znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 627/2014-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   sudcu   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   HASTRA,   s.   r.   o.,   Dolné   Rudiny 2/3528,   Žilina,   zastúpenej advokátom Mgr.   Tomášom Balážom, Štúrova 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 6/2014 z 18. júna 2014, sp. zn. 2 R 6/2014 z 15. júla 2014 a sp. zn. 1 K 64/2013 z 11. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   HASTRA,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HASTRA, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy uzneseniami Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 6/2014 z 18. júna 2014 a 15. júla 2014 a uznesením sp. zn. 1 K 64/2013 z 11. augusta 2014.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh na začatie   konkurzného   konania   a   vyhlásenie   konkurzu   na   majetok   dlžníka AUTOALLES, s. r. o., Košická 34, Prešov (ďalej len „dlžník“). Okresný súd uznesením sp. zn. 1 K 64/2013 zo 7. januára 2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Následne okresný súd v predmetnom konaní nariadil pojednávanie na 17. február 2014, na ktorom dlžník preukázal, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Na tomto základe okresný súd uznesením sp. zn. 1 K 64/2013 zo 17. februára 2014 prerušil podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   7/2005   Z.   z.“) konkurzné konanie voči dlžníkovi.

Na   pojednávaní   konanom   11.   júna   2014   dlžník   konajúcemu   súdu   oznámil, že 6. júna 2014 podal okresnému súdu návrh na reštrukturalizáciu. Konanie o tomto návrhu je vedené okresným súdom pod sp. zn. 2 R 6/2014. Na tomto základe sudca okresného súdu odročil   pojednávanie   do   doby,   kým   sa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   R   6/2014 nerozhodne o podanom návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie.

Okresný súd uznesením sp. zn. 2 R 6/2014 z 18. júna 2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a následne uznesením z 15. júla 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka.

Okresný súd uznesením sp. zn. 1 K 64/2013 z 11. augusta 2014 zastavil konkurzné konanie na majetok dlžníka z dôvodu povolenej reštrukturalizácie.

Sťažovateľ   namieta,   že   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   bol   porušený princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 1 ods. 1 ústavy a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V súvislosti s týmito námietkami sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Po prerušení konkurzného konania na základe návrhu dlžníka, ktorý preukázal poverenie   správcovi,   po   uplynutí   60   dní   tak   Porušovateľ   ex   lege   mal   pokračovať v prerušenom konkurznom konaní a vydať uznesenie o vyhlásení konkurzu, a na opakovaný návrh dlžníka Porušovateľ nemal prihliadať. Ak preto dlžník dňa 6. 6. 2014, t. j. viac ako 100   dní   (!!!)   po   prerušení   konkurzného   konania   aj   podal   nový   návrh   na   povolenie reštrukturalizácie, na tento Porušovateľ v konaní 1 K/64/2013 zo zákona nemal prihliadať a mal pokračovať v konkurznom konaní v zmysle príslušných ustanovení ZoKR. Porušovateľ však nielenže v konkurznom konaní nepokračoval a nevyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ale začal v rozpore s ust. § 16 ods.   2 ZoKR reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi na základe jeho opakovaného návrhu, v príkrom rozpore s ust. § 16 ods. 2 ZoKR a povolil reštrukturalizáciu.   O   tom,   že   ide   o   opakovaný   návrh   dlžníka,   musel   mať   Porušovateľ jednoznačnú vedomosť minimálne z Obchodného vestníka, kde Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 17. 2. 2014, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 39/2014 dňa 26. 2. 2014 Porušovateľ prerušil konkurzné konanie voči dlžníkovi z dôvodu poverenia správcu podľa ust. § 16 ods. 2 ZoKR. Tým, že Porušovateľ prihliadol na opakovaný návrh dlžníka a začal reštrukturalizačné konanie, a neskôr povolil reštrukturalizáciu, podľa názoru Sťažovateľa porušil ust. § 16 ods. 2 ZoKR, čo viedlo k ďalekosiahlym procesným dôsledkom takéto rozhodnutia.

Súdne konanie by malo viesť k ochrane Ústavou garantovaných práv sťažovateľa na prístup k súdu, k súdnej ochrane a na spravodlivý proces, čo bolo v tomto prípade znemožnené.“

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Okresný súd v Prešove v konaní vedenom... pod č. k.: 2 R/6/2014 Uznesením... zo dňa 18. 6. 2014... Uznesením... zo dňa 15. 7. 2014... Uznesením... zo dňa 11. 8. 2014... č. k.: 1 K/64/2013   porušil   právo   Sťažovateľa   podľa   čl.   čl.   12   ods.   1   Ústavy   SR   (právo na rovnaké zaobchádzanie) v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy (právo na súdnu ochranu)... porušil čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (princíp právnej istoty).

Ústavný   súd   Uznesenie   Okresného   súdu   v   Prešove   zo   dňa   18. 6. 2014... č. k.: 2 R/6/2014... Uznesenie... zo dňa 15. 7. 2014... č. k.: 2 R/6/2014... Uznesenie... zo dňa 11. 8. 2014... č. k.: 1 K/64/2013 zrušuje a vracia mu vec na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a   odložil   vykonateľnosť napadnutých uznesení okresného súdu z 18. júna 2014, z 15. júla 2014 a z 11. augusta 2014 z   dôvodu,   že   výkon   týchto   rozhodnutí „by   jednoznačne   predstavoval   pre   Sťažovateľa ujmu. V   prípade,   ak   by   Ústavný   súd   SR   neodložil   vykonateľnosť   predmetných uznesení, je pravdepodobné, že výkonom úkonov v rámci reštrukturalizácie dlžníka dôjde k nezvratným skutočnostiam, ktoré sú spôsobilé napáchať ujmu...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľov.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   návrhy   podané   oneskorene,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu, alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil   od   znenia   príslušných   ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a   význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Sťažovateľ vo   svojej sťažnosti   namieta porušenie základného práva podľa   čl.   46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy

- uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   2   R   6/2014   z   18.   júna   2014,   ktorým   začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi,

- uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 6/2014 z 15. júla 2014, ktorým povolil reštrukturalizáciu dlžníka, a

- uznesením okresného súdu sp. zn. 1 K 64/2013 z 11. augusta 2014, ktorým zastavil konkurzné konanie na majetok dlžníka z dôvodu povolenej reštrukturalizácie dlžníka.

Z   napadnutých   uznesení   okresného   súdu   vydaných   v   reštrukturalizačnom   konaní 18. júna   2014   a   15.   júla   2014   vyplýva,   že   okresný   súd   rozhodoval   o   povolení reštrukturalizácie na základe návrhu dlžníka. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že tieto uznesenia okresného   súdu   napáda   sťažovateľ   výlučne   vo   väzbe   na   postup   okresného   súdu v konkurznom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   K   64/2013   a   na   napadnuté   uznesenie okresného   súdu   v   tomto   konaní   z   11.   augusta   2014,   ktorým   tento   konkurzné   konanie na majetok dlžníka zastavil. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta aplikáciu § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

Z   obsahu   sťažnosti   a z   príloh   k   nej   priložených   vyplýva,   že   na   základe   návrhu sťažovateľa okresný súd uznesením zo 7. januára 2014 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka.   Na   pojednávaní 17.   februára   2014   dlžník   preukázal,   že   ním   poverený   správca pripravuje reštrukturalizačný posudok, preto okresný súd uznesením zo 17. februára 2014 konkurzné   konanie   podľa   §   16   ods.   2   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   prerušil.   Následne 13. mája 2014   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   v   predmetnom   konkurznom   konaní na 11. jún 2014. Oznam o nariadení pojednávania zverejnil 28. mája 2014 v Obchodnom vestníku   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „Obchodný   vestník“).   Na   pojednávaní 11. júna 2014 dlžník oznámil okresnému súdu, že 6. júna 2014 podal návrh na povolenie reštrukturalizácie.   Okresný   súd   následne   odročil   pojednávanie   na   neurčito   do   doby, kým okresný súd nerozhodne o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie, a následne uznesením z 11. augusta 2014 konkurzné konanie zastavil.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   po   prerušení   konania   okresný   súd   pokračoval v konkurznom   konaní   v   zmysle   §   16   ods.   2   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   –   nariadením pojednávania   na   11.   jún   2014.   Následné   odročenie   pojednávania   na   neurčito   – do rozhodnutia   o   návrhu   na   povolenie   reštrukturalizácie,   nepredstavuje   prerušenie konkurzného konania, preto neobstojí argumentácia sťažovateľa, že okresný súd v rozpore s §   16   ods.   2   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   prihliadol   na   opakovaný   návrh   na   prerušenie konkurzného konania.

Z § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že za opakovaný návrh je potrebné považovať opakovaný návrh na prerušenie konkurzného konania. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona   č.   7/2005   Z.   z.   neupravuje   podmienky   začatia   reštrukturalizačného   konania ani osoby aktívne vecne legitimované na podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Preto neobstojí argumentácia sťažovateľa týkajúca sa napadnutých uznesení okresného súdu z 18. júna 2014 a 15. júla 2014 vydaných v reštrukturalizačnom konaní voči dlžníkovi.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   neuvádza   ďalšiu   relevantnú   argumentáciu   týkajúcu sa napadnutých uznesení okresného súdu vydaných v reštrukturalizačnom konaní. Z týchto dôvodov   ústavný   súd   neskúmal   napr.   to,   či   sťažovateľ   je   účastníkom   predmetného reštrukturalizačného   konania,   t.   j.   či   zákonom   predpísaným   spôsobom   prihlásil   svoje pohľadávky (§ 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Konkurzný súd v prebiehajúcom konkurznom konaní je povinný prihliadnuť na to, že voči tomu istému dlžníkovi začalo reštrukturalizačné konanie a následne bola povolená reštrukturalizácia.   Zákonným   dôsledkom   povolenia   reštrukturalizácie   je   povinnosť   súdu zastaviť konkurzné konanie týkajúce sa toho istého dlžníka (porovnaj § 16 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.). Na tomto základe napadnuté uznesenie z 11. augusta 2014, ktorým okresný súd zastavil konkurzné konanie z dôvodu povolenej reštrukturalizácie dlžníka, nemožno považovať za arbitrárne.

Po   preskúmaní veci   v   rozsahu   argumentácie   sťažovateľa   ústavný   súd   konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutými uzneseniami okresného súdu sp. zn. 2 R 6/2014 z 18. júna 2014, sp. zn. 2 R 6/2014 z 15. júla 2014 a sp. zn. 1 K 64/2013 z 11. augusta 2014.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy majú charakter ústavných princípov, resp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy, a preto sú vždy implicitnou   súčasťou   rozhodovania   ústavného   súdu,   t.   j.   aj   jeho   rozhodovania   o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07). Keďže predmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, možno v tomto konaní uvažovať o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy len v spojení s porušením konkrétneho základného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd nedospel k záveru o porušení niektorého základného práva alebo slobody, nemohol dospieť ani k záveru o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti,   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa   v   uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   a   preto   sa   nimi   ústavný   súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2014