znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 624/2025-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ , narodeného, a , narodenej, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 41Ek/109/2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2025, doplnenou podaniami zo 4. augusta 2025 a 27. augusta 2025, domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 41Ek/109/2025. Zároveň sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom.

II.

Skutkový stav a argumentácia sťažovateľov

2. Sťažovatelia vystupujú v procesnej pozícii oprávnených v exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh oprávnených na vykonanie exekúcie 14. januára 2025. Vytýkajú exekučnému súdu nečinnosť, keď ku dňu podania ústavnej sťažnosti exekučný súd nevykonal v predmetnej veci žiaden procesný úkon, nevyzval oprávnených na odstránenie vady či nedostatku návrhu a vo veci nevydal poverenie na vykonanie exekúcie napriek tomu, že Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie vydať v lehote 15 dní. Na účel preukázania nečinnosti exekučného súdu sťažovatelia predložili ústavnému súdu výpis z elektronického spisu, zároveň poukazujú na to, že právny zástupca sťažovateľov sa 24. júna 2025 dopytoval na informačnom centre exekučného súdu na stav konania, keď mu bolo oznámené, že nedošlo k žiadnemu posunu či zmene stavu vo veci. Poukazujú na judikatúru ústavného súdu. Argumentujú, že nečinnosťou exekučného súdu došlo aj k zásahu do ich práva vlastniť majetok a pokojne užívať majetok, keďže nečinnosť exekučného súdu vedie k neodôvodnenému predlžovaniu procesu vymáhania pohľadávky. Poukazujú na kritériá posudzovania prieťahov v konaní a uvádzajú, že právnu ani faktickú zložitosť veci či správanie sťažovateľov nemožno pričítať nečinnosti exekučného súdu, ale práve postup samotného súdu a jeho nečinnosť je dôvodom, od ktorého sťažovatelia odvíjajú porušenie nimi namietaných práv.

3. Podaním zo 4. augusta 2025 sťažovatelia poukazujú na pretrvávajúci stav nečinnosti, pričom právny zástupca sa 4. augusta 2025 dopytoval na informačnom centre exekučného súdu na stav konania, kde mu bolo oznámené, že nedošlo k žiadnemu posunu, avšak došlo k zmene vyššej súdnej úradníčky. Vzhľadom na uvedené navýšili požadovanú sumu finančného zadosťučinenia.

4. Podaním z 27. augusta 2025 sťažovatelia poukázali na vydané uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj na nimi podanú sťažnosť proti predmetnému uzneseniu. Naďalej proti nim pretrváva stav právnej neistoty. Vzhľadom na uvedené opakovane navýšili požadovanú sumu finančného zadosťučinenia.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov smeruje k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru), práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) a práva pokojne užívať majetok (čl. 1 dodatkového protokolu) postupom exekučného súdu, argumentujúc, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonom stanovenej lehote a poukazujúc na pretrvávajúci stav právnej neistoty.

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Vzhľadom na mohol ústavný súd uvedené preskúmať namietané porušenie všetkých označených práv spoločne.

7. Vykonávacie konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia (I. ÚS 115/2022).

8. Právomoc je v exekučnom konaní rozdelená medzi dva exekučné orgány – exekučný súd a súdneho exekútora. Ingerencia exekučného súdu do exekučného konania je limitovaná na situácie, keď Exekučný poriadok zásahy exekučného súdu do konania predpokladá, najmä v súvislosti s rozhodovaním o parciálnych otázkach, akými je aj posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené možno prieťahy v konaní exekučného súdu posudzovať len v tých úsekoch alebo situáciách v rámci exekučného konania, pri ktorých Exekučný poriadok explicitne počíta s rozhodnutím exekučného súdu. Vo všeobecnosti exekučný súd v rámci svojej právomoci zabezpečuje plynulý priebeh exekučného konania tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom a aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty oprávneného a povinného v exekučnom konaní. Jeho ingerencia do konania sa však rozhodnutím o jednotlivej veci, v ktorej je daná právomoc exekučného súdu, končí, kým opätovne nevznikne procesný stav vyžadujúci rozhodnutie či iný zásah exekučného súdu (k tomu pozri II. ÚS 560/2020).

9. Abstrahujúc zo sťažnostnej argumentácie a jej doplnení, ku dňu podania ústavnej sťažnosti skutočne nebolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľov na vykonanie exekúcie zo 14. januára 2025. Následne v priebehu konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov bolo o návrhu na vykonanie exekúcie rozhodnuté tak, že tento bol exekučným súdom zamietnutý. Ústavný súd, prihliadajúc na sťažnostnú argumentáciu, uvádza, že postup exekučného súdu nemožno hodnotiť ako optimálny, avšak o podanom návrhu na vykonanie exekúcie rozhodnuté bolo a aktuálna procesná situácia (rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie) je vyvolaná samotnými sťažovateľmi. Vzhľadom na to, že uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané 21. augusta 2025 a sťažovatelia podali proti tomuto uzneseniu sťažnosť 27. augusta 2025, nemožno vzhľadom na časový rámec od podania sťažnosti ku dňu rozhodovania ústavného súdu konštatovať neprimeranú dĺžku rozhodovania exekučného súdu.

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že celková dĺžka rozhodovania o návrhu sťažovateľov na vykonanie exekúcie sa nejaví ako ústavne neakceptovateľná. Nie ideálny postup exekučného súdu, keď o podanom návrhu na vykonanie exekúcie nebolo právoplatne rozhodnuté v dobe 9 mesiacov od jeho podania, však neodôvodňuje záver o porušení ústavných práv sťažovateľov. Ústavnú sťažnosť sťažovateľov je preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd však poznamenáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre prípad prieťahov vzniknutých v ďalšom priebehu konania.

11. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu