SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 613/2015-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 148/2012 (pôvodne vedenom Okresnýmsúdom Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 689/07), za účasti Okresného súdu Bratislava V,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniejeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.42 C 148/2012 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.42 C 148/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume1 000 € (slovom tisíc eur), ktorú mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiťtrovy konania v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účetjeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, Novomeského 25, Pezinok, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola14. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25,Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práv na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 148/2012,pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 689/07.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:«Sťažovateľ – ⬛⬛⬛⬛ – majúci postavenie odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave v občiansko právnom konaní vedenom aktuálne pod č. k. 42 C 148/2012, predtým pod č. k. 42 C 129/2012 od 07. 08. 2012 na zaplatenie 996,74 € (30.028,- Sk) istiny s prísl., predtým pod č. k. 28 Ro/821/2007, pôvodne na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod č. k. 32 Ro 689/07 od 8. 2. 2007... podáva týmto prostredníctvom splnomocnenej advokátky... opakovanú sťažnosť...

Konanie sa začalo dňa 8. 2. 2007 vadným podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľom na miestne a vecne nepríslušnom súde – Okresný súd Bratislava II v Bratislave... Konanie bolo vedené pod č. k. 32 Ro 689/07. Navrhovateľ vadne označil odporcu a miesto doručovania písomností súdom. Okresný súd Bratislava II v Bratislave po zistení, že vo veci nie je príslušný konať a rozhodnúť bez zbytočného odkladu odstúpil vec na Okresný súd Bratislava V.

Porušovateľ dňa 28. 05. 2007 vydal platobný rozkaz č. k. 28 Ro/821/2007 – čl. 15 spisu..., ktorý efektívne nedoručoval vinou pochybení managementu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave sťažovateľovi, a to všetko nie vinou sťažovateľa. Dľa O. s. p. náhradné doručenie nie je možné.

Medzitým pôvodný navrhovateľ špekulatívne postúpil žalovanú pohľadávku na český subjekt ⬛⬛⬛⬛ /t. č. v likvidácii/, čo oznámil odporcovi listom zn. 328/09/KM zo dňa 24. 03. 2009... čím stratil aktívnu legitimáciu v spore. Túto skutočnosť oznámil aj Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave podaním návrhu na zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa dňa 27. 03. 2009...

Dňa 25. 11. 2011 navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave odvolanie... proti zrušujúcemu uzneseniu č. k. 28 Ro/821/2007-45 zo dňa 04. 11. 2011, ktorým porušovateľ rozhodol, že zrušuje platobný rozkaz zo dňa 28. 05. 2007 z dôvodu, že ho nebolo možným doručiť odporcovi (sťažovateľovi) do vlastných rúk.

Napriek tomu, že toto odvolanie navrhovateľa porušovateľ nedoručoval a ani nedoručil sťažovateľovi, čím sťažovateľovi odňal možnosť riadne konať pred súdom, vyjadril sa k odvolaniu navrhovateľa, hoc poznal a musel poznať adresu bydliska sťažovateľa od r. 2000 – ⬛⬛⬛⬛ (evidencia obyvateľstva) – teda skutočnosť súdu známa tak dňa 05. 12. 2011 predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave...

Dňa 15. 07. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod č. k. 28 Ro/821/2007 adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava V v Bratislave... Sťažnosť doplnil listom zo dňa 07. 08. 2012 elektronicky mailom ako aj osobným podaním do podateľne porušovateľa...

Predseda Okresného súdu Bratislava V v Bratislave listom Spr. 2144/2012 zo dňa 13. 08. 2012 doručeným sťažovateľovi 28. 08. 2012 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod č. k. 28 Ro/821/2007 – od 07. 08. 2012 pod č. k. 42 C/129/2012 ako dôvodnú...

Listom Spr. 2194/2012 zo dňa 09. 08. 2012, doručeným sťažovateľovi dňa 28. 08. 2012 predseda Krajského súdu v Bratislave vyrozumel sťažovateľa, že v odvolacom konaní pod č. k. 14 Co 427/2011 bolo krajským súdom rozhodnuté dňa 29. 06. 2012 a spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave dňom 17. 07. 2012...

Dňa 03. 09. 2012 doručil sťažovateľ Ústavnému súdu SR sťažnosť, ktorou namietal porušenie jeho základných práv Okresným súdom Bratislava V v Bratislave – porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V v tom čase pod č. k. 42 C/129/2012, predtým pod č. k. 28 Ro/821/2007 v dôsledku porušenia primeranej lehoty a nerozhodnutia veci v primeranej lehote... Napriek tomu, že v rozhodnom období konanie pred Okresným súdom Bratislava V v Bratislave evidentne nesplnilo požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vinou porušovateľa, ktorý mu odňal možnosť riadne konať pred súdom a sťažovateľ k prieťahom neprispel, konanie v rozhodnom čase trvalo neprimerane dlho – viac ako 5 a ½ roka, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, tak ústavný súd prekvapujúcim uznesením č. k. I. ÚS 535/2012-14 zo dňa 24. októbra 2012 bez náležitého zistenia a preskúmania skutkového stavu veci rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú..., sťažovateľovi nepriznal požadované odškodné v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, hoc vedel a musel vedieť, že sťažovateľ sa na neefektívnom, ničotnom a nie perfektnom a nie bezvadnom konaní porušovateľa, marení sťažovateľovi možnosti riadne konať pred súdom nepodieľal, vec mala a má pre sťažovateľa mimoriadny význam, pričom je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá...

S rozhodnutím ústavného súdu č. k. I. ÚS 535/2012-14 zo dňa 24. októbra 2012 sa sťažovateľ nestotožňuje.

Dňa 28. januára 2015 dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky na návrh sťažovateľa uznesením č. k. 7 Cdo 212/2014, doručené sťažovateľovi 30. 03. 2015... zrušil s poukazom na ustanovenie §-u 237 písm. f/ O. s. p. – odňatie možnosti sťažovateľovi riadne konať pred súdom – uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. 06. 2012, č. k. 14 Co 427/2011 vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 04. 11. 2011, č. k. 28 Ro 821/20107 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Listom zo dňa 31. 03. 2015 a na podklade doručeného mu zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7 Cdo 212/2014 z 28. januára 2015 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Bratislava V v Bratislave opakovanú sťažnosť a prieťahy..., nakoľko v tom čase nebola prejednaná a rozhodnutá okresným súdom vinou jeho nesúrodého konania už viac ako 8 rokov (od 08. 02. 2007), teda dĺžka konania nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 12. 05. 2015 Krajský súd v Bratislave doručil v zmysle pokynu Najvyššieho súdu SR sťažovateľovi po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch porušovateľom zatajované a nedoručované odvolanie (pôvodného) navrhovateľa zo dňa 25. 11. 2011 – čl. 46... K odvolaniu podaného navrhovateľa sa sťažovateľ vyjadril.

Následne Krajský súd v Bratislave dňa 03. 06. 2015 doručil sťažovateľovi kópiu späťvzatia odvolania (pôvodného) navrhovateľa zo dňa 13. 05. 2015...

Dňa 14. 07. 2015 podal sťažovateľ opakovanú sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Bratislava V v Bratislave...

Dňa 06. 08. 2015 bol doručený sťažovateľovi predsedom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave list Spr. 2075/2015 zo dňa 16. 07. 2015, dľa ktorého obsahu prieťahy v konaní nie sú..., s čím sa sťažovateľ nestotožňuje.

Dňa 06. 08. 2015 porušovateľ doručil sťažovateľovi uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co/182/2015-148 zo dňa 11. júna 2015, ktorým krajský súd odvolacie konanie po späťvzatí odvolania (pôvodným) navrhovateľom zastavil..., o trovách odvolacieho konania ako aj dovolacieho konania nerozhodol. V prvom odstavci na str. 4 veta druhá tohto uznesenia krajský súd skonštatoval: „Súdne konanie vo veci sa začalo dňa 08. 02. 2007, a ako vyplýva zo spisu, sám odporca sa opakovane dožaduje konania bez zbytočných prieťahov“...

Porušovateľ bol fakticky nečinný, nekonal efektívne a účinne v súlade s ustanovením §-u 6 O. s. p., § 173 O. s. p., svojvoľne porušoval a porušuje právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR a právo priznané sťažovateľovi podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom ku dňu podania tejto opakovanej sťažnosti ústavnému súdu za viac ako 8 ½ roka sa vo veci neuskutočnilo ani len jedno pojednávanie, porušovateľ vec neprejednal a meritórne vo veci ani len na prvom stupni nerozhodol...

Sťažovateľ opakovane vyčerpal všetky možnosti. Ku dnešnému dňu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Nebolo vytýčené a uskutočnené ani len jedno pojednávanie vo veci samej za viac ako 8 a ½ roka...

Konanie vo veci samej sa fakticky od r. 08. 02. 2007 ešte ani nezačalo, hoc o to sťažovateľ opakovane žiadal, čo skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave...»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave konaní č. k. 42 C 148/2012 (predtým č. k. 28 Ro/821/07) porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave sa prikazuje v konaní vedenom pod č. k. 42 C 148/2012 konať bez zbytočných prieťahov..

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500,- € (slovom osemtisícpäťsto euro), ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 294,08 €, ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 613/2015-15z 24. septembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predseduokresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveňho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3482/2015 k prijatejsťažnosti z 26. novembra 2015, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 2. novembra 2015,okrem iného uviedol chronológiu úkonov v označenom konaní:

„Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa.. proti odporcovi: ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, o zaplatenie 996,74 Eur (30.028,- Sk) s príslušenstvom.

Navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava II dňa 08. 02. 2007 podanie o zaplatenie 30.028,- Sk (996,74 Eur) s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. 2006/1/97 zo dňa 22. 12. 2006 za poskytnuté právne služby.

Dňa 14. 02. 2007 postúpil OS BA II spis tunajšiemu súdu. Na Okresný súd Bratislava V bol spis doručený dňa 21. 02. 2007.

Súd dňa 28. 05. 2007 vydal platobný rozkaz č. k. 28 Ro/821/2007-15, v ktorom zaviazal odporcu na úhradu sumy 30.028,- Sk (996,74 Eur) s príslušenstvom. Odporca (sťažovateľ) bol žalovaný ako právnická osoba, identifikovaná s IČO).

Následne bol vykonávaný dopyt na adresu odporcu (Obvodný úrad v BA, Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR, Sociálna poisťovňa) a následne doručovanie v období od 10. 10. 2007 do 02. 08. 2011.

Uznesením č. k. 28 Ro/821/2007-45 zo dňa 04. 11. 2011 bol platobný rozkaz zrušený pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk, voči ktorému PZN podal odvolanie dňa 25. 11. 2011. Dňa 05. 12. 2011 bol spis predložený KS v BA. KS v BA potvrdil uznesenie č. k. 28 Ro/821/2007-45 zo dňa 04. 11. 2011 a vrátil dňa 18. 07. 2012 spis tunajšiemu súdu.

Dňa 07. 08. 2012 bol spis prevedený do 42 C sudkyni Následne bol spis dňa 21. 08. 2012 reklamovaný, ako predčasne pridelený a vrátený do oddelenia Ro. Reklamačná komisia dňa 10. 09. 2012 námietke nevyhovela a dňa 18. 09. 2012 bol pridelený do oddelenia 42 C sudkyni

Uznesením č. k. 42 C/148/2012-62 zo dňa 03. 10. 2012 súd povolil vystúpiť z konania pôvodnému navrhovateľovi ⬛⬛⬛⬛,

a vstúpiť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ do konania na miesto navrhovateľa. Zároveň bolo účastníkom zasielané poučenie a návrh s prílohami.

Voči uzneseniu č. k. 42 C/148/2012-62 zo dňa 03. 10. 2012 podal odporca odvolanie (dňa 23. 10. 2012) a tak po vykonaní potrebných úkonov (zaslanie navrhovateľovi dňa 16. 11. 2012) bol spis zaslaný a dňa 04. 01. 2013 doručený na KS v BA.

Medzitým dňa 13. 11. 2012 bolo z Ústavného súdu SR zaslané uznesenie (I. ÚS 535/2012-14), ktorým bola sťažnosť odporcu odmietnutá. Dané uznesenie bolo založené do spisu (č. l. 78 – 85).

Tunajší súd dňa 02. 05. 2013 doposlal na KS v BA dovolanie odporcu. KS v BA potvrdil uznesenie tunajšieho súdu a spis bol doručený na OS BA V dňa 28. 06. 2013. Následne bolo uznesenie KS v BA dňa 15. 07. 2013 zasielané účastníkom. Dňa 16. 08. 2013 doručoval tunajší súd dovolanie na vyjadrenie navrhovateľovi. Odporca podal dňa 04. 09. 2013 prostredníctvom elektronických prostriedkov odvolanie voči uzneseniu č. k. 28 Ro/821/2007-45 zo dňa 04. 11. 2011, ktorým súd zrušil platobný rozkaz.

Po vyjadrení navrhovateľa k vyššie spomenutému odvolaniu bol spis dňa 25. 10. 2013 zaslaný na KS v BA. Spis bol z KS v BA dňa 11. 02. 2014 vrátený.

Dňa 17. 03. 2014 bol spis zaslaný na NS v SR. NS SR uznesením zrušil rozsudok KS v BA a vrátil mu na ďalšie konanie (týka sa uznesenia, ktorým KS potvrdil zrušenie platobného rozkazu) a spis zaslal OS BA V dňa 02. 03. 2015. Toto uznesenie bolo dňa 05. 03. 2015 zasielané účastníkom.

V apríli 2015 bol spis zaslaný na KS v BA (kvôli uzneseniu o zrušení platobného rozkazu č. k. 28 Ro/821/2007-45 zo dňa 04. 11. 2011). Následne navrhovateľ na KS v BA dňa 13. 05. 2015 doručil späťvzatie odvolania, s ktorým odporca nesúhlasil.

KS v BA odvolacie konanie zastavil a spis sa vrátil na OS BA V dňa 10. 07. 2015. Dané uznesenie bolo zasielané účastníkom dňa 14. 07. 2015.

Dňa 11. 08. 2015 bolo zasielané účastníkom konania predvolanie na termín pojednávania, ktoré bude dňa 04. 11. 2015. Predvolanie bolo riadne doručené.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení súčasne uviedol, že súhlasí s tým,aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 13. novembra 2015(doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015) uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súdupustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každýmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, abysa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.42 C 148/2012 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 32 Ro 689/2007) je rozhodovanie o návrhuna zaplatenie sumy 30 028 Sk, t. j. 996,74 €, s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúryza poskytnuté právne služby. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľ vystupujeako povinný (odporca). Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnúsúčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnejzložitosti; nijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konaniaa rozhodovania okresného súdu (vyše osem a pol roka) bez vydania právoplatnéhorozhodnutia vo veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súdzastáva názor, že správanie sťažovateľa ako odporcu (povinného) v napadnutom konaníčiastočne ovplyvnilo doterajšiu dĺžku napadnutého konania (zisťovanie adresy sťažovateľana účely doručovania mu zásielok).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku2007.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielenneodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniuprávnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súduústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava II bol 8. februára 2007 doručený návrhnavrhovateľa na začatie konania o zaplatenie 996,74 € (30 028 Sk) s príslušenstvom, ktorýbol vedený pod sp. zn. 32 Ro 689/2007.

Okresný súd Bratislava II po zistení, že vo veci nie je príslušný konať, postúpilpredmetnú vec okresnému súdu. Okresný súd ďalej vydal 28. mája 2007 platobný rozkaz,ktorý opakovane neefektívne doručoval sťažovateľovi.

Uznesením č. k. 28 Ro 821/2007-45 zo 4. novembra 2011 okresný súd rozhodolo zrušení platobného rozkazu, pretože ho nebolo možné doručiť sťažovateľovi (odporcovi)do vlastných rúk.

Navrhovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie doručené25. novembra 2011 s tým, že uviedol, že má vedomosť o tom, že odporca (sťažovateľ) sídlina adrese ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd predložil spis 8. decembra 2011 Krajskémusúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd uznesením č. k. 14 Co 427/2011-51 z 29. júna 2012 potvrdil uznesenieokresného súdu zo 4. novembra 2011. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. júla 2012.

Spis vedený pod sp. zn. 28 Ro 821/2007 bol 7. augusta 2012 prevedený do oddeleniaobčianskoprávne veci, kde mu bola pridelená sp. zn. 42 C 148/2012.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. 42 C 148/2012-62 z 3. októbra 2012 pripustil,aby z konania vystúpil advokát ⬛⬛⬛⬛ a aby na jeho miesto navrhovateľa dokonania vstúpila obchodná spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, čím rozhodolo návrhu právneho zástupcu navrhovateľa z 27. marca 2009. Súčasne vyzval odporcu(sťažovateľa), aby sa vyjadril k tomuto návrhu.

Z chronologického prehľadu i zo samotného spisu okresného súdu vyplýva,že okresný súd dosiaľ nevykonal relevantný úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu,resp. k vydaniu rozhodnutia.

Sťažovateľ v odpovedi na výzvu, ktorá mu bola doručená 22. októbra 2012, uviedol,že podáva odvolanie proti uzneseniu č. k. 42 C 148/2012-62 z 3. októbra 2012, a namietolprieťahy v konaní. K žalobnému návrhu sa vyjadril tak, že uplatnenú pohľadávku neuznávav celom rozsahu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo 17. decembra 2012, ktorébolo doručené okresnému súdu 20. decembra 2012.

Sťažovateľpodal26.apríla2013protiuzneseniukrajskéhosúduč. k. 14 Co 427/2011-51 z 29. júna 2012 dovolanie.

Krajský súd uznesením č. k. 5 Co 3/2013-102 z 31. mája 2013 potvrdil napadnutéuznesenie súdu prvého stupňa č. k. 42 C 148/2012-62 z 3. októbra 2012.

Sťažovateľ podal 5. augusta 2013 opakovanú sťažnosť na prieťahy v konanípredsedovi okresného súdu. Navrhovateľ doručil 4. septembra 2013 okresnému súduvyjadrenie k dovolaniu sťažovateľa.

Sťažovateľ podal 3. septembra 2013 odvolanie proti uzneseniu okresného súduo zrušení platobného rozkazu č. k. 28 Ro 821/2007-45 zo 4. novembra 2011, ktoré mu bolodoručené 3. septembra 2013.

Okresný súd predložil 19. marca 2014 dovolanie proti uzneseniu krajského súduNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Najvyšší súd zrušil uznesením č. k. 7 Cdo 212/2014-123 z 28. januára 2015uznesenie krajského súdu č. k. 14 Co 427/2011-51 z 29. júna 2012, ktorým potvrdiluznesenie okresného súdu č. k. 28 Ro 821/2007-45 zo 4. novembra 2011 a vrátil mu vecna ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 2. marca 2015.

Navrhovateľ podaním zo 7. mája 2015, doručeným krajskému súdu 13. mája 2015,vzal späť svoje odvolanie podané 25. novembra 2011 proti uzneseniu okresného súduč. k. 28 Ro 821/2015-45 zo 4. novembra 2011 v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa vyjadril 15. mája 2015 k odvolaniu tak, že spoločnosť nie je aktívnelegitimovaná, a podaním krajskému súdu z 8. júna 2015 (doručeným krajskému súduv rovnaký deň) nesúhlasil so späťvzatím odvolania navrhovateľa.

Krajský súd uznesením č. k. 14 Co 182/2015-148 z 11. júna 2015 zastavil odvolaciekonanie v označenej veci. Okresný súd doručoval 14. júla 2015 predmetné uznesenieúčastníkom konania; sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 6. augusta 2015.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2015. Sťažovateľ ospravedlnilpodaním z 30. októbra 2015 (doručeným okresnému súdu 2. novembra 2011) svoju neúčasťna nariadenom pojednávaní z dôvodu starostlivosti o maloletého syna a navrhol žalobuzamietnuť aj bez jeho osobnej účasti.

Okresný súd prípisom z 3. novembra 2015 vyzval sťažovateľa, aby mu predložildôkaz o tom, ako dlho trvalo jeho ošetrovanie člena rodiny, keďže to z predloženéhopotvrdenia nevyplynulo, a tiež postúpil spis vo veci sp. zn. 42 C 148/2012 ústavnému súdu.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako osem a pol roka, ale aj z jehodoterajšieho priebehu, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom podsp. zn. 42 C 148/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 32 Ro 689/2007) bolo porušenézákladné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľana prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolopostupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.42 C 148/2012 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 500 €, ktoréodôvodňuje takto:„Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia je preto dôvodná, zmysluplná a v kontexte viac ako 8 a ½ rokov trvajúceho konania nevedúceho doposiaľ k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej (doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie, nebol vytýčený termín pojednávania, ani jedno pojednávanie a neuskutočnilo) spravodlivá, najmä ak porušovateľ neposkytol sťažovateľovi v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti, a teda konal a koná v rozpore s ust. §-u 1 a nasl. O. s. p., nezabezpečil spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľa v postavení odporcu v danej veci, čo malo a má za následok v kontexte vyššie uvedeného a zdokumentovaného v spise aj porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konečnom dôsledku aj odmietnutie spravodlivosti.

Z ústavnoprávneho hľadiska konanie porušovateľa nie je ospravedlniteľné a je neakceptovateľné.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporučovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.42 C 148/2012, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu zo strany sťažovateľa(vrátane predmetu konania, v konaní sa rozhoduje o zaplatenie sumy 996,74 €s príslušenstvom), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľoviza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. EmíliouKorčekovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniaa podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (2 x 139,83 €)predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovú sumu296,56 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 294,08 €, ako to požadovalaprávna zástupkyňa sťažovateľa.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015