SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 62/07-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., M., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N., vo veci porušovania základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 2 T 57/06 a v konaniach vedených Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 5 Tpo 37/06 a sp. zn. 1 Tos 87/2006 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2007 faxom a 23. januára 2007 poštou doručená sťažnosť J. M., M., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 T 57/06 a v konaniach vedených Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Tpo 37/06 a sp. zn. 1 Tos 87/2006.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po zadržaní políciou a po predložení návrhu okresného prokurátora v N. bol 6. júna 2006 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 74/06.
Krajský súd jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby, podanú ihneď po vyhlásení rozhodnutia okresného súdu zamietol uznesením sp. zn. 5 Tpo 37/06 s odôvodnením, že dôvody väzby trvajú a sú dôvodné obavy z pokračovania trestného činu. Podľa tvrdenia sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby sa brali do úvahy len oznámenia jeho manželky, pričom jeho tvrdeniam nebol a nie je prikladaný žiadny význam. Keďže nebolo preukázané, že skutok sa naozaj stal, vzatím do väzby boli porušené jeho základné práva a slobody. Ďalej tvrdil, že okresný súd odročil termín verejného zasadnutia z 3. októbra 2006 pre neprítomnosť sudcu až na 13. február 2007, čo bolo neodôvodnené, a tým nastal prieťah v konaní.
Dňa 3. októbra 2006 podal sťažovateľ okresnému súdu opätovne žiadosť o prepustenie z väzby pre jej nedôvodnosť a aj tento návrh bol zamietnutý uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 57/06 z 10. októbra 2006 s odôvodnením, že dôvody väzby trvajú. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Tos 87/2006 z 21. novembra 2006 zamietol jeho sťažnosť ako nedôvodnú, pričom o tom rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní a možnosti vyjadriť sa k veci. Rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 1 Tos 87/2006 z 21. novembra 2006 nadobudlo právoplatnosť 21. novembra 2006.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné práva Jaroslava Magdalíka podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 2 T 57/06 porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 1 Tp-74/06 zo dňa 07. 06. 2006 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Tpo 37/2006 zo dňa 15. 06. 2006, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T 57/06 zo dňa 10. 10. 2006 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tos 87/2006 zo dňa 21. novembra 2006 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 104/02).
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).
V súlade s judikatúrou ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci do takého práva alebo slobody na strane druhej (II. ÚS 70/00, II. ÚS 190/05).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
1. Sťažovateľ v bode 1 návrhu petitu žiada vysloviť porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 5 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 2 T 57/06 a uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 57/06 z 10. októbra 2006.
V tejto časti sťažnosti nie je v zmysle princípu subsidiarity vyjadreného v čl. 127 ods. 1 ústavy daná právomoc ústavného súdu vzhľadom na to, že sťažovateľ mal na ochranu svojich práv k dispozícii účinný právny prostriedok v systéme všeobecných súdov. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
2. V bode 2 návrhu petitu sťažovateľ žiadal zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Tp 74/06 zo 7. júna 2006 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 37/06 z 15. júna 2006, a vec vrátiť na ďalšie konanie, rovnako tak v bode 3 návrhu petitu žiada zrušiť uznesenie okresného súdu 2 T 57/06 z 10. októbra 2006 v spojení s uznesením krajského súdu z 21. novembra 2006 a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže zrušiť rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah len vtedy, ak vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody. V danom prípade však petit návrhu na rozhodnutie smeroval na vyslovenie porušenia sťažovateľových základných práv len postupom okresného súdu v označenom konaní sp. zn. 2 T 57/06 a ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci. V nadväznosti na toto odmietnutie ústavný súd nemal právomoc aplikovať čl. 127 ods. 2 ústavy v konaní o sťažnosti sťažovateľa.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2007