SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 61/2015-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Maticeslovenskej 6, Žiar nad Hronom, konajúcou prostredníctvom konateľky a usadenejeuroadvokátky JUDr. Barbary Špirekovej, vo veci namietaného porušenia základných právpodľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 S 1/2014z 24. septembra 2014 takto
r o z h o d o l :
1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.6 S 1/2014 z 24. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účetjeho právnej zástupkyne Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 6,Žiar nad Hronom, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods.1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods.1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 S 1/2014 z 24. septembra 2014 (ďalej aj „napadnutéuznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát na starostuobce Prestavlky (ďalej len „obec“) odovzdal 19. septembra 2014 miestnej volebnej komisiiv obci kandidátnu listinu pre voľby starostu obce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou100 obyvateľov obce na podporu kandidatúry.
Miestna volebná komisia rozhodnutím č. 1/2014 z 23. septembra 2014 rozhodlatak, že sťažovateľa ako nezávislého kandidáta na starostu obce nezaregistrovala.
Sťažovateľ následne 24. septembra 2014 doručil okresnému súdu návrh podľa§ 250zd Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na vydanie rozhodnutia o jehozaregistrovaní ako kandidáta na starostu.
O návrhu rozhodol okresný súd napadnutým uznesením č. k. 6 S 1/2014-13z 24. septembra 2014 tak, že ho zamietol.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom nesprávnou aplikáciou jednoduchého práva spôsobil porušenie základného práva sťažovateľa na ochranu pred diskrimináciou, právo na súdnu ochranu, právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, volebného práva a prístupu k voleným a iným verejným funkciám.
Dôvody, pre ktoré rozhodla Miestna volebná komisia v Prestavlkoch o nezaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého kandidáta, nepredstavujú svojim charakterom a rozsahom tak závažné skutočnosti, že by mali za následok obmedzenie pasívneho volebného práva sťažovateľa, ktoré mu garantuje v čl. 30 ods. 3 a 4 Ústava SR. Ústava SR zakotvuje základné princípy volebného práva, ktorými je jeho všeobecnosť, rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným hlasovaním. Občania pritom majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Nepriamo, t. j. prostredníctvom volených zástupcov, teda aj prostredníctvom voľby poslancov do obecných zastupiteľstiev Nepriamo, t. j. prostredníctvom volených zástupcov, teda aj prostredníctvom voľby poslancov do obecných zastupiteľstiev a starostov obcí, dochádza k realizácii princípu suverenity občanov, uvedeného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Sťažovateľ má za to, že prísne formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách a zákona o petičnom práve, vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta, tak, ako ho vykonala Miestna volebná komisia a následne aj Okresný súd Žiar nad Hronom môže mať za následok znemožnenie výkonu ústavou garantovaného práva navrhovateľa byť volený do orgánov verejnej moci (pasívne volebné právo). Navyše, nedostatky, ktoré boli vytýkané zo strany Miestnej volebnej komisie v Prestavlkoch k predloženej petícii sťažovateľa, mohli byť dodatočne, dostatočným spôsobom odstránené tak, že by nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že petíciu podpísali konkrétni obyvatelia obce Prestavlky, ktorí sú nezameniteľní s inými osobami. Je tiež potrebné uviesť, že, prihliadajúc k počtu obyvateľov obce, ktorí podporili kandidatúru sťažovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby starostu obce, v prípade jeho nezaregistrovania, došlo aj k znemožneniu realizácie práva obyvateľov obce voliť uvedeného kandidáta (aktívne volebné právo), ktoré je garantované Ústavou SR.
Dôvody neuznania podpisov pod č. 85: ⬛⬛⬛⬛ a pod č. 100:, spočívajúce v tom, že podpisovatelia neuviedli k označeniu názvu obce aj súpisné číslo domu, sťažovateľ nepovažuje za tak závažné, že ich dôsledkom by malo byť úplné neuznanie ich platnosti. V konaní predsa nie je sporné, že uvedené osoby petíciu podpísali, nie je sporná ani ich totožnosť, keďže v obci Prestavlky viaceré osoby s uvedenými menami a dátumami narodenia nebývajú. Pokiaľ ide o neuznanie podpisu osoby pod poradovým číslom 42: ⬛⬛⬛⬛, keďže nemá čitateľne uvedený dátum narodenia, označenie trvalého pobytu a čísla domu, nie je možné považovať za dôvodné, nakoľko tieto údaje sú bez akýchkoľvek problémov čitateľné. Z údajov podpisovateľa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú aj údaje o jeho bydlisku a dátume narodenia Navyše pri tejto osobe rovnako nevznikajú žiadne pochybnosti, o ktorú osobu, žijúcu v obci Prestavlky sa jedná. Po správnom zohľadnení uvedených skutočností by mal súd preukázané, že petíciu na podporu kandidatúry sťažovateľa ako nezávislého kandidáta vo voľbách na starostu obce, podpísalo platne sto podpisovateľov, čo, v zmysle prílohy k zákonu o voľbách, predstavuje dostatočný počet voličov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta.“
Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... Základné právo sťažovateľa na ochranu pred diskrimináciou garantované čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy v spojitosti so základným právom na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a prístup k voleným a iným verejným funkciám garantované v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6 S/1/2014 zo dňa 24. septembra 2014 porušené bolo.
... Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6 S/1/2014 zo dňa 24. septembra 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie...“
Sťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu obcePrestavlky konané 15. novembra 2014 za neplatné, alternatívne, aby mu ústavný súd priznalprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €. Zároveň žiadal, aby mu ústavný súdpriznal právo na úhradu trov konania.
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňujetým, že ak ústavný súd vyhovie jeho sťažnosti, ale nevyhlási predmetné voľby za neplatné,bude mu „fakticky odopreté právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí rovnako ako aj prístup k volebným a iným verejným funkciám. S ohľadom na uvedené si... uplatňuje primerané zadosťučinenie..., ktoré primerane zodpovedá pocitu nespravodlivosti a márností ako sprievodného znaku porušenia základného práva.“.
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 28. januára 2015 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňusťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrilk sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu,že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďžedospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. A/177/15z 3. marca 2015, v ktorom poukázal na to, že nedisponuje „právomocou posúdiť procesnoprávny postup resp. hmotnoprávne posúdenie veci zákonným sudcom. Naviac nebolo možné konzultovať postup zákonnej sudkyne... z dôvodu dlhodobej PN.“. Navrhol,aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu porušené neboli.
Sťažovateľ sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu osobitne nevyjadril.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00). Ako ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky, napr. III. ÚS 150/99).
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).
Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa predovšetkým zobral do úvahy,že tento namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoréje v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy,následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokoncapopretie (IV. ÚS 102/08).
Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkovkonania.
V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú jedným z kľúčových politickýchpráv, ktoré súvisia a charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právnehoštátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30ods. 4 ústavy (a tým aj čl. 30 ods. 1 ústavy, pozn.) aj tým, že „sťažia, uľahčia aleboznemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitukonania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol(II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci...postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupusmerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody,ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebozákladnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanomrámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu verejnej moci. Uplatňovaniea ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánuverejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Tátopožiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoňsprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto právaje každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostaťsa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právamivyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických sílv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).
Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)hodnotí ústavný súd aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totižv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmäteleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktorésú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).
Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnoteníporušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.
V prerokúvanom prípade miestna volebná komisia rozhodnutím č. 1/2014z 23. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľa ako kandidáta na starostu obce z dôvodu,ktorý uviedla takto: „nesplnenie podmienok § 17 ods. 1 písm. f) (neúplná petícia podľa § 16 ods. 9).“
Rozhodnutie miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľaokresný súd a napadnutým uznesením jeho návrh zamietol. V odôvodnení poukázalna dokazovanie, ktoré vo veci vykonal, a na relevantné skutkové zistenia:
„Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, a to Návrhom na začatie konania zo dňa 24. 09. 2014, Rozhodnutím miestnej volebnej komisie v Prestavlkoch č. 1/2014 zo dňa 23. 09. 2014, Petíciou na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ⬛⬛⬛⬛ na funkciu starostu obce podpísanú voličmi obce, Zverejnením počtu obyvateľov obce Prestavlky ku dňu vyhlásenia volieb do orgánov samosprávy obcí, Záznamom o lustrácii v registri obyvateľov SR založenými v spise a zistil nasledovné:
Rozhodnutím miestnej volebnej komisie v Prestavlkoch číslo 1/2014 zo dňa 23. 09. 2014 nebol nezávislý kandidát ⬛⬛⬛⬛ dňa 23. 09. 2014 zaregistrovaný na kandidátnej listine pre voľby starostu obce z dôvodu nesplnenia podmienok § 17 ods. 1 písm. f) (neúplná petícia podľa § 16 ods. 9). Petícia navrhovateľa nachádzajúca sa na 7 hárkoch, obsahuje poradové číslo voličov s podpismi voličov s počtom 100. Pri voličoch pod poradovým číslom 85: ⬛⬛⬛⬛ a poradovým číslom 100: nie je uvedené číslo domu. Volič pod poradovým číslom 42 s uvedením mena a priezviska nemá čitateľne uvedený dátum narodenia, označenie trvalého pobytu a čísla domu. V registri obyvateľov sa uvedená osoba nedá lustrovať. Z oznámenia obce Prestavlky ku dňu vyhlásenia volieb, t. j. k 1. 7. 2014 vyplýva, že obec má 663 obyvateľov.“
Následne okresný súd citoval relevantné ustanovenia zákona Slovenskej národnejrady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“), zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) a uviedol svoje právne závery:
«Preskúmaním petície voličov obce Prestavlky na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ⬛⬛⬛⬛ (navrhovateľa) na starostu obce vo voľbách v roku 2014 súd dospel k záveru, že petícia je neúplná. Neobsahuje pri všetkých voličoch v počte 100 zákonom predpísané údaje o voličovi: meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt (názov obce a číslo domu). Pri podpise voličov pod poradovým číslom 85 na strane č. 6 petičného hárku a poradovým číslom 100 na 7. strane petičného hárku nie je uvedené číslo domu. Volič pod poradovým číslom 42 na strane č. 3 petičného hárku je označený nečitateľnými údajmi.
Súd má za to, že petícia má obsahovať pri označení trvalého pobytu voličov len názov obce, ulice, ak je obec členená na ulice, a číslo domu, a preto označenie trvalého pobytu voličov s dodatkom „časť “ je irelevantné.
Z výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že Miestna volebná komisia v Prestavlkoch postupovala súlade so zákonom, keď pre neúplnosť petície rozhodla o nezaregistrovaní navrhovateľa ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostu obce Prestavlky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014.
Z uvedených dôvodov pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.»
Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy napadnutýmuznesením okresného súdu. V rámci svojej argumentácie tvrdí, že okresný súd nesprávneposúdil otázku úplnosti petície voličov. Vytýkané nedostatky petície nie sú podľa neho takézávažné, aby mali mať za následok obmedzenie pasívneho volebného práva. Navyše, tietonedostatky mohli byť dodatočne odstránené tak, aby nevznikla pochybnosť, že petíciupodpísali konkrétni obyvatelia obce.
Pokiaľ ide o neuznanie podpisov pod č. 85 a č. 100 pre neuvedenie súpisného čísladomu, sťažovateľ uvádza, že tento nedostatok nie je taký závažný, aby vznikla pochybnosťo totožnosti týchto voličov a o tom, že petíciu podpísali.
Pokiaľ ide o neuznanie podpisu pod č. 42 pre nečitateľnosť dátumu narodeniaa označenia trvalého pobytu, podľa sťažovateľa sú tieto údaje čitateľné a tiež je zjavné,o ktorú osobu žijúcu v obci ide.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidátaobsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpiskandidáta.
Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa prikaždom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predodňom volieb.
Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžuaj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvochrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmipodporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedenýv prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezviskovoliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezviskoa akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany,ktorá kandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnejlistine sa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).
Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svojpodpis... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala,v tejto lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
Jedným z predpokladov zaregistrovania nezávislého kandidáta pre voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).
Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).
Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a § 4 ods. 5 zákona o petičnompráve. Podľa uvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje
- označenie petície,
- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),
- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),
- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,
- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu, resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a
- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.
Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva, že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať
- text petície, alebo musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petíciasa má podporiť podpismi,
- meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,
- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.
Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom zmysle,pozn.), nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej správybezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície v lehotenajneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ichneodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni.
Z ustanovení zákona o voľbách je zrejmé, že tento zákon osobitne vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje
- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),
- minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorý musiapetíciu podpísať.
Zákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta. Z § 16 ods. 9 a § 21 ods. 2 zákona o voľbách vyplýva,že volič podpíše podpisový hárok a k podpisu uvedie meno, priezvisko, dátum narodeniaa trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice a číslodomu.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním prejavu vôle voliča na podpisovom hárkupetície uviedol, že ak zo všetkých údajov o osobe uvedenej na petičnom hárku je nesporné,že ide o existujúcu, inak identifikovateľnú osobu (aj bez uvedenia čísla domu), treba tentojej podpis považovať za platný (PL. ÚS 4/95).
Zmyslom a účelom tých ustanovení zákona o voľbách, ktoré upravujú zákonnénáležitosti prejavu vôle voliča na podpisovom hárku petície podporujúcej kandidatúrunezávislého kandidáta, je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom, ktorýumožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalompobyte na území príslušnej obce, v ktorej kandiduje nezávislý kandidát.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil so záverom miestnejvolebnej komisie, že petícia sťažovateľa nespĺňala zákonom predpísané náležitosti z dôvodu,že dvaja voliči neuviedli pri označení trvalého pobytu súpisné číslo domu, a tiež jeden voličoznačil dátum narodenia a trvalý pobyt nečitateľne, preto ich podpisy považovalza neplatné.
Ústavný súd v súvislosti s overením platnosti podpisov voličov uvedených v petíciipod č. 85 a č. 100 pre neuvedenie čísla domu poukazuje na svoje závery v jeho skoršomrozhodnutí (PL. ÚS 4/95), ktoré možno aplikovať aj v tejto veci. Z odôvodnenianapadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že jediným vytýkaným nedostatkompri týchto podpisoch bolo neuvedenie čísla domu, pričom ale nevznikla pochybnosťo existencii a identite týchto voličov, o ich veku a ich trvalom pobyte na území obce.Za týchto okolností bolo podľa ústavného súdu potrebné považovať tieto podpisy za platné.
Pokiaľ ide o posúdenie platnosti podpisu pod č. 42 – odôvodnenie napadnutéhouznesenia v tejto časti považuje ústavný súd za nepreskúmateľné. Okresný súdv odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje v prvom rade na skutkové zistenie,že v registri obyvateľov „sa uvedená osoba nedá lustrovať“. Okresný súd sa všakv odôvodnení následne obmedzil na záver o neplatnosti tohto podpisu pre nečitateľnéuvedenie dátumu narodenia a trvalého pobytu bez toho, aby sa vysporiadal s existencioua totožnosťou tejto osoby.
Rozhodujúce je, že skutkové zistenie o nemožnosti lustrovania tejto osoby v registriobyvateľov môže byť relevantné pre záver o existencii a totožnosti voliča „ ⬛⬛⬛⬛ “po poradovým číslom 42. Okresný súd preto mohol a mal vykonať ďalšie dokazovanie, napr.výsluchom sťažovateľa, členov miestnej volebnej komisie na zistenie skutočností, ktoréumožnia záver o existencii a totožnosti tejto osoby. Takýmto dokazovaním mohol okresnýsúd totiž zistiť, či uvedená osoba, ak existuje, je zjavne staršia ako 18 rokov, či má trvalýpobyt na území obce a či bola oprávnená podporiť kandidatúru sťažovateľa vo voľbáchstarostu obce. Toto dokazovanie sa javilo byť potrebné aj vzhľadom na závažný zákonnýdôsledok, ktorý je spojený so záverom o neplatnosti podpisu voliča na petícii, ktoráobsahovala práve minimálny počet podpisov podľa zákona o voľbách. Za týchto okolností jezáver okresného súdu o neplatnosti podpisu pod č. 42 pre nečitateľnosť dátumu narodeniaa trvalého pobytu aj arbitrárny a formalistický, pretože záver o čitateľnosti určitého rukoupísaného textu je v zásade vždy poznačený subjektívnym prístupom.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia tiež nevysporiadal v zákoneo petičnom práve ustanovenou povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve. Nevysporiadal sa s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebnéaplikovať pri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickomznení zákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobomvzhľadom na jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách, a tiež,či toto ustanovenie možno aplikovať v prípade nedostatkov, ktoré sa týkajú prejavu vôlevoliča na podpisových hárkoch petície. Z predloženého súdneho spisu okresného súduvyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z predloženého súdnehospisu okresného súdu však nevyplýva, či pred svojím rozhodnutím okresný súd zisťoval,či miestna volebná komisia vyzvala sťažovateľa na odstránenie vytýkaných nedostatkovpetície; sám okresný súd sťažovateľa na ich odstránenie podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve nevyzval. Ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplýva,prečo nepovažoval okresný súd za potrebné vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkovpetície.
Ústavný súd takto dospel k záveru, že aplikáciu a výklad § 16 ods. 9 a § 21 ods. 2zákona o voľbách okresným súdom – pri hodnotení platnosti prejavu vôle voličana podpisovom hárku petície na podporu kandidatúry sťažovateľa – je potrebné považovaťv časti za prehnane formálnu a v rozpore s princípom spravodlivosti a v častiza nepreskúmateľnú a zjavne neodôvodnenú. Takýto výklad a aplikácia nerešpektuje zmysela účel citovaných zákonných ustanovení a nie je prejavom materiálneho prístupu k výkladua aplikácii právnych predpisov. Z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie okresného súduústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým uznesením okresnéhosúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došloaj k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, pretože okresnýsúd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľovi, aby sa uchádzal o funkciu starostuvo voľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.
Sťažovateľ namieta porušenie „základného práva... na ochranu pred diskrimináciou“, ktoré odôvodňuje totožnými skutočnosťami, ktoré uviedol v súvislostis namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy.V sťažnosti tiež poukazuje na obsah svojho návrhu doručeného okresnému súdu, pričomuvádza, že „miestna komisia už necelé dva mesiace pred konaním komunálnych volieb sama rozhodla o výsledku voľby starostu obce, keďže kandidáti sú dvaja, z čoho jeden kandidát je stranícky. Toto konanie volebnej komisie považuje sťažovateľ za diskriminačné už aj z toho dôvodu, že zo strany sťažovateľa išlo o nezávislého kandidáta.“.
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskejrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebok etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodovpoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Ústavný súd dospel k záveru o porušení základných práv sťažovateľa podľa čl. 30ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu z 24. septembra2014. Z uvedeného záveru však nemožno bez ďalšieho odvodiť záver aj o porušení čl. 12ods. 1 a 2 ústavy. Sťažovateľ poukazuje na to, že miestna volebná komisia (a aj okresný súd)rozhodli o výsledku volieb, keďže na starostu v obci kandidovali len dvaja kandidáti. V tejtoskutkovej okolnosti nemožno vidieť porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.
Sťažovateľ poukazuje na to, že jeden kandidát bol „stranícky“, pričom sťažovateľ bolkandidátom nezávislým. Podmienka predloženia petície voličov podporujúcich kandidatúrukandidáta sa vzťahuje len na nezávislého kandidáta. Rozdielne zákonné podmienkyregistrácie kandidátov a skúmanie toho, či tieto podmienky kandidáti splnili, nie súporušením čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Rovnako tak ani ústavne neudržateľný postup v procesehodnotenia zákonných podmienok pre zaregistrovanie kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta nepredstavuje automaticky porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Sťažovateľv sťažnosti neuvádza takú argumentáciu, ktorá by nasvedčovala možnému porušeniu čl. 12ods. 1 a 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohtonálezu).
Sťažovateľ namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmuznesením okresného súdu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožnoaplikovať na súdne konanie, ktoré sa týka výlučne politického práva sťažovateľa a nesúvisí sjeho občianskym právom alebo záväzkom v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudokvo veci Orujov proti Azerbajdžanu z 26. 7. 2011 a rozsudok vo veci Pierre – Bloch protiFrancúzsku z 21. 10. 1997 týkajúci sa sťažností kandidátov na poslancov zákonodarnýchzborov, alebo rozsudok vo veci Čerepkov proti Rusku z 25. 1. 2000 týkajúci sa výkonufunkcie primátora Vladivostoku).
V prerokúvanom prípade bolo predmetom konania rozhodovanie okresného súduo návrhu sťažovateľa na jeho zaregistrovanie ako nezávislého kandidáta pre voľby starostuobce. Predmetom konania takto bolo výlučne rozhodovanie o politických právachsťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, preto v tejto veci nemožno aplikovať čl. 6 ods. 1dohovoru. Na tomto základe ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorejnamieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresnéhosúdu z 24. septembra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveňvec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právoalebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súduz 29. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľa na to, aby zrušil napadnutéuznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľa, zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce; rozhodnutie ústavnéhosúdu by bolo iba iluzórne.
Ústavný súd v súvislosti s požiadavkou sťažovateľa formulovanou v petite sťažnostiuvádza, že právomocou vyhlásiť voľby do orgánov územnej samosprávy za neplatné a zrušiťvýsledok volieb disponuje len v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, nie aj v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorú uplatnil sťažovateľ na ochranu svojich práv.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že „každé konanie možnozačať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadnez nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jehovlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich pretokoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci aako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom.“ (II. ÚS 66/01,tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07, IV. ÚS 196/2011, IV. ÚS 318/2011).Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavynemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní podľa čl. 129 ods. 2ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Z uvedenéhodôvodu ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti, v ktorej žiada vyhlásiťza neplatné voľby starostu obce konané 15. novembra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodovsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavnýsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základnéprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu. Ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia za jedinú možnúa reálnu satisfakciu pre sťažovateľa a akceptoval jeho požiadavku.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na to, že následok, ktorý vznikolnapadnutým uznesením okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že sťažovateľovi boloznemožnené sa uchádzať o funkciu starostu obce, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu3 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiamposudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikliv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou, pričom výšku týchto trov nevyčíslil.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konaniav sume 284,08 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základupodľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015