teda aj u zákonného sudcu v danej veci, vytvorené. Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia   práva   upraveného   v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“,   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   391/03 o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   je   v zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   391/03   ide   o neplatnosť   výpovede z pracovného pomeru a o náhrady mzdy. Procesné úkony v tejto súvislosti tvoria štandardnú súčasť   činnosti   všeobecných   súdov.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   konštatoval,   že takýto postup nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitý a pri sústredenom postupe okresného súdu (a súčinnosti sťažovateľa) ho možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 28 C 391/03, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako také, ktoré čiastočne ovplyvnilo dĺžku konania pred okresným súdom a spomalilo postup tohto súdu (späťvzatie žiadosti o ustanovenie advokáta v auguste 2004 a oznámenie zmeny sídla žalovanej strany v novembri 2004). Sťažovateľ 8. novembra 2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že žaloba sťažovateľa o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy bola okresnému súdu doručená 30. decembra 2003. Dňa 23. apríla 2004 dal sudca pokyn na doručenie žaloby odporcovi, aby sa k nemu vyjadril. Dňa 20. mája 2004 vydal súd uznesenie, ktorým uložil sťažovateľovi povinnosť vyjadriť sa v lehote 30 dní, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Doklady preukazujúce trvanie pracovného pomeru a výšku príjmov sťažovateľa si okresný súd vyžiadal 3. augusta 2004. V období od 3. augusta 2004 do 31. januára 2005 súd nevykonával žiadne úkony. Dňa 31. januára 2005 nariadil termín pojednávania na 3. marec 2005, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 30. máj 2005.

Ústavný súd konštatoval, že z celkovej dĺžky konania, ktoré na okresnom súde trvá dosiaľ 16 mesiacov, možno 6 mesiacov považovať za obdobie, v ktorom súd nevykonal žiadne   úkony.   Ústavný   súd   už   vyslovil   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach,   že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Vzhľadom na uvedené, celkovú dĺžku doterajšieho konania pred okresným súdom vo veci sp. zn. 28 C 391/03, ako aj skutočnosť, že okresný súd vykonáva úkony potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na toto rozhodnutie ústavný súd už nerozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005