znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 62/02-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2002 prerokoval sťažnosť F. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. O. B., K., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 239/91, postupom Krajského súdu v Prešove (ako súdu odvolacieho) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Co 337/97 a 1 Co 151/99,   ako   aj   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ako   súdu dovolacieho) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 91/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť F. B. v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 239/91 a postupom Krajského súdu v Prešove (ako súdu   odvolacieho) v konaniach   vedených   pod sp.   zn. 1   Co 337/97   a 1 Co 151/99 o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažnosť F. B. v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu   dovolacieho   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cdo   91/98 o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2002 doručené podanie F. B. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. O. B., K., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR“ s prílohami. Z jeho obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namietal   prieťahy   v súdnych   konaniach   na prvostupňovom Okresnom súde v Prešove (sp. zn. 8 C 239/91), odvolacom Krajskom súde v Prešove (sp. zn. 1 Co 337/97 a   1 Co 151/99), ako aj na dovolacom Najvyššom súde Slovenskej republiky (sp. zn. 5 Cdo 91/98). Z uvedeného dôvodu sťažovateľ požiadal, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd nálezom rozhodol takto: „Základné právo   sťažovateľa   F.   B.   na   prerokovanie   a rozhodnutie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom pred OS v Prešove pod   sp. zn. 8 C 231/91 (správne   malo   byť   uvedené:   8   C   239/91) na   KS   v Prešove   pod sp. zn. 1 Co   337/97   a 1   Co   151/99   a na   Najvyššom   súde   SR   vedenom   pod sp. zn. 5 Cdo 91/98 bolo porušené. Prikazuje sa, aby Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 91/98 konal. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.“

II.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   skúmal,   či   spĺňa   zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal z toho, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov ustanovených v zákone.

1. Z obsahu sťažnosti, ako aj z príloh k nej ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v označenom súdnom konaní pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, ktoré však bolo už skončené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 1999 (ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo veci sp. zn. 8 C 239/91).   V tejto   časti   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa,   a to z nasledovných   dôvodov:   Ako   totiž   vyplynulo   tak   z obsahu,   ako   aj   z petitu   sťažnosti sťažovateľa, tento ňou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť v období rokov 1991 – 1999 postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove. Ústavný súd preto uvádza, že sťažovateľ mal až do 31. decembra 2001 k dispozícii prostriedky individuálnej ochrany svojho základného práva pred   ústavným   súdom,   ktoré   však   nevyužil   bez   toho,   že   by   mu   v tom   bránili   vážne prekážky. Keďže ústavná a ani zákonná úprava „novej“ sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (s účinnosťou od 1. januára 2002) ju nekvalifikuje ako prostriedok ochrany ľudských práv a základných slobôd nahrádzajúci individuálne konanie o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   pred   ústavným   súdom   dostupný   navrhovateľom (sťažovateľom) do 31. decembra 2001, bolo treba sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Prešove v konaní sp. zn. 8 C 239/91 a Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 1 Co 337/97 a 1 Co 151/99 pre jej zjavnú neopodstatnenosť (ústavný súd už takto judikoval vo veci sp. zn. II. ÚS 1/02, II. ÚS 29/02, II. ÚS 35/02, II. ÚS 40/02).

2. Ústavný súd prerokoval sťažnosť sťažovateľa aj v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní sp. zn. 5 Cdo 91/98 a odmietol ju z rovnakých dôvodov ako v prípade sťažností pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, keďže na dožiadanie ústavného súdu týkajúceho sa dovolacieho konania sp. zn. 5 Cdo 91/98 mu Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   19.   apríla   2002   (Cpj   10/02)   oznámil,   že   vec   „bola evidovaná pod sp. zn. 5 Cdo 91/98 a napadla 22. 12. 1998 a už 31. 3. 1999 bola vybavená zrušením   rozsudku   Krajského súdu   v Prešove,   s jej vrátením tomuto súdu   22. 4.   1999“. Keďže v dobe podania sťažnosti dovolacie konanie na Najvyššom súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 91/98 už bolo skončené a sťažovateľovi nebránili žiadne vážne prekážky, aby sa individuálnej ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy domáhal pred ústavným   súdom   do   31.   decembra   2001,   bolo   ju   tiež   potrebné   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2002