SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 602/2015-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Matej   Valjent, Jesenského 232, Partizánske, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja Valjenta, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-369/DI/PPE-2009 z 8. februára 2010 a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, Jesenského 232, Partizánske, konajúcou prostredníctvom   advokáta   a   konateľa   JUDr.   Mateja   Valjenta,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske č. ORP-369/DI/PPE-2009 z 8. februára 2010 a v tejto súvislosti Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „k porušeniu práv... došlo iným zásahom   a   postupom   Okresného   riaditeľstva   PZ   Prievidzi,   Okresného   dopravného inšpektorátu   Partizánske   a   Krajským   riaditeľstvom   PZ   v   Trenčíne,   Krajským dopravným inšpektorátom“. Keďže „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   zrušilo   ku   dňu   31.   decembru   2012   okrem   iných   aj   rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej   republiky,   účastníkom   konania   na   strane   odporcu   je   Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky, nakoľko ani Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát nemajú právnu subjektivitu.“.

Sťažovateľ uvádza, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo konaním označených orgánov štátnej správy. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne mu odoprelo „právo na prístup k odvolaciemu konaniu“ z dôvodu, že ako obvinený z priestupku podal v zákonom ustanovenej lehote „dňa 25. mája 2010 odvolanie proti Rozhodnutiu o priestupku, ktoré je bližšie špecifikované nižšie, pričom Rozhodnutie prevzal   osobne   dňa   11.   mája   2010“;   o   podanom   odvolaní   podľa   neho   odvolací   orgán doteraz nerozhodol, čím „Za iný zásah v tomto prípade považujeme konanie Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu, ktoré vydalo Rozhodnutie o   priestupku   č. ORP-369/DI/PPE-2009   zo   dňa   08.   februára   2010,   toto   Rozhodnutie o priestupku   doručilo   sťažovateľovi   prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   PZ v Partizánskom   dňa   11. mája 2010,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   riadny   opravný prostriedok − odvolanie dňa 25. mája 2010 a teda odvolanie podal v zákonom stanovenej lehote, avšak Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát vyznačil právoplatnosť Rozhodnutia o priestupku so spätnou účinnosťou ku dňu 05. marcu 2010 aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vyznačenie právoplatnosti Rozhodnutia o priestupku na základe fikcie doručenia a to z nižšie uvedených dôvodov.“.

Sťažovateľ k vyčerpaniu opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, uvádza, že:

«1/ proti Rozhodnutiu o priestupku podal... riadny opravný prostriedok dňa 25. mája 2010, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté,

2/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa ustanovenia § 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 11 S/11/2011,

3/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa ustanovenia § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o uloženie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 13 S/11/2011,

4/ sťažovateľ podal dňa 28. novembra 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa ustanovenia   §   247   a   nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   o   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia   a postupu   orgánu verejnej správy, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol rozsudkom   č.   k.   13   S/110/2011-39   zo   dňa   19.   03.   2012,   pričom   sťažovateľ   podal proti tomuto   rozsudku   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky č. k. 1 Sžd/14/2012 rozsudkom zo dňa 19. marca 2013 tak, že odvolanie zamietol... Sťažovateľ teda podal na Krajský súd v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia   o   odobratí   vodičského   oprávnenia   číslo   ORP-ODI-ZVO-013/2011   zo   dňa 13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa 21. októbra 2011, číslo rozhodnutia: KRPZ-TN- KDI-P-125/2011, ktorým Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát Trenčín zamietol   odvolanie ⬛⬛⬛⬛ a   rozhodnutie   o   odobratí   vodičského oprávnenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom č. ORP-ODI-ZVO-013/2010 zo dňa 13. 10. 2011 potvrdzuje.

V   právnej   veci   žalobcu: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   trvale   bytom ⬛⬛⬛⬛ právne   zast.   JUDr.   Matejom   Valjentom,   advokátom   so   sídlom   v Partizánskom,   Jesenského   232   c/a   žalovaný:   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru Slovenskej   republiky   Trenčín,   Krajský   dopravný   inšpektorát   Trenčín,   so   sídlom   Na vinohrady   V/1023,   Trenčín,   PSČ:   911   05   SR   o   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-125/2011 zo dňa 21. októbra 2011, vedenej na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej aj „Súd“) pod sp. zn. 13 S/110/2011. Krajský súd... rozsudkom zo dňa 14. marca 2012 č. k. 13 S/110/2011-39, rozhodol tak, že vo výroku rozsudku

(i) „Krajský súd žalobu zamieta.“, (ii) „Žalobcovi   sa náhrada trov konania nepriznáva.“ (ďalej aj „Rozsudok súdu prvého stupňa“).

Proti   vyššie   uvedenému   rozsudku   Krajského   súdu   v Trenčíne,   žalobca prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podal...   odvolanie   proti   výroku   vyššie uvedeného rozsudku uvedenom pod č. (i) a (ii)... a žiadal, aby Najvyšší súd... ako súd odvolací   podľa   ustanovenia   §   220   Občianskeho   súdneho   poriadku   týmto   odvolaním napadnuté   výroky   rozsudku   zmenil   tak,   že...   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie konanie...»

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013 takto: „Najvyšší súd Slovenskej republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v   Trenčíne   č.   k.   13   S/110/2011-39,   potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nepriznáva.“

Z už uvedeného vyplýva, že „... rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia číslo ORP-ODI-ZVO-013/2011 zo dňa 13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného − Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa 21.   októbra   2011,   číslo   rozhodnutia:   KRPZ-TN-KDI-P-125/2011,   ktorým   Krajské riaditeľstvo   PZ,   Krajský   dopravný   inšpektorát   Trenčín,   zamietol   odvolanie a   rozhodnutie   o   odobratí   vodičského   oprávnenia   Okresného   dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom č. ORP-ODI-ZVO-013/2010 zo dňa 13. 10. 2011   potvrdzuje   je   vydané   nedôvodne   a   predčasne,   a   to   najmä   z   dôvodu, že ⬛⬛⬛⬛ podal dňa 25. mája 2010 odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku č. ORP-369/DI/PPE-2009   zo   dňa   08.   februára   2010   vydaného   Okresným   dopravným inšpektorátom   Partizánske,   Okresné   riaditeľstvo   PZ   v   Prievidzi,   pričom   o   uvedenom odvolaní do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a preto žalobcovi nevznikla povinnosť podľa § 91 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia doby, po ktorú nesmel túto činnosť vykonávať, podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.

Podľa   sťažovateľa „do   dnešného   dňa   neexistuje   žiadne   právoplatné   rozhodnutie o priestupku, ktorým by bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku a za ktorý by mu bola uložená sankcia spočívajúca v zákaze viesť motorové vozidlá. Z uvedeného dôvodu preto sťažovateľ nie je povinný podľa § 91 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia doby,   po   ktorú   nesmel   túto   činnosť   vykonávať,   podrobiť   sa   preskúšaniu   odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „podal odvolanie riadne a včas, pričom, ako je uvedené v žalobe, neboli splnené podmienky na náhradné doručenie rozhodnutia“. Keďže podľa sťažovateľa príslušný správny orgán do dnešného dňa nerozhodol o jeho podanom odvolaní (pričom toto odvolanie má odkladný účinok), uvedenou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho   orgánu   je   podľa   neho   vydané   predčasne   a   aj   rozhodnutie   prvostupňového správneho orgánu je vydané predčasne.

Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby o namietanom porušení jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy takto rozhodol:

„1. Slovenská   republika,   zastúpená   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky porušila základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   rozhodnutie   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-369/DI/PPE- 2009 zo dňa 08. februára 2010.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa podanému dňa 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-369/DI/PPE-2009 zo dňa 08. februára 2010.

4. Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   je   povinné   nahradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ do   15   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia   (v   zmysle   §   36   ods.   2 z. č. 38/1993 Z. z, o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov)   trovy   právneho   zastúpenia   v   celkovej   výške   331,13   EUR (v zmysle § 11 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   za   prevzatie,   prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 2 x hlavný úkon po 130,16 EUR, t. j. 231,80 EUR, 2 x režijný paušál vo výške 7,81 EUR plus daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 275,94 EUR, t. j. suma vo výške 55,19 EUR, teda celkom 331,13 EUR) na účet advokáta JUDr. Mateja Valjenta.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98).

Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že základné právo na súdnu ochranu „je výsledkové“,   to   znamená,   že   mu   musí   zodpovedať   proces   ako   celok,   a   skutočnosť, či napadnuté   konanie   ako   celok   bude   spravodlivé,   závisí   od   pokračujúceho   konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Takéto posúdenie vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou ústavného súdu nie je totiž náprava prípadných pochybení všeobecných súdov v neskončených (prebiehajúcich) konaniach, ale ústavný súd je zásadne povolaný posudzovať až z komplexných hľadísk po právoplatnom skončení veci, či konanie ako celok a jeho výsledok sú ústavne udržateľné (IV. ÚS 580/2012).

Sťažovateľ   žiada   ústavný   súd   o   zrušenie   rozhodnutia   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-369/DI/PPE-2009 z   8.   februára   2010   a   súčasne   žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal   Krajskému   riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne, Krajskému dopravnému inšpektorátu, rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa podanom 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Prievidza,   Okresného   dopravného   inšpektorátu   č.   ORP-369/DI/PPE-2009 z 8. februára 2010.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a príloh k nej konštatuje, že namietaná vec sťažovateľa proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (pôvodne Krajskému riaditeľstvu Policajného   zboru   v   Trenčíne,   Krajskému   dopravnému   inšpektorátu)   bola   právoplatne skončená rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 1 Sžd 14/2012-59 z 19. marca 2013, ktorým tento súd potvrdil   rozsudok   Krajského   súdu   v   Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 13 S 110/2011-39 zo 14. marca 2012.

Krajský súd pritom výslovne uviedol, že jeho úlohou bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď rozhodli o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi   v   zmysle   §   92   ods.   2   písm.   e) zákona   č.   8/2009   Z.   z.   o   cestnej   premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čo aj urobil.

Podľa krajského súdu je zrejmé, že rozhodnutie o priestupku z 8. februára 2010 č. p. ORP-369/DI-PPE-2009 nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2010 a týmto dňom začala žalobcovi plynúť doba 6 mesiacov zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí ktorej bol žalobca v zmysle § 91 ods. 5 zákona o cestnej premávke povinný v lehote 30 dní podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.

Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   13 S   110/2011-39 zo 14. marca 2012   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn. 1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.

Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol vo veci sťažovateľa súdom prvého stupňa, bol   prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý   bol   riadne   využitý.   Príslušným   súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom konaní najvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ, ktorý je v tejto sťažnosti zastúpený právnym zástupcom, mohol v petite sťažnosti napadnúť posledné rozhodnutie vo veci samej, t. j. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013, čo však neurobil. Od ústavného súdu takto v sťažnosti požaduje, aby rozhodol o niečom, čo nepatrí do sféry jeho rozhodovacej právomoci (m. m. II. ÚS 603/2015).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015