znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 62/04-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   25.   februára 2004 prerokoval sťažnosť A. M., bytom R.; V. M., bytom R.; A. M., bytom R.; I. M., bytom R.; A. C., bytom R.; J. C., bytom R.; P. C., bytom R.; J. V., bytom L. L.; I. M., bytom L. L.; R. B., bytom R.; L. P., bytom R.; A. M., bytom R.; Š. S., bytom L. L.; J. S., bytom L. L.; V. V., bytom L. L.; M. V., bytom L. L.; K. G., bytom L. L.; K. G., bytom L. L.; V. V., bytom L. L. a L. S., bytom L. L., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., ktorou namietajú porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v   čl.   55   Ústavy   Slovenskej   republiky nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M., V. M., A. M., I. M., A. C., J. C., P. C., J. V., I. M., R. B., L. P., A. M., Š. S., J. S., V. V., M. V., K. G., K. G., V. V. a L. S.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť A. M., bytom R.; V. M., bytom R.; A. M., bytom R.; I. M., bytom R.; A. C., bytom R.; J. C., bytom R.; P. C., bytom R.; J. V., bytom L. L.; I. M., bytom L. L.; R. B., bytom R.; L. P., bytom R.; A. M., bytom R.; Š. S., bytom L. L.; J. S., bytom L. L.; V. V., bytom L. L.; M. V., bytom L. L.; K. G., bytom L. L.; K. G., bytom L. L.; V. V., bytom L. L. a L. S., bytom L. L. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B.   B.,   ktorou   namietajú porušenie svojich   základných   práv   zaručených   v čl.   55 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).

Sťažovatelia porušenie nimi označeného základného práva spájajú s utrpením ujmy v súvislosti   s tým,   že   uzavreli   zmluvy   o tichom   spoločenstve   a   zmluvy   o pôžičke, predmetom ktorých bolo vloženie ich úspor do spoločností B. M. G. Invest, s. r. o., Košice, a HORIZONT Slovakia o. c. p., a. s., Košice, z dôvodu ich zhodnotenia garantovaným spôsobom, ku ktorému však nedošlo, a to aj z toho dôvodu, že ústredné orgány neplnili dôsledne   svoju   povinnosť   kontrolovať   dodržiavanie   zákonnosti   v rámci   im   zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali zákonom predpísané podmienky a ústredné orgány nezasiahli v rámci možností zverených im zákonom.

Po   tom,   ako   sťažovatelia   využili   všetky   prostriedky   nápravy   pred   označenými orgánmi štátu, v danom prípade už nemajú možnosť domáhať sa ochrany svojho základného práva   na   inom   orgáne   ako   na   ústavnom   súde.   Z uvedeného   vyplýva,   že   podľa   názoru sťažovateľov títo podľa § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyčerpali všetky zákonné možnosti ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Podľa názoru sťažovateľov je naplnená aj zákonná podmienka podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože porušenie ich nimi označeného základného práva ku dňu podania sťažnosti stále trvá.

Sťažovatelia   si   zároveň   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu ujmy vyjadrenej v peniazoch za to, že boli povinní trpieť stav finančnej ujmy vyhlásením konkurzu na uvedené spoločnosti.

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby senát ústavného súdu vyslovil podľa čl. 127 ods. 2 ústavy tento nález:

„Nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh bolo porušené základné právo sťažovateľov zakotvené   v čl.   55   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   im   primerané   finančné zadosťučinenie...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde a zisťuje, či nie je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva, pričom za toto právo označili právo upravené v čl. 55 ústavy. Článok 55 je však súčasťou   tretej   hlavy   prvého   oddielu   ústavy,   ktorý   upravuje   princípy   hospodárstva Slovenskej republiky, a nie jej druhej hlavy, v ktorej sú upravené základné práva a slobody. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti síce označujú a citujú aj čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia a uvedenia príčinnej súvislosti ich možného porušenia postupom označených orgánov. Petit sťažnosti v časti týkajúcej sa rozhodnutia ústavného súdu smeruje však len k vysloveniu porušenia ich základného práva zakotveného v čl. 55 ústavy.

Ústavný súd vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný   návrhom   na   začatie   konania,   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľov   vo   vzťahu k možnému porušeniu ich základného práva podľa čl. 55 ústavy označeného v návrhu na rozhodnutie o ich sťažnosti. Ústavný súd uzavrel, že sťažovateľmi označené ustanovenie nepatrí do kategórie základných práv a slobôd podľa druhej hlavy ústavy. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   bolo už   bez právneho   významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004