znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 61/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. H. a Ing. Ľ. H., obaja bytom K., vo veci porušenia ich   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Trnava   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   7   Nšn   G- 1411/92,   2   Nšn   G-3443/92,   8   Nšn   G-3490/92,   17 Nc 2536/93,   17   C   375/93   a sp.   zn. 17 Nc 2433/93 a postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 475/98, 9 Cod 62/03 a 9 Cod 63/03 a sp. zn. 9 Cod 82/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. H. a Ing. Ľ. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   faxovým podaním 28. júla 2008 doručená sťažnosť Ing. A. H. a Ing. Ľ. H., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušovanie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   a   rozhodnutiami Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 7 Nšn G-1411/92,   2   Nšn   G-3443/92,   8 Nšn   G-3490/92,   17   Nc   2536/93,   17   C   375/93 a sp. zn. 17 Nc 2433/93 a postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 475/98, 9 Cod 62/03 a 9 Cod 63/03 a sp. zn. 9 Cod 82/06. Originál sťažnosti sťažovatelia ústavnému súdu doručili 6. augusta 2008.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli: „Ústavný súd Slovenskej republiky... 3. júna 2008 uznesením č. k. IV. ÚS 179/08-47 odmietol našu sťažnosť vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Nšn G-3443/92, 7 Nšn G-1411/92, 8 Nšn G- 3490/92, 17 Nc 2536/93, 17 Nc 2433/93 a 17 C 375/1993, ako aj namietaného porušenia základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 475/98, 9 Cod 62/03, 9 Cod 63/03 a 9 Cod 82/06.

Z dôvodu nášho presvedčenia o splnení podmienok konania v zmysle § 24 zákona č. 38/1993   Z.   z.   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o   konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov,   podľa   ktorého:   Návrh   nie   je prípustný, ak a) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené, podávame v rovnakej veci novú sťažnosť.

Sťažnosť podávame napriek tomu, že sme podali v tejto veci dovolanie a že sme podmienku   vyčerpania   opravných   prostriedkov   nesplnili   z   dôvodov   hodných   osobitného zreteľa, čo vyplýva zo samotnej sťažnosti.

Návrhom   podaným   05.   02.   1992   na   Štátne   notárstvo   v T.   podľa   §   40   zákona č. 330/1991 Zb., ktorý sme doplnili 18. 02. 1992, ako aj návrhom podaným 30. 06. 1993 na Okresný   súd   v   Trnave   (prvostupňový   súd),   sme   sa   ako   oprávnené   osoby   domáhali vyrovnania dedičských podielov v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. po poručiteľovi A. H., zomrelom..., po ktorom sa dedičské konanie viedlo na bývalom Štátnom notárstve v T. pod sp. zn. D 1561/70...

... postupom Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Trnave, ako odvolacieho súdu...   v uvedených   konaniach   a rozhodnutiach   došlo   podľa   nás   k porušeniu   našich základných práv a slobôd.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľov, aby sa mohli domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru, bolo postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Trnave v konaniach vedených pod sn. zn. 7   Nšn   G   -1411/92,   2Nšn   G-3443/92,   8   Nšn   G-3490/92,   17Nc   2536/93,   17C   375/93 a 17Nc 2433/93   a   postupom   a   rozhodnutiami   Krajského   súdu   v   Trnave   vedených   pod sp. zn. 4Co 475/98, 9Cod 62/03 a 9Cod 63/03, 9Cod 82/06 porušené. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 19CoD/82/2006-365 z 15. januára 2008 a rozsudok Okresného   súdu   Trnava   č.   k.   17C   375/93-239   zo   17.   júla   2006,   vracia   vec   na   ďalšie konanie.

Navrhujeme, aby Ústavný súd vydal dočasné opatrenie a to odloženie vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 19CoD/82/2006-365 z 15. januára 2008 a rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C 375/93-239 zo 17. júla 2006 podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že v namietaných konaniach „Okresného súdu v Trnave v konaniach vedených pod sn. zn. 7 Nšn G -1411/92, 2Nšn G-3443/92, 8 Nšn G- 3490/92,   17Nc   2536/93   a   17Nc   2433/93   a   postupom   a   rozhodnutiami   Krajského   súdu v Trnave   vedených   pod   sp.   zn.   4Co   475/98,   9Cod   62/03   a   9Cod   63/03.   9Cod   82/06“ sťažovatelia doručili ústavnému súdu 28. júla 2008 podanie, ktoré sa týkalo toho istého predmetu konania, ktoré už posudzoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 3. júna 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 179/08.

Z porovnania obsahu terajšej   sťažnosti   s obsahom sťažnosti   sťažovateľov vo veci sp. zn. IV. ÚS 179/08 vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že ide o totožné veci. Obidve   sťažnosti   sú   založené   na   tých   istých   skutkových   a právnych   skutočnostiach relevantných z hľadiska posudzovaného prípadu a týkajú sa tých istých subjektov.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V tomto   rozsahu   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   postupom a rozhodnutím okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 375/1993 ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo právoplatne ukončené 26. mája 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažnosť sťažovateľov   bola podaná faxom   28.   júla 2008 a originál   sťažnosti   bol ústavnému súdu doručený 6. augusta 2008.

Z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že rozsudok vo veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 17 C 375/93 vo veci návrhu sťažovateľov na vyrovnanie dedičských podielov   nadobudol   právoplatnosť   v čase   presahujúcom   dva   mesiace   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že táto bola v označenej časti podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde,   a preto   ju   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009