znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 61/2010-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť L., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej rozhodnutím č. k. VI/2 Gd 269/09-11 z 12. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2009 doručená sťažnosť L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej rozhodnutím č. k. VI/2 Gd 269/09-11 z 12. októbra 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Š. T. podali dňa 21.11.2008 žiadosť zo dňa 19.11.2008 na Krajský úrad životného prostredia v P., v ktorej žiadali o udelenie výnimiek zo zákona č. 543/2002 Z.z..

Krajský úrad životného prostredia v predmetnej veci nerozhodol. Dňa 12.1.2009 bolo doručené sťažovateľovi, L., so sídlom v T., okr. P., zastúpené štatutárnym   zástupcom   Ing. J.   L.,   upovedomenie   o   začatí   konania   o   zmene   fiktívneho rozhodnutia zo dňa 7.1.2009 vo veci žiadosti Š. T. č. F2008/0236 zo dňa 19.11.2008. L. tým bolo upovedomené o tom, že krajský úrad životného prostredia, odbor kvality životného prostredia začína konanie o zmene fiktívneho rozhodnutia vo veci žiadosti Š. T. č. F2008/0236 zo dňa 19.11.2008.

V upovedomení je uvedené, že termínom plánovanej činnosti uvedenej v žiadosti Š. T. zo dňa 19.11.2008 a to dňom 1.1.2008 nastala fikcia rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 Zákona č.   543/2002   Z.z.,   v navrhovaných   činnostiach,   ktorých   predmetom   je   zabezpečenie povinnosti podľa Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch.

L.   podal   dňa   20.1.2009   podanie,   ktorým   žiadal,   aby   Krajský   úrad   životného prostredia v P., odbor kvality životného prostredia podľa ustanovenia § 82 ods. 9 písm. a / Zákona č. 543/2002 Z.z. v platnom znení, konanie zastavil.

Sťažovateľ podal na Krajskú prokuratúru v P. podnet na vykonanie prokurátorských opatrení zo dňa 20.1.2009.

Krajská prokuratúra v P. listom zo dňa 19.2.2009 sp.zn. Kd 14/09-9 označeným ako „Podnet   na   vykonanie   prokurátorských   opatrení   –   upovedomenie   o jeho   vybavení“ oznámila právnej zástupkyni sťažovateľa, že predmetný podnet odkladá.

Krajský   úrad   životného   prostredia   v P.,   odbor   kvality   životného   prostredia rozhodnutím   sp.zn.   1/2009/00192-037/KM-R   zo   dňa   26.3.2009   zmenil   „fiktívne rozhodnutie“ vydané dňa 1.1.2009 v súlade s ustanovením § 85 ods. 4 zákona.

Dňa 19.8.2009 podal sťažovateľ opakovaný podnet na Generálnu prokuratúru SR. Generálna   prokuratúra   SR   listom   sp.zn.   VI/2   Gd   269/09-4   zo   dňa   26.8.2009 potvrdila príjem predmetného opakovaného podnetu.

Generálna   prokuratúra   SR   listom   sp.zn.   VI/2   Gd   269/09-11   zo   dňa   12.10.2009 oznámila sťažovateľovi, že:

„Š. vzali svoj návrh na začatie konania o udelenie výnimky z ochrany späť. Krajský úrad životného prostredia v P. rozhodnutím z 20. augusta 2009 č. 1 /2009/00717 konanie zastavil.

Tým   pre   prokuratúru   zanikol   dôvod   akéhokoľvek   ďalšieho   právne   efektívneho postupu na základe Vašich podnetov v danej veci. So zreteľom na právoplatné zastavenie konania   niet   v   nej   takých   porušených   práv   Vášho   klienta   alebo   iného,   ktoré   možno opatrením prokuratúry napraviť.

Týmto je Vás opakovaný podnet v danej veci podaný 21. augusta 2009 Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený.“.

Predmetné   upovedomenie   bolo   doručené   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   dňa 19.10.2009.

Sťažovateľ ďalej považuje za potrebné uviesť, že dňa 11.8.2009 mu bolo doručené Krajským   úradom   životného   prostredia   v P.   „Oboznámenie   účastníka   konania a zúčastnených osôb s podkladmi rozhodnutia“ sp.zn. 1/2009-00717-/KM zo dňa 4.8.2009. Z tohto oboznámenia vyplýva, že žiadateľ Š. T. požiadali žiadosťou zo dňa 7.5.2009 o prehodnotenie   prílohy   č.   6   a o zmenu   rozhodnutia   KÚŽP   v P.   sp.zn.   1/2009/00192- 0037/KM-R zo dňa 26.3.2009 o zmene fiktívneho rozhodnutia.

Ako vyplýva z Oboznámenia, dôvodom návrhu žiadateľa na zmenu rozhodnutia zo dňa 26.3.2009 je skutočnosť, že bolo skončené konanie proti Slovenskej republiky týkajúce sa práve uvedených území.

Je pravdou, že dňa 20.8.2009 bolo konanie o tejto žiadosti žiadateľa Š. zastavené, vzhľadom na to, že žiadateľ zobral svoj návrh späť....»

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ tvrdí, že «Postupom Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   podania   sťažovateľa   označeného   ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 19.8.2009 podaného na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a listom Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VI/2 Gd 269/09-11 zo dňa 12.10.2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľa

-   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky porušila namietané právo sťažovateľa z viacerých hľadísk:

Ako je zrejmé zo skutočností uvedených v článku č. I. tejto sťažnosti a z pripojených listín, ktoré L. má k dispozícii, Š. T. podali dňa 21.11.2008 na Krajskom úrade životného prostredia v P., odbore kvality životného prostredia žiadosť o udelenie výnimky zo zákona č. 543/2002   Z.z.   o ochrane   prírody   a   krajiny   v   znení   neskorších   predpisov   zo   dňa 19.11.2008.

Z uvedenej žiadosti vyplýva, že Š. T. sa nestotožňujú s právnym názorom Ministerstva životného prostredia SR vyslovenom v liste č. 8958/2002-2 z 29.7.2008, ktorý sa zaoberá stupňom ochrany prírody na územiach, na ktorých od 1.8.2008 prestala platiť predbežná ochrana vyplývajúca zo zaradenia týchto území do Národného zoznamu území európskeho významu.

V uvedenej žiadosti sa ďalej uvádza, že s cieľom odstránenia vzájomných rozporov Š. T. žiadajú o udelenie výnimky z § 16 ods. 1 písm. b /,   f /   a   g /,   a   z   ustanovenia § 15 ods. 1 písm. d / a z § 14 ods. 1 písm. h / Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Žiadateľ sa ďalej odvoláva na ustanovenie § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 326/2005 Z.z.   o   lesoch,   a   na   rozhodnutie   Ministerstva   pôdohospodárstva   SR   č.   4022/2008 z 30.10.2008.

Podľa žiadateľa, činnosť v súvislosti s ktorou žiada udeliť výnimky, spočíva hlavne v spracovaní alebo asanácií výkone práv poľovníctva, ochrane mladých lesných porastov proti   nadmerným   škodám   zverou   a   aplikáciou   feromónových   odparníkov,   repelentov v jednotkách priestorového rozdelenia lesa uvedených v prílohe predmetnej žiadosti. Žiadateľ okrem toho uvádza, že príloha č. 5 jeho žiadosti obsahuje JPRL, ktoré boli uznané príslušnými orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva za zdroje reprodukčného materiálu lesných drevín podľa Zákona č. 237/2004 o lesnom reprodukčnom materiály. V súvislosti s tým žiadateľ žiadal aj o súbežné povolenie výnimiek zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b / a f / a z § 14 ods. 1 písm. h / do konca platnosti lesného hospodárskeho plánu, teda do konca roka 2016.

Žiadateľ   zároveň   požiadal   udeliť   výnimky   do   konca   roka   2016   a   zároveň   odňať rozhodnutiu odkladný účinok....

Tým, že Generálna prokuratúra SR opakovaný podnet sťažovateľa zo dňa 19.8.2009 odložila   bez   jeho   meritórneho   vybavenia,   porušila   tým   právo   sťažovateľa   zakotvené v článku   46   ods.   1   Ústavy   SR,   podľa   ktorého, má   každý   právo   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Zákona o prokuratúre vyplýva, že prokuratúra nie je oprávnená   vyberať   si,   v   ktorých   prípadoch   porušenia   zákonnosti   vykoná   opatrenia   na zistenie a odstránenie tohto porušenia, ale je povinná vo verejnom záujme vykonávať tieto opatrenia vo všetkých prípadoch porušenia zákonnosti a je zároveň povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby ochrana práv bola účinná a rýchla.

Zároveň z ustanovenia § 34 ods. 1 Zákona o prokuratúre vyplýva, že sa podávateľ podnetu môže domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Z citovaného ustanovenia Zákona o prokuratúre vyplýva, že domáhať sa spôsobom vybavenia podnetu opakovaným podnetom je právom osoby podnet podávajúcej, ktorému zodpovedá povinnosť nadriadeného prokurátora podnet vybaviť.

Vybavením opakovaného podnetu je potrebné bez akýchkoľvek pochybností podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Zákona o prokuratúre rozumieť preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu.

Prokurátor   Generálnej   prokuratúry   SR   však,   ako   je   zrejmé,   z   jeho   listu   zo   dňa 12.10.2009, takýmto spôsobom nepostupoval.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:«Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, postupom Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   podania   sťažovateľa   označeného   ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 19.8.2009 podaného na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Gd 269/09-11 zo dňa 12.10.2009, bolo porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta postup generálnej prokuratúry v konaní a jej rozhodnutí č. k. VI/2 Gd 269/09-11 z 12. októbra 2009 s odôvodnením, že uvedeným konaním bol porušený čl. 46 ods. 1 ústavy.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Stanovisko generálnej prokuratúry, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí, je plne v súlade s právomocami   prokuratúry   v   danej   oblasti.   Generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) je oprávnený podať protest a podniknúť iné kroky voči orgánom   označeným   ako   porušovatelia   zákona,   ak   dôjde   k   takému   názoru   v   súlade so zákonom. Takýto postup je generálny prokurátor povinný zachovať vtedy, ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

V danom prípade generálny prokurátor dospel k záveru, že postup orgánu verejnej správy bol v súlade so zákonom, čo v odpovedi sťažovateľovi aj zdôvodnil. Jeho odpoveď treba vidieť v kontexte so stanoviskom Krajskej prokuratúry v P., ktorá poskytla odpoveď na všetky sťažovateľom označené základné práva, ktorých porušenie namieta, v súlade so zákonom.

Za danej situácie však bolo treba posúdiť postup generálnej prokuratúry za legitímny výkon právomoci orgánov prokuratúry v danej oblasti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010