znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 61/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Slovenského   plynárenského   priemyslu,   a.   s.,   Bratislava, zapísaného   v obchodnom   registri   Okresného   súdu   Bratislava   I   v odd.   vl.   č.   2749/B, zastúpeného na základe plnomocenstva advokátom JUDr. J. R.,CSc., so sídlom B., č. zápisu v zozname advokátov 6/96-dr.Dc/S/, podanú podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a práva   slobodne podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spôsobené nečinnosťou orgánu verejnej správy, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Bratislava, o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2002   doručená   sťažnosť   Slovenského   plynárenského   priemyslu,   a.   s.,   Bratislava, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v odd. vl. č. 2749/B (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného na základe plnomocenstva advokátom JUDr. J. R.,CSc., so sídlom   B.,   č.   zápisu   v zozname advokátov   6/96-dr.Dc/S/,   podaná   podľa   čl.   127   ústavy (ďalej len „ústava“) pre porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva   slobodne podnikať podľa   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   spôsobené nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Sťažovateľ   namieta   nečinnosť   orgánu   verejnej   správy,   a to   Ministerstva   financií Slovenskej   republiky,   ktoré   napriek   viacnásobným   podaniam   a výzvam   nevydalo rozhodnutie v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok), v ktorom by rozhodlo o uplatnenom nároku sťažovateľa, a to o vrátení preplatku osobitného odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 817 581 000 Sk (na základe zákona č. 372/1999   Z.   z.   o štátnom   rozpočte   na   rok   2000).   Sťažovateľ   si   uplatňoval   nárok   na vrátenie preplatku osobitného odvodu iniciovaním správneho konania od marca 2001. Do dátumu doručenia sťažnosti na ústavný súd však Ministerstvo financií Slovenskej republiky nezačalo správne konanie a ani nebolo doručené oznámenie o vybavení sťažnosti, s ktorou sa sťažovateľ 7. decembra 2001 obrátil podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Zo   strany   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   bolo   navrhovateľovi   listom č. 91/2002-115-sť. z 24. januára 2002 oznámené, že vyššie uvedené podanie bolo postúpené na ďalšie konanie rozpočtovej sekcii Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Sťažovateľ sa z vyššie uvedených dôvodov obrátil na ústavný súd, pretože podľa neho   je   vylúčená   úspešnosť   prípadnej   žaloby   v súdnom   konaní   vzhľadom   na   absenciu rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže bez svojho zavinenia nemá reálnu možnosť iniciovať súdne konanie.

Včasným   rozhodnutím   o nároku   sťažovateľa   v správnom   konaní   by   sa   vytvorili podmienky   na   uplatnenie   ďalších   ústavných   práv   a slobôd,   ktoré   v dôsledku   nečinnosti Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   nemožno   uplatniť   v plnej   miere.   Vzhľadom na výšku   sťažovateľom   uplatneného   nároku,   ako   aj   vzhľadom   na daňový   a účtovný dôsledkom   nevysporiadania   tejto   pohľadávky   (sťažovateľ   bol   nútený   vytvoriť   na   danú pohľadávku účtovnú opravnú položku), predstavuje pretrvávajúca právna neistota aj zásah do práva slobodne podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľ týmto žiada, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyhovel jeho sťažnosti, vyslovil, že nečinnosťou Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo porušené ústavné právo navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo slobodne podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, a prikázal Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby   vo   veci   začalo   správne   konanie   a vydalo   rozhodnutie   o riadne   uplatnenom   nároku sťažovateľa na vrátenie preplatku osobitného odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 817 581 000 Sk.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Od 1. januára 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý   zaviedol   do   správneho   súdnictva   upraveného   v piatej   časti   Občianskeho   súdneho poriadku aj preskúmavanie postupov orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu je predpokladom postupu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku uplynutie 30 dní určených na podanie informácie krajskému úradu o vykonaných opatreniach.

Je   teda   nepochybné,   že   sťažovateľ   má   od   1.   januára   2002   možnosť   obrátiť   sa so žalobou   na   nezákonný   postup   správneho   orgánu   (Ministerstva   financií   Slovenskej republiky) na všeobecný súd. Sťažovateľ ani nepreukázal, že využil možnosť obrátiť sa v predmetnej veci so žalobou na všeobecný súd.

Ústavný   súd   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   má   subsidiárnu   právomoc,   t.   j.   má právomoc rozhodovať o porušení základných práv a slobôd, ak o ňom nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na túto skutočnosť nemá právomoc v predmetnej veci konať, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2002