znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 621/2024-42

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa PARILAN DRUŽSTVO, Tvarožkova 5, Bratislava, IČO 50 114 077, zastúpeného ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní v súčasnosti vedenom pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní sp. zn. B1-39Cb/26/2019 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia 1 405,97 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavné sťažnosti sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa troma samostatne podanými ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 22. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom mestského súdu v konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“), v čase podania ústavných sťažností vedených na mestskom súde pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019, sp. zn. B1-37Cb/53/2020 a sp. zn. B1-40Cb/81/2020, v súčasnosti po spojení vecí na spoločné konanie v konaní vedenom pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019. Navrhuje mestskému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 eur (v každej zo sťažností), ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavných sťažností.

2. Z ústavnej sťažnosti zaregistrovanej pod sp. zn. Rvp 2831/2024 (sudca spravodajca Rastislav Kaššák) a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v konaní o zaplatenie 1 510,19 eur s prísl. Žaloba v predmetnej veci bola okresnému súdu doručená 25. augusta 2020 a 25. septembra 2020 bol okresným súdom proti sťažovateľovi vydaný platobný rozkaz č. k. 40Cb/81/2020-64. Proti nemu sťažovateľ podal 6. novembra 2020 odpor, na základe ktorého došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu a okresný súd žalobcu vyzval na podanie vyjadrenia (ktoré žalobca doručil 19. februára 2021). Okresný súd uznesením č. k. 40Cb/81/2021-146 z 24. marca 2021 vyzval sťažovateľa na podanie repliky (ktorú sťažovateľ doručil 28. mája 2021). Mestský súd 26. januára 2024 nariadil vo veci pojednávanie na 28. marec 2024, ktoré však bolo na žiadosť sťažovateľa odročené z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu pojednávania (sťažovateľovi bolo mestským súdom doručené podanie žalobcu len deň pred nariadeným pojednávaním). Sťažovateľ 26. júna 2024 navrhol spojiť veci vedené na mestskom súde (pod sp. zn. B1-37Cb/53/2020, sp. zn. B1-40Cb/81/2020 a sp. zn. B1-39Cb/26/2019) na spoločné konanie. Je toho názoru, že v označenom konaní sp. zn. B1-40Cb/81/2020 v čase podania sťažnosti dochádzalo k zbytočným prieťahom, keďže súd bol nečinný a nevykonal ani jedno pojednávanie vo veci samej.

3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 653/2024-23 zo 17. decembra 2024 sťažnosť proti postupu mestského súdu v označenom konaní vedenom pod sp. zn. B1-40Cb/81/2020 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

4. Z ústavnej sťažnosti zaregistrovanej pod sp. zn. Rvp 2832/2024 (sudkyňa spravodajkyňa Jana Baricová) a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v konaní o zaplatenie 1 492,15 eur s prísl. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 21. augusta 2020 na okresnom súde a bol zaregistrovaný pod sp. zn. 37Cb/53/2020. Žalobca podaním doručeným súdu 10. novembra 2021 vzal žalobu v časti o zaplatenie 1 035,95 eur späť (predmetom konania ostala suma 438,20 eur s prísl.). Sťažovateľ sa na základe výzvy súdu vyjadril k žalobe 10. septembra 2021 a po čiastočnom spätvzatí 7. júla 2022. Podaním z 26. júna 2024 navrhol spojenie vecí, o ktorom v čase doručenia sťažnosti nebolo rozhodnuté. Je toho názoru, že v označenom konaní sp. zn. B1-37Cb/53/2020 v čase podania sťažnosti dochádzalo k zbytočným prieťahom, keďže súd nevykonal žiaden relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 711/2024-20 z 19. decembra 2024 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti namietaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a analogického práva podľa čl. 6 dohovoru postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-37Cb/53/2020, vo zvyšku sťažnosť odmietol.

6. Z ústavnej sťažnosti zaregistrovanej pod sp. zn. Rvp 2833/2024 (sudca spravodajca Peter Molnár) a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v konaní o zaplatenie 3 797,64 eur s prísl. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 1. februára 2019 na okresnom súde a bol zaregistrovaný pod sp. zn. 39Cb/26/2019. Ešte pre vydaním platobného rozkazu žalobca vzal svoj návrh v časti späť. Okresný súd vydal platobný rozkaz na sumu 1 991,80 eur s prísl., proti ktorému sťažovateľ podal odpor. Následne súd vykonal úkony súvisiace s prípravou pojednávania, k nariadeniu pojednávania vo veci dosiaľ nedošlo. Sťažovateľ podaním z 26. júna 2024 navrhol spojenie vecí, o ktorom v čase doručenia sťažnosti nebolo rozhodnuté. Je toho názoru, že v označenom konaní sp. zn. B1-39Cb/26/2019 dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv.

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 621/2024-17 z 26. novembra 2024 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti namietaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a analogického práva podľa čl. 6 dohovoru postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019, vo zvyšku sťažnosť odmietol.

8. Plénum ústavného súdu uzneseniami č. k. PLs. ÚS 19/2025-7 a č. k. PLs. ÚS 20/2025-6 z 26. februára 2025 rozhodol spojení všetkých troch sťažností sťažovateľa na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 621/2024, a to z dôvodu, že mestský súd uznesením č. k. B1-39Cb/26/2019-285 z 21. novembra 2024 spojil všetky tri sťažovateľom napadnuté konania na spoločné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019.

II.

Vyjadrenia mestského súdu k napadnutým konaniam

9. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 389/2024 zo 7. novembra 2024 (pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie) v podstatnom k veci vedenej pod sp. zn. B1-37Cb/53/2020 uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná 25. augusta 2020, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 492,15 eur s prísl. z titulu nehradenia platieb za služby a odmeny za správu nehnuteľnosti. Žalobca podaním doručeným 10. novembra 2021 vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 1 053,95 eur späť, teda predmetom konania ostala len istina v sume 438,20 eur s prísl. V ostatnom odkázal na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že jej vec bola pridelená 8. marca 2022, preto sa nevie vyjadriť k postupu súdu do pridelenia veci jej.

10. Vzhľadom na uvedené ústavný súd z predloženého spisu spracoval vlastnú chronológiu úkonov súdu a strán sporu, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti vo vzťahu k napadnutému konaniu vedenému pod sp. zn. B1-37Cb/53/2020:

- 25. augusta 2020 – doručená žaloba (návrh platobného rozkazu) o zaplatenie 1 492,15 eur s prísl.,

- 26. októbra 2020 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaplatené 4. novembra 2020,

- 21. septembra 2021 – výzva sťažovateľovi na vyjadrenie k žalobe,

- 10. novembra 2021 – doručené vyjadrenie sťažovateľa k žalobe,

- 10. novembra 2021 – čiastočné späťvzatie žaloby (zostávajúca istina 438,2 eur),

- 21. marca 2022 – výzva žalobcovi na vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa,

- 6. apríla 2022 – doručené vyjadrenie žalobcu,

- 6. júna 2022 – výzva sťažovateľovi na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu,

- 7. júla 2022 – vyjadrenie sťažovateľa,

- 26. júna 2024 – návrh sťažovateľa na spojenie vecí.

11. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 437/2024 z 3. decembra 2024 (pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie) k veci vedenej pod sp. zn. B1-40Cb/81/2020 uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným 25. augusta 2020 domáhal vydania platobného rozkazu na sumu 1 510,19 eur s prísl. z titulu neuhradenia platieb za služby a odmeny za správu nehnuteľnosti. Oznámil, že mestský súd uznesením z 21. novembra 2024 spojil aj označenú vec na spoločné konanie k veci vedenej pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019. Súčasťou vyjadrenia bola aj stručná chronológia úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. B1-40Cb/81/2020, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

25. augusta 2020 – doručená žaloba o zaplatenie 1510,19 eur s návrhom na vydanie platobného rozkazu,

25. septembra 2020 – vydaný platobný rozkaz,

6. novembra 2020 – doručený odpor,

7. decembra 2020 – uznesením zrušený platobný rozkaz, výzva žalobcovi na vyjadrenie k odporu,

19. februára 2020 – doručené vyjadrenie žalobcu,

24. marca 2021 – výzva sťažovateľovi na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu, ku ktorému sa vyjadril podaním doručeným 28. mája 2021,

27. marca 2024 – doručené vyjadrenie žalobcu, v rovnaký deň zaslané sťažovateľovi,

28. marca 2024 – pojednávanie, odročené (bez uvedenia nového termínu) bez prejednania veci z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu pojednávania,

26. júna 2024 – doručený návrh sťažovateľa na spojenie vecí.

12. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 478/2024 z 20. decembra 2024 v podstatnom k veci vedenej pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019 uviedol, že žaloba o zaplatenie 3 797,64 eur s prísl. bola doručená súdu 5. februára 2019. Predmetom žaloby sú nároky vyplývajúce zo správy bytového domu. Podľa vyjadrenia súdu súčasný zákonný sudca vo veci (od 17. mája 2023) konal plynulo a vo veci rozhodol na pojednávaní 16. decembra 2024. Upozornil na skutočnosť, že predmetom konania po spojení vecí na spoločné konania a čiastočných spätvzatiach žalôb je suma 719,87 eur, čo z hľadiska významu sporu pre sťažovateľa ako právnickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť nemôže predstavovať podstatnú finančnú čiastku, ktorá by závažnejším spôsobom zasahovala do právnej neistoty sťažovateľa. Súčasťou vyjadrenia súdu bola aj stručná chronológia úkonov súdu v označenej veci sp. zn. B1-39Cb/26/2019, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 5. februára 2019 – doručená žaloba žalobcu o zaplatenie 3 797,64 eur s prísl.,

- 24. apríla 2019 – vyrubený súdny poplatok, zaplatený 3. mája 2019,

- 23. júla 2019 – doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 1 805,83 eur,

- 20. augusta 2019 – vydaný platobný rozkaz na sumu 1 991,80 eur s prísl.,

- 27. augusta 2019 – doručené druhé čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 1 789,43 eur (zostáva istina 202,37 eur),

- 15. októbra 2019 – doručený odpor,

- 10. januára 2020 – uznesením zrušený platobný rozkaz, výzva žalobcovi na vyjadrenie k odporu, na ktorú žalobca reagoval podaním doručeným 27. januára 2020,

- 16. júna 2020 – výzva sťažovateľovi na vyjadrenie k podaniu žalobcu z 27. januára 2020, na ktorú sťažovateľ reagoval podaním doručeným 31. augusta 2020,

- 22. septembra 2020 – súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa na vedomie žalobcovi,

- 26. júna 2024 – doručený návrh sťažovateľa na spojenie vecí,

- 3. júla 2024 – zapožičanie súdnych spisov na posúdenie spojenia vecí predložené 19. júla a 12. novembra 2024,

- 21. novembra 2024 – uznesenie, ktorým boli veci sťažovateľa spojené na spoločné konanie,

- 16. decembra 2024 – súd na pojednávaní rozhodol rozsudkom, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, v časti istiny 6 080,10 eur konanie zastavil, sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 719,87 eur s tam špecifikovaným príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol.

13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom mestského súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 90/2010).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

17. Predmetom posudzovania v tomto náleze je postup mestského súdu v napadnutých konaniach (sp. zn. B1-37Cb/53/2020, sp. zn. B1-40Cb/81/2020 a sp. zn. B1-39Cb/26/2019), ktoré boli v priebehu konaní o ústavných sťažnostiach sťažovateľa (21. novembra 2024) spojené na spoločné konanie, vedené pred mestským súdom pod spisovou značnou uvedenou v záhlaví tohto nálezu.

18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť vecí, ústavný súd konštatuje, že ide o štandardné veci (finančné nároky vyplývajúce z výkonu správy bytového domu) medzi tými istými stranami sporu za rozličné obdobia, ktorá v okolnostiach veci nevykazuje prvky skutkovej či právnej zložitosti.

19. Pri skúmaní správania sťažovateľa v napadnutých konaniach ústavný súd nezistil okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v napadnutých konaniach.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutých konaniach. Zo spracovaných chronológií postupov mestského súdu v napadnutých konaniach (body 10 až 12 tohto nálezu) vyplýva, že konania sú poznamenané zbytočnými prieťahmi a neefektívnym postupom. Mestský súd bol vo všetkých napadnutých konaniach bezdôvodne nečinný i) v prípade konania vedeného pod sp. zn. B1-37Cb/53/2020 od vyjadrenie sťažovateľa (7. júla 2022) do vydania uznesenia o spojení vecí na spoločné konanie (21. novembra 2024), teda viac ako dva roky a štyri mesiace, ii) v prípade konania vedeného pod sp. zn. B1-40Cb/81/2020 od doručenia vyjadrenia sťažovateľa 28. mája 2021 až do vydania uznesenia o spojení vecí na spoločné konanie, teda takmer tri roky a päť mesiacov, iii) v prípade konania vedeného pod sp. zn. B1-39Cb/26/2019 od zaslania podania žalobcovi na vedomie (22. septembra 2020) do doručenia návrhu na spojenie vecí na spoločné konanie, teda viac ako tri roky.

21. Prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutých konaní, na skutočnosť, že súd už v napadnutom konaní (po spojení vecí na spoločné konanie) rozhodol rozsudkom zo 16. decembra 2024, zistené zbytočne prieťahy a neefektívny postup, ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní boli porušené práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

22. Na základe zistenia porušenia označených práv sťažovateľa a skutočnosti, že označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

23. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva podľa čl. 47 charty v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. B1-40Cb/81/2020 (pozri bod 3 tohto nálezu), ústavný súd konštatuje, že nezistil aplikabilitu charty v posudzovanej veci, a preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

IV.

Primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 eur od mestského súdu vo vzťahu ku každému z pôvodných namietaných konaní, čo odôvodnil zásahom do jeho práv a pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, prihliadajúc na neštandardnú procesnú situáciu spočívajúcu v spojení napadnutých konaní v priebehu konania o sťažnostiach sťažovateľa, ústavný súd považoval v súhrne priznanie 2 000 eur pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

28. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2024 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 343,25 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 13,73 eur, a to aj napriek skutočnosti, že sťažnosti boli podávané samostatne. Uvedenú procesnú situáciu, že právny zástupca zastupoval sťažovateľa de facto v troch identických veciach (z hľadiska náročnosti poskytovania právneho zastúpenia) neskôr zlúčených do jedného konania, zohľadnil v tom, že aplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky a takto vypočítanú náhradu zvýšil o tretinu v každej zo spojených vecí, teda spolu o sumu 457,68 eur.

29. Uvedené sumy (1 171,64 eur) sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania 1 405,97 eur (bod 4 výroku nálezu).

30. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu