SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 614/2024-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2Tos/97/2024 zo 17. septembra 2024 a jemu predchádzajúcim postupom takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. novembra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť, vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.
2. Sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. c) a d) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Trestná vec sťažovateľa je vedená Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8T/53/2023.
3. Sťažovateľ zistil, že vo veci konajúca sudkyňa podala podnet Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) vo vzťahu k advokátovi, ktorý mu bol v predmetnej trestnej veci pridelený, pričom sťažovateľ namieta, že bez právneho dôvodu a oprávnenia sprístupnila SAK jeho osobné údaje. Podal preto proti sudkyni žalobu o ochranu osobnosti, ktorou sa dožaduje ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur.
4. Následne podal proti sudkyni námietku zaujatosti, o ktorej táto rozhodla uznesením z 21. februára 2024 tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu krajský súd uznesením zo 6. marca 2024 zamietol. Ústavný súd podanú ústavnú sťažnosť uznesením sp. zn. IV. ÚS 245/2024 z 15. mája 2024 odmietol.
5. Dňa 20. augusta 2024 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené vyjadrenie konajúcej sudkyne v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sa na adresu sťažovateľa mala vyjadriť spôsobom, ktorý manifestuje jej nepriateľský postoj k sťažovateľovi a spája podanie žaloby o ochranu osobnosti so snahou sťažovateľa odvrátiť pozornosť od prebiehajúceho trestného konania. Toho istého dňa preto sťažovateľ opätovne podal námietku zaujatosti. O tejto rozhodla konajúca sudkyňa uznesením z 2. septembra 2024 tak, že nie je vylúčená z úkonov trestného konania. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol, argumentujúc okrem iného tým, že sudkyňa je na takej osobnostnej a profesionálnej úrovni, ktorá zaručuje konanie a rozhodovanie vo veci nezaujato, objektívne a nestranne, zachovávajúc všetky zásady trestného konania.
II.
Argumentácia sťažovateľa
6. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) rozhodovacou praxou ústavného súdu, podľa ktorej aj procesnými rozhodnutiami o námietkach zaujatosti môže dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie; b) tým, že krajský súd sa nevysporiadal s podanou námietkou zaujatosti spôsobom rešpektujúcim právo na spravodlivý súdny proces; c) vyjadreniami sudkyne na adresu sťažovateľa, ktoré sú podľa sťažovateľa v zjavnom rozpore s deklarovanou neexistenciou negatívneho vzťahu k nemu. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby sa dotknutá sudkyňa mohla javiť nezaujatou z objektívneho hľadiska.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd poukazuje na svoju už ustálenú rozhodovaciu prax (na ktorú poukazoval už aj v predchádzajúcej veci sťažovateľa sp. zn. IV. ÚS 245/2024), podľa ktorej je trestné konanie od začiatku až do konca procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov). Sťažovateľ sám na uvedené zásady poukázal vo svojom podaní (vedomý si rozhodnutia ústavného súdu vo vzťahu k skôr podanej námietke zaujatosti), pričom ústavný súd nemá dôvod, aby sa od svojho vlastného rozhodnutia a zásad tam uvedených odklonil.
8. Stále platí, že sťažovateľ má vo svojej trestnej veci možnosť podať opravný prostriedok vo forme odvolania podľa § 306 Trestného poriadku, prípadne aj dovolania podľa § 368 ods. 1 v spojení s § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku s tým, že § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku neumožňuje dovolaciemu súdu odmietnuť dovolanie pre absenciu tohto dôvodu iba odkazom na iné rozhodnutie(-a) o ne/vylúčení sudcu.
9. S ohľadom na uvedené ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako neprípustnú (porov. II. ÚS 17/2022, I. ÚS 335/2022, I. ÚS 584/2023).
10. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku už ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2024
Peter Molnár
predseda senátu