SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 61/2015-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   Špireková & Partners,   s.   r.   o.,   Námestie   Maticeslovenskej   6,   Žiar   nad   Hronom,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   usadenejeuroadvokátky JUDr. Barbary Špirekovej, vo veci namietaného porušenia základných právpodľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 S 1/2014z 24. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   sp. zn.6 S 1/2014 z 24. septembra 2014 p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e   Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý   vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom j e   p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účetjeho   právnej   zástupkyne   Špireková & Partners,   s.   r.   o.,   Námestie   Matice   slovenskej   6,Žiar nad Hronom, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola18. novembra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods.1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods.1   a   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 S 1/2014 z 24. septembra 2014 (ďalej aj „napadnutéuznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát na starostuobce Prestavlky (ďalej len „obec“) odovzdal 19. septembra 2014 miestnej volebnej komisiiv obci kandidátnu listinu pre voľby starostu obce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou100 obyvateľov obce na podporu kandidatúry.

Miestna   volebná   komisia   rozhodnutím   č. 1/2014   z   23. septembra 2014   rozhodlatak, že sťažovateľa ako nezávislého kandidáta na starostu obce nezaregistrovala.

Sťažovateľ   následne   24.   septembra   2014   doručil   okresnému   súdu   návrh   podľa§ 250zd Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na vydanie rozhodnutia o jehozaregistrovaní ako kandidáta na starostu.

O   návrhu   rozhodol   okresný   súd   napadnutým   uznesením   č. k.   6 S 1/2014-13z 24. septembra 2014 tak, že ho zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Sťažovateľ   má za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom nesprávnou aplikáciou jednoduchého práva spôsobil porušenie základného práva sťažovateľa na ochranu pred diskrimináciou, právo na súdnu ochranu, právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, volebného práva a prístupu k voleným a iným verejným funkciám.

Dôvody,   pre   ktoré   rozhodla   Miestna   volebná   komisia   v   Prestavlkoch o nezaregistrovaní   sťažovateľa   ako   nezávislého   kandidáta,   nepredstavujú   svojim charakterom   a   rozsahom   tak   závažné   skutočnosti,   že   by   mali   za   následok   obmedzenie pasívneho volebného práva sťažovateľa, ktoré mu garantuje v čl. 30 ods. 3 a 4 Ústava SR. Ústava   SR   zakotvuje   základné   princípy   volebného   práva,   ktorými   je   jeho   všeobecnosť, rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným hlasovaním. Občania pritom majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich   volených   zástupcov   alebo   priamo.   Nepriamo,   t. j.   prostredníctvom   volených zástupcov, teda aj prostredníctvom voľby poslancov do obecných zastupiteľstiev Nepriamo, t. j.   prostredníctvom   volených   zástupcov,   teda   aj   prostredníctvom   voľby   poslancov do obecných   zastupiteľstiev   a   starostov   obcí,   dochádza   k   realizácii   princípu   suverenity občanov, uvedeného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Sťažovateľ má za to, že prísne formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách a zákona o petičnom práve, vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta, tak, ako ho vykonala Miestna volebná komisia a následne aj Okresný súd Žiar nad Hronom môže mať za následok znemožnenie výkonu ústavou garantovaného práva navrhovateľa byť volený do orgánov verejnej moci (pasívne volebné právo). Navyše, nedostatky, ktoré boli vytýkané zo strany Miestnej volebnej komisie v Prestavlkoch k predloženej petícii sťažovateľa, mohli byť dodatočne, dostatočným spôsobom odstránené tak, že by nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že petíciu podpísali konkrétni obyvatelia obce Prestavlky, ktorí sú nezameniteľní s inými osobami. Je tiež potrebné uviesť, že, prihliadajúc k počtu obyvateľov obce, ktorí podporili   kandidatúru   sťažovateľa   ako   nezávislého   kandidáta   pre   voľby   starostu   obce, v prípade   jeho   nezaregistrovania,   došlo   aj   k   znemožneniu   realizácie   práva obyvateľov obce voliť uvedeného kandidáta (aktívne volebné právo), ktoré je garantované Ústavou SR.

Dôvody neuznania podpisov pod č. 85: ⬛⬛⬛⬛ a pod č. 100:, spočívajúce v tom, že podpisovatelia neuviedli k označeniu názvu obce aj súpisné číslo domu, sťažovateľ nepovažuje za tak závažné, že ich dôsledkom by malo byť úplné neuznanie ich platnosti. V konaní predsa nie je sporné, že uvedené osoby petíciu podpísali, nie je sporná   ani   ich   totožnosť,   keďže   v   obci   Prestavlky   viaceré   osoby   s   uvedenými   menami a dátumami narodenia nebývajú. Pokiaľ ide o neuznanie podpisu osoby pod poradovým číslom   42: ⬛⬛⬛⬛,   keďže   nemá   čitateľne   uvedený   dátum   narodenia,   označenie trvalého   pobytu   a   čísla   domu,   nie   je   možné   považovať   za   dôvodné,   nakoľko   tieto údaje sú bez   akýchkoľvek   problémov   čitateľné.   Z   údajov   podpisovateľa   jednoznačne a bez akýchkoľvek   pochybností   vyplývajú aj   údaje   o jeho bydlisku a   dátume narodenia Navyše pri tejto osobe rovnako nevznikajú žiadne pochybnosti, o ktorú osobu, žijúcu v obci Prestavlky   sa   jedná.   Po   správnom   zohľadnení   uvedených   skutočností   by   mal   súd preukázané,   že   petíciu   na   podporu   kandidatúry   sťažovateľa   ako   nezávislého   kandidáta vo voľbách na starostu obce, podpísalo platne sto podpisovateľov, čo, v zmysle prílohy k zákonu o voľbách, predstavuje dostatočný počet voličov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta.“

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... Základné právo sťažovateľa na ochranu pred diskrimináciou garantované čl. 12 ods.   1   a   2   ústavy   v   spojitosti   so   základným   právom   na   spravodlivé   súdne   konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1   Ústavy SR a právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a prístup k voleným a iným verejným funkciám garantované v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6 S/1/2014 zo dňa 24. septembra 2014 porušené bolo.

... Uznesenie   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   č.   k.   6 S/1/2014   zo   dňa 24. septembra 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie...“

Sťažovateľ   tiež   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyhlásil   voľby   starostu   obcePrestavlky konané 15. novembra 2014 za neplatné, alternatívne, aby mu ústavný súd priznalprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €. Zároveň žiadal, aby mu ústavný súdpriznal právo na úhradu trov konania.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňujetým, že ak ústavný súd vyhovie jeho sťažnosti, ale nevyhlási predmetné voľby za neplatné,bude mu „fakticky odopreté právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí rovnako ako aj prístup k volebným a iným verejným funkciám. S ohľadom na uvedené si... uplatňuje primerané zadosťučinenie..., ktoré primerane zodpovedá pocitu nespravodlivosti a márností ako sprievodného znaku porušenia základného práva.“.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   uznesením   z   28.   januára   2015   prijalsťažnosť na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňusťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby sa vyjadrilk sťažnosti.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a   predseda   okresného   súdu   ústavnému   súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu,že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďžedospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. A/177/15z 3. marca 2015,   v   ktorom   poukázal   na   to,   že   nedisponuje „právomocou   posúdiť procesnoprávny   postup   resp.   hmotnoprávne   posúdenie   veci   zákonným   sudcom.   Naviac nebolo možné konzultovať postup zákonnej sudkyne... z dôvodu dlhodobej PN.“. Navrhol,aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu porušené neboli.

Sťažovateľ sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu osobitne nevyjadril.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorá   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a   aplikáciu   zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie   základného   práva   alebo   slobody   (II.   ÚS   58/98,   I.   ÚS   5/00).   Ako   ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,   prípadne   podzákonné   právne   úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky, napr. III. ÚS 150/99).

Do   obsahu   základného   práva   na   súdnu   ochranu   patrí   aj   právo   každého   na   to,aby sa v jeho   veci   rozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normy   právneho   poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej   ochrany   dôjde   len   vtedy,   ak   sa   na   zistený   stav   veci   použije   ústavne   súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).

Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane   súdov   rozhodujúcich   o   opravných   prostriedkoch   proti   rozhodnutiam   správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom   svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa predovšetkým zobral do úvahy,že   tento   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   ktoréje v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy(zo   strany súdov) ani jeho zužujúci výklad   a ani také   formálne interpretačné   postupy,následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokoncapopretie (IV. ÚS 102/08).

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva   na   súdnu   ochranu,   ktorým   je   poskytnutie   materiálnej   ochrany   zákonnosti   tak,aby bola zabezpečená   spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkovkonania.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú jedným z kľúčových politickýchpráv, ktoré súvisia a charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právnehoštátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy   ústavný   súd   poznamenáva,   že   z   jeho   doterajšej   rozhodovacej   praxe   vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30ods. 4 ústavy (a tým aj čl. 30 ods. 1 ústavy, pozn.) aj tým, že „sťažia, uľahčia aleboznemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitukonania“   (II. ÚS   9/00,   III.   ÚS   23/00).   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol(II. ÚS 5/03),   že „v právnom   štáte   je   nevyhnutné,   aby   každý   orgán   verejnej   moci...postupoval   pri   výkone   svojej   právomoci   tak,   že   zabezpečí   objektivitu   svojho   postupusmerujúceho   k   ochrane   alebo   uplatňovaniu   základného   práva   alebo   základnej   slobody,ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebozákladnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanomrámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu verejnej moci. Uplatňovaniea ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánuverejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Tátopožiadavka   sa dotýka   každého   úkonu   orgánu   verejnej   moci,   ktorý   priamo   alebo   aspoňsprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto právaje každý   občan   Slovenskej   republiky,   ktorý   sa   o   volenú   funkciu   uchádza.   Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv   prospech   niektorého   z   kandidátov   za rovnakých   podmienok   vrátane   možnosti   dostaťsa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právamivyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   sílv demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).

Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)hodnotí   ústavný   súd   aj   také   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,prípadne   podzákonné   právne   úpravy   interpretované   v   extrémnom   rozpore   s   princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý,   ale   predovšetkým   podľa   zmyslu   a   účelu   zákona.   Jazykový   výklad   môže   totižv zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   predstavovať   len   prvotné   priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti   či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné   interpretačné   prístupy   postavené   na   roveň   gramatickému   výkladu,   najmäteleologický   a   systematický   výklad   vrátane   ústavne   konformného   výkladu,   ktorésú spôsobilé   v   kontexte   racionálnej   argumentácie   predstavovať   významný   korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).

Materiálny   prístup   pri   výklade   a   aplikácii   volebných   zákonov   a   pri   hodnoteníporušení   volebných   zákonov   je   potrebné   aplikovať   v   celom   volebnom   procese,t. j. aj v štádiu   predkladania   kandidátnych   listín   a   hodnotenia   toho,   či   kandidát   splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.

V prerokúvanom   prípade   miestna   volebná   komisia   rozhodnutím   č. 1/2014z 23. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľa ako kandidáta na starostu obce z dôvodu,ktorý uviedla takto: „nesplnenie podmienok § 17 ods. 1 písm. f) (neúplná petícia podľa § 16 ods. 9).“

Rozhodnutie miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľaokresný   súd   a   napadnutým   uznesením   jeho   návrh   zamietol.   V   odôvodnení   poukázalna dokazovanie, ktoré vo veci vykonal, a na relevantné skutkové zistenia:

„Súd   vo   veci   vykonal   dokazovanie   oboznámením   sa   so   spisovým   materiálom, a to Návrhom na začatie konania zo dňa 24. 09. 2014, Rozhodnutím miestnej volebnej komisie v Prestavlkoch č. 1/2014 zo dňa 23. 09. 2014, Petíciou na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ⬛⬛⬛⬛ na funkciu starostu obce podpísanú voličmi obce, Zverejnením počtu obyvateľov obce Prestavlky ku dňu vyhlásenia volieb do orgánov samosprávy obcí, Záznamom o lustrácii v registri obyvateľov SR založenými v spise a zistil nasledovné:

Rozhodnutím   miestnej   volebnej   komisie   v   Prestavlkoch   číslo   1/2014   zo   dňa 23. 09. 2014 nebol nezávislý kandidát ⬛⬛⬛⬛ dňa 23. 09. 2014 zaregistrovaný na kandidátnej listine pre voľby starostu obce z dôvodu nesplnenia podmienok § 17 ods. 1 písm. f) (neúplná petícia podľa § 16 ods. 9). Petícia navrhovateľa nachádzajúca sa na 7 hárkoch, obsahuje poradové číslo voličov s podpismi voličov s počtom 100. Pri voličoch pod   poradovým   číslom   85: ⬛⬛⬛⬛ a   poradovým   číslom   100: nie je uvedené číslo domu. Volič pod poradovým číslom 42 s uvedením mena a priezviska nemá čitateľne uvedený dátum narodenia, označenie trvalého pobytu a čísla domu. V registri obyvateľov sa uvedená osoba nedá lustrovať. Z oznámenia obce Prestavlky ku dňu vyhlásenia volieb, t. j. k 1. 7. 2014 vyplýva, že obec má 663 obyvateľov.“

Následne okresný súd citoval relevantné ustanovenia zákona Slovenskej národnejrady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“), zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) a uviedol svoje právne závery:

«Preskúmaním petície voličov obce Prestavlky na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ⬛⬛⬛⬛ (navrhovateľa) na starostu obce vo voľbách v roku 2014 súd dospel k záveru, že petícia je neúplná. Neobsahuje pri všetkých voličoch v počte 100 zákonom predpísané údaje o voličovi: meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt (názov obce a číslo domu). Pri podpise voličov pod poradovým číslom 85 na strane č. 6 petičného hárku a poradovým číslom 100 na 7. strane petičného hárku nie je uvedené číslo domu.   Volič   pod   poradovým   číslom   42   na   strane   č.   3   petičného   hárku   je   označený nečitateľnými údajmi.

Súd má za to, že petícia má obsahovať pri označení trvalého pobytu voličov len názov obce, ulice, ak je obec členená na ulice, a číslo domu, a preto označenie trvalého pobytu voličov s dodatkom „časť “ je irelevantné.

Z   výsledkov   dokazovania   mal   súd   za   preukázané,   že   Miestna   volebná   komisia v Prestavlkoch   postupovala   súlade   so   zákonom,   keď   pre   neúplnosť   petície   rozhodla o nezaregistrovaní navrhovateľa ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostu obce Prestavlky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014.

Z   uvedených   dôvodov   pri   aplikácii   citovaných   zákonných   ustanovení   súd   návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.»

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy napadnutýmuznesením okresného súdu. V rámci svojej argumentácie tvrdí, že okresný súd nesprávneposúdil otázku úplnosti petície voličov. Vytýkané nedostatky petície nie sú podľa neho takézávažné, aby mali mať za následok obmedzenie pasívneho volebného práva. Navyše, tietonedostatky   mohli   byť   dodatočne   odstránené   tak,   aby   nevznikla   pochybnosť,   že petíciupodpísali konkrétni obyvatelia obce.

Pokiaľ ide o neuznanie podpisov pod č. 85 a č. 100 pre neuvedenie súpisného čísladomu, sťažovateľ uvádza, že tento nedostatok nie je taký závažný, aby vznikla pochybnosťo totožnosti týchto voličov a o tom, že petíciu podpísali.

Pokiaľ   ide   o neuznanie   podpisu   pod   č.   42   pre   nečitateľnosť   dátumu   narodeniaa označenia trvalého pobytu, podľa sťažovateľa sú tieto údaje čitateľné a tiež je zjavné,o ktorú osobu žijúcu v obci ide.

Podľa   §   16   ods.   4   zákona   o   voľbách   kandidátna   listina   nezávislého   kandidátaobsahuje   meno   a   priezvisko,   akademický   titul,   vek,   povolanie,   trvalý   pobyt   a   podpiskandidáta.

Podľa   §   16   ods.   9   zákona   o   voľbách   súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto   zákonu. V petícii sa prikaždom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predodňom volieb.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžuaj   nezávislí   kandidáti.   Nezávislý   kandidát   doručí   svoju   kandidátnu   listinu   v   dvochrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.Súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávislého   kandidáta   je   petícia   podpísaná   voličmipodporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedenýv prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezviskovoliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezviskoa akademický   titul,   vek,   povolanie,   trvalý   pobyt   kandidáta   a   názov   politickej   strany,ktorá kandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnejlistine sa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).

Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie   svoje   meno,   priezvisko,   adresu   trvalého   pobytu   a   k   týmto   údajom pripojí   svojpodpis... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný   orgán   verejnej   správy   bezodkladne   vyzve   osobu,   ktorá   petíciu   podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy,   s   poučením   o   následku   ich   neodstránenia.   Ak   osoba,   ktorá   petíciu   podala,v tejto lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Jedným   z   predpokladov   zaregistrovania   nezávislého   kandidáta   pre   voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).

Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).

Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a § 4 ods. 5 zákona o petičnompráve. Podľa uvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje

- označenie petície,

- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),

- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),

- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,

- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu, resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a

- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.

Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva,   že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať

-   text   petície,   alebo   musia   byť   označené   tak,   aby   bolo   zrejmé,   aká   petíciasa má podporiť podpismi,

-   meno,   priezvisko   a   úplná   adresa   trvalého   pobytu   osoby,   ktorá   je   určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,

- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.

Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom zmysle,pozn.), nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej správybezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície v lehotenajneskôr   do   30   pracovných   dní   od   doručenia   výzvy,   s   poučením   o   následku   ichneodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni.

Z   ustanovení   zákona   o   voľbách   je   zrejmé,   že   tento   zákon   osobitne   vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje

- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),

-   minimálny   počet   voličov,   v   závislosti   od   počtu   obyvateľov   obce,   ktorý   musiapetíciu podpísať.

Zákon   o   voľbách   tiež   ustanovuje   náležitosti   prejavu   vôle   voliča   na   petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta. Z § 16 ods. 9 a § 21 ods. 2 zákona o voľbách vyplýva,že volič podpíše podpisový hárok a k podpisu uvedie meno, priezvisko, dátum narodeniaa trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice a číslodomu.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním prejavu vôle voliča na podpisovom hárkupetície uviedol, že ak zo všetkých údajov o osobe uvedenej na petičnom hárku je nesporné,že ide o existujúcu, inak identifikovateľnú osobu (aj bez uvedenia čísla domu), treba tentojej podpis považovať za platný (PL. ÚS 4/95).

Zmyslom   a   účelom   tých   ustanovení   zákona   o   voľbách,   ktoré   upravujú   zákonnénáležitosti   prejavu   vôle   voliča   na   podpisovom   hárku   petície   podporujúcej   kandidatúrunezávislého kandidáta, je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom, ktorýumožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalompobyte na území príslušnej obce, v ktorej kandiduje nezávislý kandidát.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil so záverom miestnejvolebnej komisie, že petícia sťažovateľa nespĺňala zákonom predpísané náležitosti z dôvodu,že dvaja voliči neuviedli pri označení trvalého pobytu súpisné číslo domu, a tiež jeden voličoznačil   dátum   narodenia   a trvalý   pobyt   nečitateľne,   preto   ich   podpisy   považovalza neplatné.

Ústavný súd v súvislosti s overením platnosti podpisov voličov uvedených v petíciipod č. 85 a č. 100 pre neuvedenie čísla domu poukazuje na svoje závery v jeho skoršomrozhodnutí   (PL. ÚS 4/95),   ktoré   možno   aplikovať   aj   v tejto   veci.   Z odôvodnenianapadnutého   uznesenia   okresného   súdu   vyplýva,   že   jediným   vytýkaným   nedostatkompri týchto   podpisoch   bolo   neuvedenie   čísla   domu,   pričom   ale   nevznikla   pochybnosťo existencii   a identite   týchto   voličov,   o ich   veku   a ich   trvalom   pobyte   na   území   obce.Za týchto okolností bolo podľa ústavného súdu potrebné považovať tieto podpisy za platné.

Pokiaľ ide o posúdenie platnosti podpisu pod č. 42 – odôvodnenie napadnutéhouznesenia   v tejto   časti   považuje   ústavný   súd   za   nepreskúmateľné.   Okresný   súdv odôvodnení   napadnutého   uznesenia   poukazuje   v prvom   rade   na   skutkové   zistenie,že v registri   obyvateľov „sa   uvedená   osoba   nedá   lustrovať“.   Okresný   súd   sa   všakv odôvodnení   následne   obmedzil   na   záver   o neplatnosti   tohto   podpisu   pre   nečitateľnéuvedenie dátumu narodenia a trvalého pobytu bez toho, aby sa vysporiadal s existencioua totožnosťou tejto osoby.

Rozhodujúce je, že skutkové zistenie o nemožnosti lustrovania tejto osoby v registriobyvateľov môže byť relevantné pre záver o existencii a totožnosti voliča „ ⬛⬛⬛⬛ “po poradovým číslom 42. Okresný súd preto mohol a mal vykonať ďalšie dokazovanie, napr.výsluchom sťažovateľa, členov miestnej volebnej komisie na zistenie skutočností, ktoréumožnia záver o existencii a totožnosti tejto osoby. Takýmto dokazovaním mohol okresnýsúd totiž zistiť, či uvedená osoba, ak existuje, je zjavne staršia ako 18 rokov, či má trvalýpobyt   na   území   obce   a či   bola   oprávnená   podporiť   kandidatúru   sťažovateľa   vo voľbáchstarostu obce. Toto dokazovanie sa javilo byť potrebné aj vzhľadom na závažný zákonnýdôsledok,   ktorý   je   spojený   so   záverom   o neplatnosti   podpisu   voliča   na petícii,   ktoráobsahovala práve minimálny počet podpisov podľa zákona o voľbách. Za týchto okolností jezáver okresného súdu o neplatnosti podpisu pod č. 42 pre nečitateľnosť dátumu narodeniaa trvalého pobytu aj arbitrárny a formalistický, pretože záver o čitateľnosti určitého rukoupísaného textu je v zásade vždy poznačený subjektívnym prístupom.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia tiež nevysporiadal v zákoneo petičnom   práve   ustanovenou   povinnosťou   príslušného   orgánu   verejnej   správy   vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve. Nevysporiadal sa s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebnéaplikovať pri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickomznení   zákona   o petičnom   práve,   prípadne   či   ho   treba   aplikovať   primeraným   spôsobomvzhľadom na jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách, a tiež,či toto ustanovenie možno aplikovať v prípade nedostatkov, ktoré sa týkajú prejavu vôlevoliča   na   podpisových   hárkoch   petície.   Z   predloženého   súdneho   spisu   okresného   súduvyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z predloženého súdnehospisu okresného súdu však nevyplýva, či pred svojím rozhodnutím okresný súd zisťoval,či miestna   volebná komisia vyzvala sťažovateľa   na   odstránenie   vytýkaných nedostatkovpetície; sám okresný súd sťažovateľa na ich odstránenie podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve   nevyzval.   Ani z odôvodnenia   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   nevyplýva,prečo nepovažoval okresný súd za potrebné vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkovpetície.

Ústavný súd takto dospel k záveru, že aplikáciu a výklad § 16 ods. 9 a § 21 ods. 2zákona   o   voľbách   okresným   súdom   –   pri   hodnotení   platnosti   prejavu   vôle   voličana podpisovom hárku petície na podporu kandidatúry sťažovateľa – je potrebné považovaťv časti   za   prehnane   formálnu   a v rozpore   s princípom   spravodlivosti   a   v častiza nepreskúmateľnú a zjavne neodôvodnenú. Takýto výklad a aplikácia nerešpektuje zmysela účel citovaných zákonných ustanovení a nie je prejavom materiálneho prístupu k výkladua aplikácii právnych predpisov. Z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie okresného súduústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým uznesením okresnéhosúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došloaj k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, pretože okresnýsúd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľovi, aby sa uchádzal o funkciu starostuvo voľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

Sťažovateľ   namieta   porušenie „základného   práva...   na   ochranu   pred diskrimináciou“,   ktoré   odôvodňuje   totožnými   skutočnosťami,   ktoré   uviedol   v súvislostis namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy.V sťažnosti tiež poukazuje na obsah svojho návrhu doručeného okresnému súdu, pričomuvádza, že „miestna komisia už necelé dva mesiace pred konaním komunálnych volieb sama rozhodla o výsledku voľby starostu obce, keďže kandidáti   sú dvaja, z čoho jeden kandidát je stranícky. Toto konanie volebnej komisie považuje sťažovateľ za diskriminačné už aj z toho dôvodu, že zo strany sťažovateľa išlo o nezávislého kandidáta.“.

Podľa   čl.   12   ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskejrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebok etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodovpoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ústavný súd dospel k záveru o porušení základných práv sťažovateľa podľa čl. 30ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu z 24. septembra2014. Z uvedeného záveru však nemožno bez ďalšieho odvodiť záver aj o porušení čl. 12ods. 1 a 2 ústavy. Sťažovateľ poukazuje na to, že miestna volebná komisia (a aj okresný súd)rozhodli o výsledku volieb, keďže na starostu v obci kandidovali len dvaja kandidáti. V tejtoskutkovej okolnosti nemožno vidieť porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.

Sťažovateľ poukazuje na to, že jeden kandidát bol „stranícky“, pričom sťažovateľ bolkandidátom nezávislým. Podmienka predloženia petície voličov podporujúcich kandidatúrukandidáta   sa   vzťahuje   len   na   nezávislého   kandidáta.   Rozdielne   zákonné   podmienkyregistrácie   kandidátov   a skúmanie   toho,   či   tieto   podmienky   kandidáti   splnili,   nie   súporušením čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Rovnako tak ani ústavne neudržateľný postup v procesehodnotenia   zákonných   podmienok   pre   zaregistrovanie   kandidátnej   listiny   nezávisléhokandidáta   nepredstavuje   automaticky   porušenie   čl.   12   ods.   1   a 2   ústavy.   Sťažovateľv sťažnosti neuvádza takú argumentáciu, ktorá by nasvedčovala možnému porušeniu čl. 12ods. 1 a 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohtonálezu).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   napadnutýmuznesením okresného súdu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   konštatoval,   že   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nemožnoaplikovať na súdne konanie, ktoré sa týka výlučne politického práva sťažovateľa a nesúvisí sjeho občianskym právom alebo záväzkom v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudokvo veci Orujov proti Azerbajdžanu z 26. 7. 2011 a rozsudok vo veci Pierre – Bloch protiFrancúzsku z 21. 10. 1997 týkajúci sa sťažností kandidátov na poslancov zákonodarnýchzborov, alebo rozsudok vo veci Čerepkov proti Rusku z 25. 1. 2000 týkajúci sa výkonufunkcie primátora Vladivostoku).

V prerokúvanom   prípade   bolo   predmetom   konania   rozhodovanie   okresného   súduo návrhu sťažovateľa na jeho zaregistrovanie ako nezávislého kandidáta pre voľby starostuobce.   Predmetom   konania   takto   bolo   výlučne   rozhodovanie   o politických   právachsťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, preto v tejto veci nemožno aplikovať čl. 6 ods. 1dohovoru. Na tomto základe ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorejnamieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresnéhosúdu z 24. septembra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie...   Ústavný   súd   môže   zároveňvec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa   §   56   ods.   2   prvej   vety   zákona   o   ústavnom   súde   ak   sa   základné   právoalebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie   alebo   iný   zásah   zruší   a   vec   vráti   na   ďalšie   konanie,   ten,   kto   vo   veci   vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   napadnutým   uznesením   okresného   súduz 29. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľa na to, aby zrušil napadnutéuznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľa, zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce; rozhodnutie ústavnéhosúdu by bolo iba iluzórne.

Ústavný súd v súvislosti s požiadavkou sťažovateľa formulovanou v petite sťažnostiuvádza, že právomocou vyhlásiť voľby do orgánov územnej samosprávy za neplatné a zrušiťvýsledok   volieb   disponuje   len   v   konaní   podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy,   nie   aj   v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorú uplatnil sťažovateľ na ochranu svojich práv.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že „každé konanie možnozačať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadnez nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jehovlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich pretokoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci aako   súčasť   iného   druhu   konania   (konaní)   pred   ústavným   súdom.“   (II.   ÚS   66/01,tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07, IV. ÚS 196/2011, IV. ÚS 318/2011).Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavynemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní podľa čl. 129 ods. 2ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Z uvedenéhodôvodu   ústavný   súd   nevyhovel   sťažnosti   sťažovateľa   v   časti,   v   ktorej   žiada   vyhlásiťza neplatné voľby starostu obce konané 15. novembra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodovsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavnýsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základnéprávo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.   Ústavný   súd   považoval   priznanie   finančného   zadosťučinenia   za   jedinú   možnúa reálnu satisfakciu pre sťažovateľa a akceptoval jeho požiadavku.

S prihliadnutím na okolnosti   predmetnej veci, na to,   že následok,   ktorý   vznikolnapadnutým   uznesením   okresného   súdu,   ktorý   spočíval   v   tom,   že   sťažovateľovi   boloznemožnené sa uchádzať o funkciu starostu obce, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu3 000 €,   ktorá   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   primeraná   konkrétnym   okolnostiamposudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikliv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou, pričom výšku týchto trov nevyčíslil.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   úhradu   trov   konaniav sume 284,08 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady   s   klientom,   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy).   Ústavný   súd   vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základupodľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdunie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015