znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 629/2015-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN   KLUB,   L.   Novomeského   3,   Bardejov,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Róbertom Slamkom, Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C 23/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN KLUB Bardejov o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015 doručená   sťažnosť   Občianskeho   združenia   JUDO   KAN   KLUB,   L.   Novomeského   3, Bardejov   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Róbertom   Slamkom, Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 23/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 25. júna 2012 podal na okresnom súde žalobu o neplatnosť   členskej   schôdze   zo   16.   júna   2011.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 7 C 23/2012.

V ďalšom popísal priebeh doterajšieho konania, pričom okresnému súdu vytkol, že v konaní „dochádzalo   k   zbytočným   prieťahom,   sudca   nevykonal   resp.   nevykonával navrhované   dôkazy   ako   aj   iné   návrhy,   ktoré   sťažovateľ   navrhol,   napr.   pri   rozširovaní návrhu súd tento návrh zamietol a keď sťažovateľ tento návrh podal ako osobitné konanie a vec bola pridelená inému sudcovi, vtedy sudca v tomto konaní svojím rozhodnutím veci spojil z dôvodu hospodárnosti konania. Takýmito a podobnými postupmi súdu okrem toho, že sťažovateľ stratil pri takomto postupe súdu dôveru v spravodlivý proces, sťažovateľovi vznikala ujma, vyplývajúca z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty. Pokiaľ aj súd vytýčil pojednávania buď sa tieto odročili alebo ak sa aj konalo tak nie o základných veciach a dôkazoch, ktoré navrhoval sťažovateľ... a všetko doterajšie konanie resp. nekonanie súdu je bez akéhokoľvek výsledku. To, že k dnešnému dňu Okresný súd Bardejov nevykonal žiadne základné dôkazné prostriedky, ktoré by viedli vyriešeniu sporu, jasne preukazuje, že za posledné 3 roky svojou nečinnosťou spôsobuje Okresný súd Bardejov neodôvodnené prieťahy   v konaní...,   čo   potvrdzujú   aj   zo   strany   súdu   k   neodôvodnené   odročovania pojednávaní...

Porušovateľ...   do   dnešného   dňa   v   predmetnej   veci   nerozhodol   právoplatným rozsudkom.   Vo   veci   nekoná,   resp.   koná   v   neodôvodnenom   a   relevantne   bezpríčinnom časovom rozmedzí, znemožňuje tým právo na ochranu sťažovateľa, sťažovateľ žije v neistote, čím   dochádza   k   porušeniu   práv   sťažovateľov   na   prejedanie   resp.   vybavenie   veci   bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces...

Podľa sťažovateľa Okresný súd Bardejov koná s dlhodobými časovými odstupmi, pričom   do   dnešného   dňa   nerozhodol   o   merite   veci,   a   to   či   členská   schôdza   zo   dňa 16.06.2011 bola platná, alebo nebola, čím vznikla sťažovateľovi značná ujma, vyplývajúca z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty.

Sťažovateľ poukazuje, že Okresný súd Bardejov vo vyššie uvedenom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, - a to tým, že vo veci bolo odo dňa doručenia žaloby vytýčené pojednávanie až dňa 06.03.2013, ktoré navyše bolo odročené a ďalšie pojednávanie sa konali o rok resp. o dva bez akéhokoľvek výsledku v spore samotnom, čo preukazuje, že Okresný súd Bardejov je v danej veci nečinný a svojou pôsobnosťou neprispel k odstraňovaniu právnej neistoty sťažovateľa   spôsobom,   ktorý   od   neho   ako   štátneho   orgánu   bolo   možné   očakávať,   to znamená že porušovateľ neprispel k ustáleniu skutkového a právneho stavu spôsobom, ktorý by umožnil buď pokračovať v súdnom konaní, alebo ak by rozhodol, že sú na to splnené podmienky, ukončil toto konanie určením, že vyššie uvedená členská schôdza, o ktorej platnosť sa vedie predmetný spor je platná alebo nie, nakoľko na tomto určení je právny záujem, pretože o určení platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine súd,   a   tak   odstrániť   právnu   neistotu.   Vzhľadom   na   charakter   a   postup   konania   súdu sťažovateľ   považuje   jeho   dĺžku   za   neprimeranú   a   za   nepochybné,   že   v   ňom   dochádza k prieťahom.

Uvedené   obdobie   nečinnosti   porušovateľa   medzi   jednotlivými   konajúcimi   sa pojednávaniami, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné pričom k týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku mimoriadnej zložitosti veci ani správania sa účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Právo   sťažovateľa   JUDO   KAN   KLUB   Bardejov   zast.   JUDr.   Róbertom SLAMKOM,   advokátom   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv - postupom Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C/23/2012 bolo porušené.

2. Príslušnému Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/23/2012 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €, ktoré je povinné sťažovateľovi vyplatiť Okresný súd Bardejov a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta SLAMKU, advokáta.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bardejov, a to na účet JUDr. Róberta SLAMKU, advokáta č... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejedanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 23/2012.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v   súvislosti   s   námietkou   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, II. ÚS 804/2014) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný   súd   opakovane   vo   svojej   judikatúre   zdôrazňuje   (m.   m.   I.   ÚS   21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, II. ÚS 804/2014), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani z jeho sťažnosti to nevyplýva, že by sa písomne u predsedu okresného súdu sťažoval na prieťahy v namietanom konaní, pričom ústavný súd takúto   sťažnosť   považuje   za   účinný   prostriedok   nápravy   v   zmysle   §   62   a nasl.   zákona o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Vo   svojej   judikatúre   ústavný   súd   (napr.   IV.   ÚS   26/2012,   IV.   ÚS   93/2012) na požiadavke   využitia   prostriedkov   nápravy   v   zmysle   §   62   a   nasl.   zákona   o   súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015