znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 62/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   Z.   B.,   N.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   S.,   Advokátska kancelária, D., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 82/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2002 p o r u š i l základné právo Z. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e,   aby vo veci sp. zn. 7 C 82/2002 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

3. Z. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Dolný   Kubín p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín   j e   p o v i n n ý   uhradiť Z. B. trovy konania v sume 245,70   €   (slovom   dvestoštyridsaťpäť   eur   a   sedemdesiat   centov)   na   účet   jej   právneho zástupcu JUDr. R. S., Advokátska kancelária, D., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 62/2010-16 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 1. februára 2002 podala na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu proti poisťovni U., a. s., o zaplatenie sumy 398 000 Sk. Konanie je vedené pod sp. zn. 7 C 82/02. Ďalej uviedla:

„Až po dvoch rokoch na deň 28.04.2005 Okresný súd vytýčil pojednávanie, ktoré po výsluchu   účastníkov   odročil   na   termín   02.06.2005   kvôli   výsluchu   svedka.   Dňa 02.06.2005 po výsluchu svedka odročil Okresný súd Dolný Kubín pojednávanie na neurčito s tým, že bude ustanovený znalec.

Odvtedy súd vo veci nekonal, preto dňa 25.07.2006 si zvolila sťažovateľka advokáta a prostredníctvom neho bola podaná dňa 09.08.2006 žiadosť o urýchlené konanie vo veci, nakoľko od 01.02.2002 nebolo ešte rozhodnuté vo veci. Dňa 08.09.2006 nám bola doručená výzva na otázky pre znalca a tie aj boli podané.

Dňa 23.03.2007 bola doručená výzva súdu na predloženie všetkej dokumentácie, ktorá už bola súčasťou spisu v pripojenom vyšetrovacom spise ČVS: OÚV 7/NO - 2001 Ha... Súd nám dňa 08.06.2007 doručil uznesenie zo dňa 21.05.2007 o ustanovení znalca. Dňa 15.07.2008 bolo vo veci pojednávanie, na ktorom súd zamietol dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou a aj znalcom a rozsudkom rozhodol zamietnutím žaloby. Preto dňa 02.09.2008 podala voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín odvolanie. Krajský súd v Žiline dňa 18.03.2009 uznesením rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 06.07.2009 doručenou výzvou súd žiadal zaplatenie preddavku na dokazovanie napriek tomu, že je v spise uznesenie o úplnom oslobodení od súdnych poplatkov, preto musela sťažovateľka podať odvolanie dňa 17.07.2009.

Postupom súdu pri rozhodovaní o danej veci došlo k porušeniu zákona nečinnosťou súdu, pričom vznikla sťažovateľke aj značná škoda. Sťažovateľka sa dostala do psychického tlaku, stratila vieru v spravodlivosť súdov a štátnych orgánov.

Z uvedeného stručného prehľadu je jednoznačne zrejmé, že súdne konanie, ktorého doba začala plynúť podaním žaloby na Okresný súd v Dolnom Kubíne dňa 01.02.2002 o zaplatenie, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Ku dňu podania sťažnosti toto celé súdne konanie trvá skoro 8 rokov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty u sťažovateľky, čím dochádza k porušeniu jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka sťažnosť na prieťahy na Okresný súd doteraz nepodala zo strachu pred zaujatosťou   súdu   a   taktiež   z dôvodov   psychickej   depresie   a   straty   dôvery   v   podávanie sťažností a ich spravodlivé riešenie.

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namieta porušenie práv a súdnu a inú právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy SR...

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách...

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľka   požaduje   v   dôsledku neukončeného   8   rokov   trvajúceho   súdneho   konania   a   na   základe   neodôvodnených pretrvávajúcich   prieťahov   v   predmetnom   konaní...   priznanie   finančného   zadosťučinenia vo výške 15 000,- €, ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu sťažovateľka   požaduje   tiež   ako   finančné   zadosťučinenie   za   neustály   stres   a   strach sťažovateľa, že sa nedomôže náhrady škody.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľky - navrhovateľky, Z. B...., na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré bolo porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/82/2002.

2.   Príslušnému   súdu,   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín,   sa   v   konaní   navrhovateľky a odporcu sp. zn. 7C/82/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke, Z. B...., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- €, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Dolný Kubín, a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia,   ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Dolný Kubín, a to na účet JUDr. R. S.

Predsedníčka   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu   podaním   doručeným ústavnému súdu 11. mája 2010 oznámila, že sa k prijatej sťažnosti nemôže vyjadriť, pretože nemá   k   dispozícii   spis.   Ten   sa   od   16.   apríla   2010   nachádza   u   znalkyne   Ing.   J.   K.   na vypracovanie   znaleckého   posudku.   K   otázke   ústneho   pojednávania   sa predsedníčka okresného súdu nevyjadrila.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 11. mája 2010 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 82/2002:

- 1. februára 2002 podala sťažovateľka na Okresnom súde Námestovo žalobu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Ro 42/02,

- 15. februára 2002 Okresný súd Námestovo postúpil vec Okresnému súdu Dolný Kubín ako miestne príslušnému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 82/02,

- 22. januára 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh 19 900 Sk, odporcu vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, Okresný úrad justičnej polície   Policajného   zboru   Námestovo   vyzval   na   podanie   správy,   v   akom   štádiu je vyšetrovanie vo veci sp. zn. ČVS: OVV-7/NO 2001 Ha,

- 28. januára 2003 Okresný úrad justičnej polície Námestovo oznámil, že trestné stíhanie je prerušené,

- 4. februára 2003 podala sťažovateľka žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 5. februára 2003 okresný súd uznesením sp. zn. 7C 82/02 priznal sťažovateľke oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 25. februára 2003),

- 13. februára 2003 odporca doručil vyjadrenie k žalobe,

-   3.   júna   2003   okresný   súd   o   námietke   odporcu   o   miestnej   nepríslušnosti   súdu rozhodol uznesením č. k. 7 C 82/02-51 tak, že námietke nevyhovel (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2003),

- 13. júna 2003 odporca podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna 2003,

- 25. augusta 2003 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 Co 248/03,

- 23. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Co 248/03 z 26. augusta 2003, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu,

- 28. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní, pojednávanie bolo odročené na 2. jún 2005,

- 28. apríla 2005 okresný súd vyžiadal doklady z Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Dolný Kubín,

-   2.   júna   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   účastníci   prítomní, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude určený znalec,

- 6. júna 2005 uznesením okresný súd priznal Ing. V. D. svedočné,

- 7. decembra 2005 Ing. D. urgoval vyplatenie svedočného 1 300 Sk,

- 8. decembra 2005 okresný súd oznámil svedkovi, že svedočné mu bude vyplatené v budúcom týždni, pretože na súde dochádza k rekonštrukcii a obmedzeniu prevádzky,

- 3. júla 2006 bolo vydané potvrdenie okresného súdu, že spis bol pridelený sudkyni I. B.,

- 4. mája 2006 Okresné riaditeľstvo úrad justičnej a kriminálnej polície Dolný Kubín doručilo okresnému súdu spis vo veci poškodenej Z. B.,

- 9. augusta 2006 JUDr. S. požiadal „o urýchlenie konania“,

- 6. septembra 2006 okresný súd vyzval JUDr. E. K., právneho zástupcu odporcu aj JUDr. S., aby v lehote 7 dní uviedli, aké otázky chcú položiť znalcovi,

- 26. septembra 2006 JUDr. S. doručil otázky na znalca,

- 18. októbra 2006 odporca oznámil, že nemá návrhy na dokazovanie,

- 21. januára 2007 okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 82/2002 ustanovil znalca Ing. R. H. ako znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva a kontrolingu, lehota na vypracovanie posudku 40 dní,

-   14.   marca   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   oznámenie   súpisu odcudzeného tovaru, lehota 20 dní,

- 12. apríla 2007 sťažovateľka doručila odpoveď na výzvu súdu,

- 2. júla 2007 spis bol doručený znalcovi,

-   28.   novembra   2007   okresný   súd   urgoval   znalca   na   vypracovanie   znaleckého posudku,

- 30. januára 2008 súd opäť urgoval znalca,

- 11. februára 2008 znalec odpovedal na urgencie súdu s tým, že na vypracovanie posudku sú potrebné ďalšie doklady, na doloženie ktorých vyzval sťažovateľku,

- 19. mája 2008 okresný súd opäť urgoval znalca, lehota do 30. mája 2008,

- 30. mája 2008 znalec doručil znalecký posudok spolu so spisom okresného súdu,

- 4. júna 2008 okresný súd predvolal znalca na výsluch na 26. jún 2008,

-   18.   júna   2008   znalec   ospravedlnil   neúčasť   na   výsluchu   z   dôvodu   pracovnej zaneprázdnenosti,

- 20. júna 2008 okresný súd zrušil pojednávanie určené na 26. jún 2006 a určil nový termín na 15. júl 2008 z dôvodu ospravedlnenia sa znalca,

-   23.   júna   2008   okresný   súd   uznesením   priznal   odmenu   znalcovi,   uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. júla 2008,

- 14. júla 2008 právny zástupca sťažovateľky doručil „návrh na dokazovanie“,

- 15. júla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci boli prítomní, bol vyhlásený rozsudok, súd návrh zamietol,

- 2. septembra 2008 doručila sťažovateľka odvolanie proti rozsudku,

- 22. septembra 2008 okresný súd vyzval JUDr. S. na oznámenie, či súhlasí, aby krajský súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania,

- 22. septembra 2008 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k odvolaniu,

- 2. októbra 2008 odporca oznámil svoje stanovisko,

- 6. októbra 2008 JUDr. S. oznámil, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,

- 30. októbra 2008 spis bol doručený krajskému súdu, vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 Co 338/2008,

-   18.   marca   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   krajskom   súde,   účastníci   boli prítomní, krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 338/2008 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

- 15. mája 2009 bol spis doručený okresnému súdu,

- 10. júna 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplatenie 200 € ako preddavok na úhradu trov spojených s dokazovaním,

- 17. júla 2009 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu z 10. júna 2009,

- 8. januára 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie z 10. júna 2009,

- 25. januára 2010 okresný súd uznesením ustanovil znalkyňu Ing. M. K. z odvetvia účtovníctva a daňovníctva na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k znaleckému posudku Ing. H.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2002 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je plnenie poisťovne z titulu poistnej udalosti. Ústavný súd pripúšťa, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu znaleckým dokazovaním. Zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemohol   pripísať   iba   na   vrub faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci   tak,   aby   bol   naplnený   účel   súdneho   konania, čo okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (I.   ÚS   142/03,   I.   ÚS   19/00).   Dĺžka posudzovaného   8   rokov   trvajúceho   konania   v   danom   prípade   zjavne   nebola   závislá od zložitosti veci, ale, ako to je ďalej vyhodnotené, predovšetkým od postupu okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   takú   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Vo veci boli nariadené dve pojednávania, sťažovateľka sa oboch zúčastnila. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných   sťažovateľke   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom sú zbytočné   prieťahy   (napr.   I.   ÚS   31/01).   Sťažovateľke   však   v   tejto   súvislosti   možno vytknúť,   že   hoci   bola   kvalifikovane   zastúpená,   návrh   na   začatie   konania   podala   bez zaplatenia   súdneho   poplatku,   pričom   žiadosť   o   oslobodenie   od   jeho   platenia   podala až po roku po podaní žaloby. Inak v stanovených lehotách reagovala na výzvy konajúceho súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane   nečinný,   konkrétne   v   období   od   15.   februára   2002   do   22.   januára   2003 (11 mesiacov), od 13. februára 2003 do 6. septembra 2006 (14 mesiacov) a od 23. októbra 2003 do 28. apríla 2005 (18 mesiacov). Okresný súd teda počas vyše troch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu vybavujúceho danú vec (II. ÚS 458/08).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 7 C 82/2002 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 15 000 €, ktorú odôvodnila najmä neustálym stresom a strachom vyplývajúcim z toho, že sa nemôže domôcť svojich práv.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   a   jej   podiel   na   zbytočných   prieťahoch   považuje za primerané v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   § 36   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   v   roku   2009).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 245,70 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4, výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010