znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 626/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., vo veci namietaného porušenia   čl.   12   ods.   2,   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6 CoE 22/2012-46 z 29. februára 2012 a uznesením   Okresného   súdu   Topoľčany   č.   k.   12   Er   1671/2006-22   z   12.   januára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2012   doručená sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej komplikovane   štruktúrovanom   petite   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej základných práv zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 CoE 22/2012-46 z 29. februára 2012 a jeho postupom v tomto konaní, ako aj uznesením Okresného   súdu   Topoľčany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   12   Er   1671/2006-22 z 12. januára 2012 a jeho postupom v tomto konaní, aby obidve uznesenia zrušil a aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 € a náhradu trov konania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka viedla exekúciu proti svojej dlžníčke na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere z 26. januára 2005, a to na základe   exekučne   vykonateľnej   notárskej   zápisnice   [§   41   ods.   2   písm.   c)   Exekučného poriadku] spísanej 11. septembra 2005, ktorú za povinnú dlžníčku podpísal advokát, ktorého splnomocnenie   bolo   predtlačené   v   tlačive   zmluvy   o   úvere   pripravenom   sťažovateľkou (oprávnenou veriteľkou). Napriek tomu, že okresný súd najskôr poverenie na vykonanie exekúcie vydal, neskôr exekúciu napadnutým uznesením z 12. januára 2012 vyhlásil za neprípustnú   a   zastavil   ju   [§   57   ods.   1   písm.   g)   Exekučného   poriadku],   pretože splnomocnenie udelené týmto spôsobom bolo podľa neho neplatným právnym úkonom pre rozpor   záujmov   zastúpenej   dlžníčky   a   advokáta.   Tým   dlžníčka   pri   spísaní   notárskej zápisnice   (vyhlásení   o   vykonateľnosti)   nebola   riadne   zastúpená,   v   dôsledku   čoho   táto zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd toto uznesenie potvrdil.

2. Proti tomuto uzneseniu smeruje sťažnosť sťažovateľky, v ktorej podstate namieta, že okresný súd nemal právomoc v exekúcii preskúmať notársku zápisnicu spôsobom, akým to   urobil,   že   sa   tak   mohlo   stať   len   prostriedkami   upravenými   v   Notárskom   poriadku a okresný   súd   bol   zápisnicou   viazaný.   Jeho   výklad   Exekučného   poriadku   je   podľa sťažovateľky ústavne nekonformný. Ďalej ju okresný súd diskriminoval, keď preskúmal notársku   zápisnicu   ex   offo   (bez   návrhu).   Sťažovateľka   podľa   svojich   tvrdení   nemala možnosť vyjadriť sa k príprave rozhodnutia okresného súdu, navrhnúť dôkazy, okresný súd ani dokazovanie nevykonal. Tým okresný súd konal v rozpore s platnými zákonmi, hoci nimi bol podľa čl. 144 ods. 1 ústavy viazaný. Krajský súd napriek tomu toto uznesenie potvrdil.

3. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je z podstatnej časti   takmer   doslovne   totožná   s   celým   radom   sťažností,   ktoré   sťažovateľka   neustále adresuje ústavnému súdu a o ktorých ústavný súd už nespočetnekrát rozhodol. Z posledného obdobia možno vybrať uznesenia sp. zn. I. ÚS 500/2013 a sp. zn. I. ÚS 506/2013, ktoré sa tiež   týkali   uznesení   okresného   súdu,   a   ďalej   sp.   zn.   I.   ÚS   434/2013   až   sp.   zn. I. ÚS 441/2013, sp. zn. III. ÚS 380/2013, sp. zn. III. ÚS 395/2013, sp. zn. IV. ÚS 538/2013. Aj II. senát odmietol podobne znejúce sťažnosti, napr. uznesením sp. zn. II. ÚS 39/2013, v ktorom taktiež odkázal na ďalšiu prejudikatúru v podobných veciach naprieč všetkými senátmi. Ani v prerokúvanej sťažnosti sťažovateľka nepredstavuje nič, čo by ju zmysluplne odlišovalo od ostatných sťažností, ktoré ústavný súd citovanými uzneseniami odmietol.

4. Vzhľadom na to ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   sťažnosť,   pokiaľ smerovala proti postupu a uzneseniu okresného súdu, odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu. V časti týkajúcej sa postupu a uznesenia krajského súdu ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

5.   Pokiaľ   ide   o   dôvody   odmietnutia,   odkazuje   ústavný   súd   na   dôvody   uvedené v uzneseniach   citovaných   v   bode   3.   Na   možnosť   neodôvodňovať   svoje   uznesenia podrobnejšie pritom sťažovateľku už upozornil (II. ÚS 39/2013).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013