znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 603/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ž., K., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 9/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Ž. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2013   doručená   sťažnosť   M.   Ž.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 9/2006, ktorou žiada vydať tento nález:

„1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru sťažovateľky M. Ž., bytom K., v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. v Košiciach pod sp. zn. 34 C 9/2006 porušené bolo.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,00   €,   ktoré je   Okresný súd Košice I.   v Košiciach povinný zaplatiť   sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Okresnému súdu Košice I. v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 9/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

4./   Okresný   súd   Košice   I.   v   Košiciach   je   povinný   sťažovateľke   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu, z jej príloh, zo spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   34   C   9/2006,   ktorý   ústavný   súd   pripojil   pre   účely rozhodovania o podanej sťažnosti, ako aj z nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 132/2012-27 z 26. júna 2012, sťažovateľka je ako žalobkyňa účastníčkou konania pred okresným súdom pod sp. zn. 34 C 9/2006, v ktorom sa žalobou doručenou okresnému súdu 24. januára 2006 domáhala   proti   mestu   K.   ako   žalovanému   (ďalej   len   „žalovaný“)   uloženia   povinnosti žalovanému   ako   predávajúcemu   uzavrieť   so   sťažovateľkou   ako   kupujúcou   zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Ústavný   súd   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   132/2012-27   z   26.   júna   2012   o   sťažnosti sťažovateľky na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, že konštatoval porušenie tohto základného práva   sťažovateľky,   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 34 C 9/2006   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie 1 000 € a náhradu trov konania. Ústavný súd v odôvodnení nálezu uviedol aj to, že vec nie je   z   právneho   hľadiska   zložitá,   pričom   zo   skutkového   hľadiska   pripustil,   že   posúdenie uplatneného nároku si vyžaduje znalecké dokazovanie, ktoré je v priebehu konania potrebné vykonať v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci, a konštatoval, že sťažovateľka ako účastníčka súdneho konania prispela k predĺženiu doterajšieho priebehu konania svojím nesústredeným   postupom   (najmä   tým,   že   podala   neúplný   návrh,   okresný   súd   musel sťažovateľku vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia; na výzvu okresného súdu z 27. novembra 2006 reagovala po takmer desiatich mesiacoch;   opakovane   navrhovala   zmeny   žalobného   petitu;   v   priebehu   konania   podala celkom   deväť   vyjadrení   vo veci   samej,   z   toho   celkom   sedemkrát   navrhovala   zmeniť, upraviť alebo doplniť petit svojej žaloby).

Po tom, čo bol nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 132/2012-27 z 26. júna 2012 doručený 30. júla 2012 okresnému súdu (a bol okresnému súdu vrátený aj spis sp. zn. 34 C 9/2006), bol súdny spis zaslaný ustanovenej znalkyni (18. júna 2012). Ďalší priebeh konania bol takýto:

-   6.   augusta   2012   –   znalkyňa   oznámila   okresnému   súdu,   že   nie   je   oprávnená odpovedať na otázky, pretože na to nemá kvalifikáciu,

- 14. augusta 2012 – podpredseda okresného súdu predložil zákonnej sudkyni nález ústavného súdu,

- 2. novembra 2012 okresný súd vyzval Archív mesta K. na označenie a predloženie písomností   týkajúcich   sa   sporu,   obdobnú   výzvu   okresný   súd   zaslal   aj   Krajskému pamiatkovému úradu v K.,

- 4. januára 2013 okresný súd urgoval odpovede na výzvy,

- 31. januára 2013 predložil Krajský pamiatkový úrad v K. okresnému súdu odpoveď a listiny,

- 11. februára 2013 predložil Archív mesta K. okresnému súdu odpoveď a listiny,

- 20. mája 2013 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. J. R.,

-   4.   júna   2013   okresný   súd   požiadal   o   súčinnosť   Pamiatkový   úrad   Slovenskej republiky, Správu katastra K.,

- 4. júna 2013 okresný súd vyzval žalovaného na predloženie uznesení mestského zastupiteľstva týkajúcich sa nakladania s bytmi,

- 7. júna 2013 zákonná sudkyňa informovala o stave veci podpredsedu okresného súdu,

-   24.   júna   2013   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   Pamiatkového   úradu Slovenskej republiky,

-   2.   júla   2013   okresný   súd   urgoval   splnenie   výzvy   zaslanej   Správe   katastra   K. a žalovanému,

- 8. júla 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď Správy katastra K.,

- 18. júla 2013 bola okresnému súdu doručená reakcia na výzvu zaslanú žalovanému od mestskej časti,

- 22. júla 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu žalovaného,

-   5.   septembra   2013   sa   okresný   súd   obrátil   na   Ústav   súdneho   inžinierstva   v Ž. v záujme zistenia, či je spôsobilý vyhotoviť znalecký posudok,

- 5. septembra 2013 okresný súd zaslal ďalšiu   výzvu Správe katastra K., ako aj urgenciu žalovanému na doloženie dokladov pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- 17. septembra 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď Správy katastra K.,

-   18.   septembra   2013   bola   doručená   okresnému   súdu   odpoveď   na   výzvu od žalovaného.

Sťažovateľka v sťažnosti na porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prerokovanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 9/2006 za obdobie od skoršieho rozhodnutia ústavného súdu vo veci zdôraznila, že dosiaľ nebol vo veci podaný znalecký posudok, okresný súd koná neefektívne, nesústredene a odbočuje od merita veci (žiada nadbytočne vyjadrenia Správy katastra K., obchádza obsah už zabezpečených vyjadrení od Krajského pamiatkového úradu v K. a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky). Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že konanie pred okresným súdom trvá už viac ako 7 rokov, od vydania nálezu ústavného súdu až dosiaľ už uplynula dosť dlhá doba, aby bolo vo veci rozhodnuté najmä v situácii, keď žiaden   z   účastníkov   už   žiadne   návrhy   na   doplnenie   dokazovania   nemá.   Sťažovateľka uviedla, že má 81 rokov, prekonala ťažkú operáciu, jej zdravotný stav nie je dobrý a najviac ju trápi, že nárok na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa nededí, pociťuje to ako krivdu od spoločnosti. Okresný súd by mal venovať osobitnú pozornosť veci s ohľadom na potenciálne dôsledky, ktoré má neprimeraná dĺžka konania na vlastnícke vzťahy. Právna neistota sťažovateľky nebola odstránená po neúmerne dlhú dobu, dosiaľ nebolo rozhodnuté ani v prvom stupni, vec prerokúva v poradí tretí sudca. Súdny spor sťažovateľka ťažko prežíva,   trápi   sa,   ťažko   sa   s pocitom   krivdy   vyrovnáva,   prenasledujú   ju   pocity   úzkosti a bezmocnosti spočívajúce v tom, že jej nikto nevie pomôcť a nepodarí sa jej dokončiť to, čo začala.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podanie sťažovateľky   možno kvalifikovať ako   sťažnosť   v   zmysle čl.   127 ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. g), § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť (ako to vyplýva z obsahu a petitu sťažnosti doručenej ústavnému súdu) postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 34 C 9/2006 v období od nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 132/2012-27 z 26. júna 2012 až dosiaľ, s odôvodnením, že okresný súd koná neefektívne,   nesústredene,   odbočuje   od   merita   veci,   v   dôsledku   čoho   konanie   pred okresným súdom trvá už viac ako 7 rokov a dosiaľ vo veci nebol podaný ani znalecký posudok.

V   náleze   č.   k.   III.   ÚS   132/2012-27   z   26.   júna   2012   ústavný   súd   okrem   iného konštatoval, že vec nie je z právneho hľadiska zložitá, pričom   zo skutkového hľadiska pripustil,   že   posúdenie   uplatneného   nároku   si   vyžaduje   znalecké   dokazovanie,   ktoré   je v priebehu   konania   potrebné   vykonať   v   záujme   spravodlivého   rozhodnutia   vo   veci, a konštatoval i to, že sťažovateľka ako účastníčka súdneho konania prispela k predĺženiu doterajšieho priebehu konania svojím nesústredeným postupom.

Ústavný súd, vychádzajúc zo záverov nálezu č. k. III. ÚS 132/2012-27 z 26. júna 2012, sa teda zaoberal otázkou, či postup okresného súdu vo veci sťažovateľky v období od 26. júna 2012 môže signalizovať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, a osobitne s ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľky aj otázkou, či postup okresného súdu v tomto období vykazuje znaky neefektívnosti a nesústredenosti.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 34 C 9/2006 je zrejmé, že okresný súd vo veci najmä po pridelení veci novej zákonnej sudkyni koná plynulo. Ústavný súd nezistil také obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   by   svedčili   o   zbytočných   prieťahoch   v   jeho postupe. Pokiaľ okresný súd zabezpečuje správy od iných subjektov, postupuje v záujme zabezpečenia   podkladov   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania,   na   ktorého   vykonanie poukázal už i ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 132/2012-27 z 26. júna 2012. Postup okresného súdu preto ústavný súd nepovažuje za nesústredený či neefektívny. Ústavný súd je toho názoru, že z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že v danom období nedošlo k tvrdeným zbytočným prieťahom v konaní pred okresným súdom.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013