znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 623/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   F.   K.,   zastúpeného   advokátkou Mgr. Ľudmilou   Vorčákovou,   Advokátska   kancelária,   Národná 814/4,   Žilina,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 6   C 1645/99 v období po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 7/2011-25 z 9. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 7/2011-25 z 9. marca 2011   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 1645/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F.   K.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   501,50   €   (slovom päťstojeden eur a päťdesiat centov), ktoré j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Ľudmily Vorčákovej, Advokátska kancelária, Národná 814/4, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 623/2013-9 z 13. novembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   F.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 7/2011-25 z 9. marca 2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli tieto podstatné skutočnosti: „Sťažovateľ podal(...) žalobu zo dňa 29. 11. 1999 na Okresný súd v Čadci, č. k. 6C 1645/99, ktorou sa domáha určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území(...) patria do dedičstva po nebohej(...) v zmysle návrhu sťažovateľa. Uvedená žaloba bola na Okresný súd v Čadci doručená dňa 03. 12. 1999.

Postup Okresného súdu v Čadci za obdobie od podania uvedenej žaloby zo dňa 29. 11. 1999 do dňa podania predchádzajúcej ústavnej sťažnosti zo dňa 14. 12. 2010 bol preskúmaný Ústavným súdom SR, ktorý vo veci vydal nález ÚS SR zo dňa 09. 03. 2011, č. k. I. ÚS 7/2011-25, ktorý rozhodol, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Čadci vedenom pod sp. zn. 6C 1645/99 porušené bolo. Zároveň ÚS SR prikázal, aby súd v uvedenom konaní konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   bolo   priznané   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie a povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Sťažovateľ sa domnieval, že po uvedenom náleze US SR dôjde k náprave zo strany Okresného súdu v Čadci, ale nestalo sa. Od vydania vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR už uplynulo takmer 2,5 roka a zo strany Okresného súdu v Čadci boli vo veci vykonané nasledovné úkony:

- Výzva Okresného súdu v Čadci zo dňa 17. 02. 2012;

- Vydanie uznesenia Okresného súdu v Čadci zo dňa 17. 02. 2012, ktorým rozhodol o pripustení do konania na strane odporcov, odporcu v rade 32/ (...);

- Vytýčenie pojednávania na deň 03. 04. 2012 (v poradí druhého od začatia konania od   roku   1999).   Uvedené   pojednávanie   sa   konalo   bez   prejednania   merita   veci   a   bolo odročené z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania na strane odporcu v rade 24, neskôr v rade 30/ (...);

- Vytýčenie pojednávania na deň 06. 11. 2012 (v poradí tretieho od začatia konania od roku 1999). Uvedené pojednávanie však bolo prvým pojednávaním od začiatku konania s aspoň čiastočným prejednaním meritu veci. Súd však pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie (a to i napriek tomu, že v súdnom spise sa už jeden znalecký posudok nachádza), vrátane ohliadky na mieste samom. Súd na toto pojednávanie nepredvolal a nevypočul svedka(...)

Do dnešného dňa nebol súdom ustanovený súdny znalec, a rovnako sa nekonala ohliadka   na   mieste   samom,   hoci   z   tohto   dôvodu   bolo   pojednávanie   dňa   06. 11. 2012 odročené, súd sa do dnešného nezaoberal ani posudkom, ktorý sa v spise už 14 rokov nachádza,   do   dnešného   dňa   nebol   predvolaný   a   vypočutý   svedok(...),   súd   sa   dodnes nezaoberal   ani   ďalšími   navrhovateľom   predloženými   listinnými   dôkazmi,   predovšetkým listinnými dôkazmi po nebohej(...), ktorá medzičasom zomrela a nemožno ju už ako svedka vypočuť. (...)

V   priebehu celého   doterajšieho konania bola   zo   strany sťažovateľa,   ako   aj jeho právnych zástupcov poskytnutá potrebná súčinnosť. (...)

Postupom   opísaným   v   predchádzajúcom   odstavci   Okresný   súd   Čadci   opätovne porušil základné práva sťažovateľa podľa citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky v konaní č. 6C 1645/99 svojou opätovnou nečinnosťou od vydania predchádzajúceho nálezu ÚS SR zo dňa 09. 03. 2011 až do dnešného dňa.

Sťažovateľ vo veku 77 rokov žije v neustálej neistote už 14 rokov a bez právoplatného ukončenia sporu si sťažovateľ nemôže vysporiadať svoju majetkovú situáciu. Rozhodnutie v uvedenej   právnej   veci   má   pre   sťažovateľa   predovšetkým   morálny   význam.   Prieťahy v konaní   spôsobujú   to,   že   okruh   účastníkov   sa   mení,   neustále   zvyšuje   následkom   úmrtí niektorých   účastníkov   konania   a   svedkov   (od   podania   návrhu   doteraz   zomrelo   už   6 účastníkov konania a 1 svedok, pričom okruh účastníkov konania sa rozšíril z pôvodných 25 na súčasných 35 osôb), pridružujú sa zdravotné problémy sťažovateľa, ako aj účastníkov konania a svedkov, z ktorých už viacerí sú vo vyššom veku (najstarší žijúci účastník konania má   už   86   rokov).   Všetko   to   môže   mať   negatívny   vplyv   na   výsledok   konania,   pretože v konečnom dôsledku môžu zaniknúť (smrťou, zabudnutím, stratením alebo iným spôsobom) dôkazné možnosti ako preukázať pravdivosť tvrdení sťažovateľa pred súdom, ktorý vo veci nekoná. (...)

Navrhujem, aby Ústavný súd SR sťažnosti sťažovateľa vyhovel, tak, že vysloví svojim rozhodnutím,   že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci v konaní č. k.   6C 1645/99 bolo porušené právo sťažovateľa, aby sa jej vec prejednala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ požaduje, aby jej Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané finančné   zadosťučinenie,   predstavujúce   čiastku   8.000,0   €(...)   Uvedené   finančné zadosťučinenie je totiž primerané dĺžke opätovných prieťahov v konaní trvajúcich takmer 2,5   roka,   ako   aj   neustále   zhoršujúcej   sa   životnej   situácii   sťažovateľa   spočívajúcej vo finančnej   tiesni   spôsobenej   dlhotrvajúcim   súdnym   sporom,   ktorý   má   za   následok   aj výrazné zhoršenie psychického a fyzického zdravotného stavu sťažovateľa.

Ďalej sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (...)

Navrhujem, aby Ústavný súd vydal tento nález a takto rozhodol

1.   Základné   právo   sťažovateľa(...)   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Čadci, v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 1645/99 PORUŠENÉ BOLO.

2. Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 1645/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi(...)   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 8.000,00   €,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Čadci   povinný   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Čadci   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi(...)   trovy   právneho zastúpenia vo výške 331,12 € na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Ľudmily Vorčákovej, Národná 814/4, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr   2450/13 zo 16. decembra   2013 a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2014.

3.1 Predsedníčka okresného súdu stručne uviedla tieto skutočnosti:„(...) Kontrolou som zistila, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní. Netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že:

„(...) Predsedníčka Okresného súdu Čadca po preskúmaní spisu č. k. 6C/1645/99 dospela k záveru,   že boli spôsobené prieťahy v konaní.   Uvedené vyjadrenie potvrdzuje tvrdenia sťažovateľa uvedené vo svojej sťažnosti zo dňa 27. 08. 2013, že uvedeným súdom bolo porušené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Vzhľadom   na   uvedené   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   vydal   nález   v   zmysle   petitu sťažnosti sťažovateľa zo dňa 27. 08. 2013.

Zároveň oznamujem, že sťažovateľ netrvá na verejnom ústnom pojednávaní senátu Ústavného súdu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99, najmä v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 7/2011-25 z 9. marca 2011:

Dňa 3. decembra 1999 podal sťažovateľ na okresnom súde proti 25 odporcom návrh „o určenie nehnuteľností do dedičstva“.

(...) Dňa 9. marca 2011 ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 7/2011-25 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 1645/99 a prikázal   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Okrem   toho   ústavný   súd   priznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume   4 000   €   a aj   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa.

Dňa 7. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 16. februára 2012 súd z katastrálneho portálu zadovážil list vlastníctva. Dňa 17. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 6 C 1645/99-233 pripustil do konania   ďalších   odporcov   a vyzval „odporcov   v rade   1/   až   32/   na   oznámenie   svojich stanovísk“ do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 3.   apríl   2012   a správa   katastra   bola   požiadaná   o zaslanie   úplného   výpisu   na   určené nehnuteľnosti.

Dňa   3.   apríla   2012   zástupca   Slovenského   pozemkového   fondu   zaslal   vyjadrenie k návrhu a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 3. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   na   účely   zistenia   právnych   nástupcov   po   zomrelo   odporcovi „v   rade   23/,   26/ a 30/“ a zistenia adresy „odporkyne v rade 2/“.

Dňa 5. apríla 2012 bol súdu oznámený pobyt odporkyne v 2. rade.Dňa 11. apríla 2012 správa katastra reagovala na výzvu okresného súdu.Dňa   3.   mája   2012   bolo   z pripojených   spisov   založené   do   spisu   osvedčenie o dedičstve po neb. J. K.

Dňa 30. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. november 2012.Dňa 6. novembra 2012 súd z katastrálneho portálu zadovážil list vlastníctva. Dňa 6. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie“.Dňa 24. januára 2013 sťažovateľ zaslal súdu svoje písomné stanovisko „k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu“.

Dňa 8. apríla 2013 bolo súdu zaslané písomné A. Z.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I.   ÚS   7/2011-25   z 9. marca   2011   dochádza   opätovne   k porušovaniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o ústavných   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   vychádza   zo svojej   ustálenej   judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m. m. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze č. k. I. ÚS 7/2011-25 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení   vo   vzťahu   k napadnutému   obdobiu   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v období   po rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   7/2011-25   z 9. marca   2011,   avšak   nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že posudzované konanie začalo 3. decembra 1999, teda trvá už viac ako 14 rokov, pričom takáto dĺžka napadnutého konania je už sama osebe celkom jednoznačne   neprimeraná.   Okrem   uvedeného   bol   okresný   súd   v   predmetnej   veci   bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov opakovane absolútne nečinný, konkrétne od 7. apríla 2011 do 16. februára 2012 (desať mesiacov) a od 6. novembra 2012 do vyžiadania tohto spisu ústavným súdom, teda do 23. decembra 2013 (trinásť mesiacov). Na okresnom súde teda aj potom, ako ústavný súd prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov, takmer dva roky nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľ   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,   a teda   k zbytočným prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhol, aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. I. ÚS 7/2011-25 prikázal okresnému súdu konať vo veci sp. zn. 6 C 1645/99 bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo už do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   (m.   m.   II.   ÚS   96/06,   IV. ÚS 99/07 II. ÚS 324/2013), preto o uvedenom návrhu sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € najmä preto, že „vo veku 77 rokov žije v neustálej neistote už 14 rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 3 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol najmä na neobyčajne dlhé (viac ako 14 rokov) trvanie napadnutého konania, na skutočnosť, že v konaní č. k. I. ÚS 7/2011-25 už vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a už priznal sťažovateľovi zadosťučinenie v značnej sume (4 000 €), čo však nemalo vplyv na prístup súdu k danej veci. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom,   aký   bol   zistený   v   tejto   veci,   nerešpektovali   a   porušovali   základné   práva účastníkov   konania   pred všeobecným   súdom   (súdnym   komisárom).   Takýto   prístup všeobecných   súdov   k   rozhodnutiam   ústavného   súdu   a k   odstraňovaniu   príčin   vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov je neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu (m. m. III. ÚS 158/07, III. ÚS 55/2013).

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 a v bode 5.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 27. augusta 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný paušál v sume 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,92 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 83,58 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 501,50 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o trovách   právneho   zastúpenia   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014