znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 601/2012-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., K., vo veci namietaného porušenia čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresnou   prokuratúrou   Stará   Ľubovňa   pod   sp.   zn.   Pv   3/2012,   Krajskou   prokuratúrou v Prešove pod sp. zn. 1/2 KPt 458/12 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/1 GPt 504/12 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2012   osobne   do   podateľne   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   L.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. Pv 3/2012, Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej len   „krajská   prokuratúra“)   pod   sp.   zn.   1/2 KPt 458/12   a Generálnou   prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn. IV/1 GPt 504/12.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru S., odboru kriminálnej polície (ďalej len „polícia“) z 11. apríla 2012 (doručeným 26. apríla 2012) bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Sťažovateľ sa v zákonnej lehote na podanie sťažnosti (30. apríla 2012) snažil prostredníctvom svojho obhajcu   na   polícii   nahliadnuť   do   vyšetrovacieho   spisu,   čo   mu   však   bolo   odmietnuté v rozpore s ustanovením § 69 Trestného poriadku s odôvodnením, že spis nie je možné predložiť   z   dôvodu   taktiky   vyšetrovania.   Navyše,   obhajca   sa   neobjednal   vopred, vyšetrovateľ   je   na   dovolenke   a   spis   je   zamknutý   v   jeho   skrini.   Obhajca   upozornil príslušníkov Policajného zboru (pplk. V. a plk. D.) na neexistenciu inštitútu „objednania sa na nahliadnutie“, pričom okrem dôvodov uvedených v § 69 ods. 2 Trestného poriadku nie je možné zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuť nazerať do spisu. Obhajca poukázal aj na skutočnosť, že jeho asistentka telefonovala na políciu a bolo jej oznámené, že vyšetrovateľ je síce na dovolenke, ale spis bude vyžiadaný od jeho vedúceho a obhajcovi bude umožnené doň nazrieť, čo sa však v skutočnosti vtedy nestalo.

Obhajca podal v deň, keď sa domáhal nahliadnutia do spisu, na okresnej prokuratúre žiadosť o preskúmanie postupu polície. Prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá spísala žiadosť   obhajcu,   telefonovala   na   políciu   a   žiadala,   aby   bol   vyšetrovací   spis   obhajcovi predložený na nahliadnutie. JUDr. V. a JUDr. D. však napriek upozorneniu prokurátorky odmietli predložiť obhajcovi spis na nahliadnutie.

Proti   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia   podal   sťažovateľ   30.   apríla   2012 prostredníctvom obhajcu sťažnosť, v ktorej okrem iného uviedol, že konaním JUDr. V. a JUDr. D. došlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu.

Obhajca   mal   možnosť   nazrieť   do   spisu   a   oboznámiť   sa   s   jeho   obsahom   až po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti, a to 3. mája 2012. Po oboznámení sa so spisom 7. mája   2012   obhajca   podaním   doplnil   dôvody   sťažnosti   proti   uzneseniu   o   vznesení obvinenia.

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/12-21 z 26. júna 2012 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá.

Listom   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   č.   k.   Pv   3/2012-13   z   10.   mája   2012 doručeným   obhajcovi   17.   mája   2012   bolo   oznámené,   že   nadriadení   vyšetrovateľa postupovali   zákonne   a   správne.   Tento   záver   je   však   v   rozpore   s   názorom   okresnej prokuratúry uvedeným v zázname z 30. apríla 2012, kde sa okrem iného uvádza: „... som toho   názoru,   že   postupom   vyšetrovateľa   došlo   k   porušeniu   práva   na   obhajobu,   a   to odopretím práva nahliadnuť do spisu bez zákonného dôvodu.“ Okresná prokuratúra ďalej uviedla, že pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že nadriadení postupovali nezákonne, potom tieto skutočnosti nepatria do pôsobnosti prokuratúry, ale polície.

Podľa   názoru   sťažovateľa   je   to   práve   prokurátor,   ktorý   je   povinný   závažnosť dôvodov odmietnutia práva nazerať do spisu urýchlene preskúmať, keďže ho na to zaväzuje ustanovenie § 69 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku. Postup okresnej prokuratúry v tejto súvislosti nebol ani urýchlený.

Sťažovateľ   sa   podnetom   z   18.   mája   2012   domáhal   na   krajskej   prokuratúre preskúmania   zákonnosti   postupu   prokurátorky   okresnej   prokuratúry   a   domáhal   sa prešetrenia okolností, ktoré jej rozhodnutiu predchádzali, ako aj rozhodnutia samotného. Listom krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 doručeným obhajcovi 25. júla 2012 bol podnet označený za nedôvodný.

Krajská prokuratúra nedala odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, a   preto   sa   sťažovateľ   opakovaným   podnetom   z   26.   júla   2012   obrátil   na   generálnu prokuratúru. Listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012 doručeným obhajcovi 25. septembra 2012 bolo oznámené, že sa nezistili procesné ani vecné pochybenia.

Generálna   prokuratúra   odôvodnila   svoje   závery   tromi   dôvodmi.   Predovšetkým poukázala na záznam z 3. mája 2012, ktorý údajne potvrdzuje skutočnosť, že úkon viažuci sa na nazretie do spisu nebol v konečnom dôsledku zmarený, resp. ohrozený. Sťažovateľ sa s týmto záverom nestotožňuje, keďže je zjavné, že obhajca nazrel do vyšetrovacieho spisu 3 dni po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti. Nakoniec nie je podstatné, či bol, alebo nebol „zmarený, resp. ohrozený“ následný úkon sťažovateľa, podstatné je, že nazretie do spisu nikdy nemalo byť sťažovateľovi v lehote na podanie sťažnosti odmietnuté. Sťažovateľovi bolo   upreté   právo   na   efektívnu   obranu   proti   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia.   Ďalej generálna   prokuratúra   tvrdí,   že   žiadna   iná   osoba,   okrem   konkrétneho   vyšetrovateľa konajúceho v príslušnej veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho spisu a nemôže ani poznať   prípadné   dôvody   na   odmietnutie   nazretia   do   vyšetrovacieho   spisu.   Sťažovateľ s týmto právnym názorom jednoznačne nesúhlasí a poukazuje na jeho absurdnosť. Veď v prípade dlhodobej absencie vyšetrovateľa alebo v prípade jeho smrti bude vyšetrovanie buď zmarené nahliadnutím do spisu v rozpore s § 69 ods. 2 Trestného poriadku, alebo bude dlhodobo   porušované   právo   obvineného   nazerať   do   spisu,   a   teda   aj   samotné   právo na obhajobu.   Napokon,   podľa   názoru   generálnej   prokuratúry   aj   keď   Trestný   poriadok neustanovuje rigorózne postup, ako sa má konať a prípadne predkladať žiadosť o nazretie do spisu, neuvádza ani striktne, že k takémuto úkonu môže dôjsť „kedykoľvek“ na žiadosť strany. Sťažovateľ ani s týmto názorom nesúhlasí. Podľa neho k úkonu nazretia do spisu môže dôjsť   kedykoľvek. Obhajca o   nazretie   do   spisu   prostredníctvom   svojej   asistentky riadne požiadal, pričom mu bolo prisľúbené, že spis mu bude po jeho príchode predložený na nazretie. Úkon chcel vykonať v čase vyplývajúcom z ustanovenia § 55 ods. 2 Trestného poriadku (medzi 7.00 h a 20.00 h).

Podľa názoru sťažovateľa sťažnosť podáva v zákonnej lehote, keďže list generálnej prokuratúry bol doručený 25. septembra 2012.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   a   dohovoru   v   konaniach   vedených   okresnou   prokuratúrou   pod   sp.   zn. Pv 3/2012, krajskou prokuratúrou pod sp. zn. 1/2 KPt 458/12 a generálnou prokuratúrou pod sp. zn. IV/1 GPt 504/12 s tým, aby bolo rozhodnutie okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 3/2012 z   10.   mája   2012,   uznesenie   okresnej   prokuratúry   č.   k.   Pv   3/12-21   z   26.   júna   2012, rozhodnutie krajskej prokuratúry č.   k.   1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 a rozhodnutie generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012 zrušené a vec bola vrátená okresnej   prokuratúre   na ďalšie   konanie. Domáha sa   tiež priznania primeraného finančného   zadosťučinenia,   a   to   v   sumách   po   500   €   od   okresnej   prokuratúry,   krajskej prokuratúry   a generálnej   prokuratúry.   Od   okresnej   prokuratúry,   krajskej   prokuratúry   a generálnej prokuratúry požaduje aj solidárnu náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

II.

Zo záznamu okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/2012-9 z 30. apríla 2012 spracovaného prokurátorkou okresnej prokuratúry vyplýva, čo všetko uviedol obhajca sťažovateľa, ktorý sa bez predvolania dostavil na okresnú prokuratúru v trestnej veci sťažovateľa v súvislosti so žiadosťou o preskúmanie postupu polície z dôvodu, že mu bolo odmietnuté predloženie vyšetrovacieho spisu na nahliadnutie. V tejto súvislosti obhajca vyslovil na záver názor, že postupom vyšetrovateľa došlo k porušeniu práva na obhajobu odopretím práva nahliadnuť do spisu bez zákonného dôvodu s tým, že táto skutočnosť bude uvedená aj v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.  

Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu polície sp. zn. ČVS: ORP-54/KP-Sl-2012   z   3.   mája   2012   vyplýva,   že   na   základe   žiadosti   obhajcu   sťažovateľa   mu   bolo umožnené v zmysle § 69 ods. 1 Trestného poriadku nazrieť do celého vyšetrovacieho spisu a   robiť   si   z   neho   výpisky   a   poznámky.   Výpisky   boli   uskutočnené   fotografickou dokumentáciou   obhajcom   prostredníctvom   digitálneho   fotoaparátu.   K   nazretiu   do   spisu došlo v čase od 12.45 h do 13.00 h.

Z prípisu prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/2012-13 z 10. mája 2012 vyplýva, že vyšetrovateľ 30. apríla 2012 čerpal vopred schválenú riadnu dovolenku. Ako neštandardný   sa   javí   postup   obhajcu,   ktorý   si   telefonicky   neoveril   situáciu   týkajúcu   sa prítomnosti   vyšetrovateľa   a   vopred   nekomunikoval   o   predložení   vyšetrovacieho   spisu so samotným   vyšetrovateľom,   ale   iba   následne   s   jeho   nadriadenými.   Nikto   telefonicky neprisľúbil a nepotvrdil asistentke obhajcu, že mu bude vyšetrovací spis predložený. Preto nadriadení vyšetrovateľa postupovali zákonne a správne. Nie je v právomoci prokuratúry, ale polície posudzovať zákonnosť postupu nadriadených vyšetrovateľa.

Z uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/2012-21 z 26. júna 2012 vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu polície sp. zn. ORP-54/KP-SL-2012 z 11. apríla 2012 o vznesení obvinenia. Podľa rukou písanej poznámky bolo uznesenie obhajcovi sťažovateľa doručené 6. júla 2012.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 vyplýva, že podnet podaný proti konaniu prokurátorky okresnej prokuratúry je nedôvodný. Žiadna iná osoba okrem vyšetrovateľa konajúceho vo veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho spisu a nemôže ani poznať eventuálne dôvody na odmietnutie nazretia do vyšetrovacieho spisu podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Obhajcovi sťažovateľa bola oznámená reálne existujúca   prekážka   nazretia   do   vyšetrovacieho   spisu   s možnosťou   vykonať tento   úkon v nasledujúci   pracovný   deň.   Týmto   postupom   nedošlo   k   porušeniu   práva   sťažovateľa na obhajobu, prípadne jeho iného práva. Právo nazretia do spisu je v každom individuálnom prípade potrebné posudzovať v reálne existujúcich podmienkach. Vyšetrovateľ je povinný umožniť oprávnenému žiadateľovi nazretie do spisu v čase uvedenom v žiadosti. V prípade, že z objektívnych dôvodov nemôže vyšetrovateľ umožniť nazretie do spisu v požadovanom čase, oznámi to žiadateľovi a dohodne s ním iný termín.

Z   prípisu   generálnej   prokuratúry   č.   k.   IV/1   GPt   504/12-8   z   19.   septembra   2012 vyplýva,   že   opakovaný   podnet   sťažovateľa   bolo   odložený   ako   nedôvodný.   Generálna prokuratúra   sa   bez   výhrad   stotožňuje   so   stanoviskom   a   právnym   názorom   okresnej prokuratúry   a   krajskej   prokuratúry.   V   konečnom   dôsledku   záznam   o   nazretí do vyšetrovacieho   spisu   z   3.   mája   2012   potvrdzuje   skutočnosť,   že   obhajcovi   bolo uvedeného dňa   podľa   § 69 ods.   1 Trestného poriadku   umožnené nahliadnuť do   celého vyšetrovacieho spisu a že úkon viažuci sa na toto nazretie (formulovanie a koncipovanie sťažnosti) nebol v konečnom dôsledku zmarený, resp. ohrozený. Žiadna iná osoba okrem vyšetrovateľa konajúceho vo veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho spisu a nemôže ani poznať prípadné dôvody na odmietnutie nazretia do vyšetrovacieho spisu postupom podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Trestný poriadok neustanovuje rigorózne postup, ako sa má konať a prípadne predkladať žiadosť o nazretie do spisov. Taktiež v ustanovení § 69 ods.   1   Trestného   poriadku   sa   striktne   neuvádza,   že   k   takémuto   úkonu   môže   dôjsť „kedykoľvek“ na žiadosť strany v konaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že hoci sťažnosť z hľadiska jej obsahu smeruje proti stanoviskám okresnej prokuratúry z 10. mája 2012, krajskej prokuratúry z 18. júla 2012 a generálnej prokuratúry z 19. septembra 2012 (čo sa týka   spôsobu   vybavenia   podnetu   sťažovateľa   na   postup   polície,   ktorá   jeho   obhajcovi neumožnila 30. apríla 2012 nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu), z navrhovaného znenia nálezu   (petitu   sťažnosti)   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   aj   preskúmania   uznesenia okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/12-21 z 26. júna 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti opatreniu okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/2012-13 z 10. mája 2012 a krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012, treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vo vzťahu k prípisu okresnej prokuratúry z 10. mája 2012 mal sťažovateľ možnosť podnetom   požiadať   krajskú   prokuratúru   o   preskúmanie   správnosti   záverov   okresnej prokuratúry.   Vo   vzťahu   k   prípisu   krajskej   prokuratúry   z   18.   júla 2012   mal   sťažovateľ možnosť opakovaným podnetom požiadať o preskúmanie správnosti záverov vyslovených nižšími zložkami prokuratúry. Sťažovateľ obe tieto možnosti aj využil. Preto vo vzťahu voči okresnej   prokuratúre   a   krajskej   prokuratúre   bolo   v   právomoci   generálnej   prokuratúry poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa.

Tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   opatreniu   generálnej   prokuratúry   č.   k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).  

Podľa názoru ústavného súdu za rozhodujúci treba považovať argument generálnej prokuratúry, podľa   ktorého 3.   mája 2012 obhajca sťažovateľa   napokon   dostal   možnosť nazrieť do vyšetrovacieho spisu v plnom rozsahu. Uvedená okolnosť je nesporná, pretože aj sťažovateľ to uznáva. Hoci je pravdou, že pri podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 30. apríla 2012 obhajca sťažovateľa nemal možnosť do vyšetrovacieho spisu nazrieť a pokiaľ chcel sťažnosť podať v zákonnej lehote, musel tak urobiť bez znalosti vyšetrovacieho spisu, po nazretí do spisu v zákonnej lehote podanú sťažnosť doplnil ďalším podaním   zo   7.   mája   2012,   v   ktorom   už   mohol   reflektovať   na   poznatky   získané z vyšetrovacieho spisu. O sťažnosti okresná prokuratúra rozhodla uznesením z 26. júna 2012, teda v čase, keď mala k dispozícii už aj doplnenie sťažnosti a pri svojom rozhodovaní prihliadla aj na toto doplnenie.

Na základe uvedeného nemožno konštatovanie generálnej prokuratúry, podľa ktorého úkon   viažuci   sa   na   nazretie   do   spisu   (formulovanie   a   koncipovanie   sťažnosti)   nebol v konečnom   dôsledku   zmarený,   resp.   ohrozený,   považovať   ani   za   arbitrárne,   ale   ani za zjavne neodôvodnené.   Naopak,   ide   o   presvedčivý   záver,   ktorý   sa   opiera   o   nesporné skutočnosti.   V   tejto   súvislosti   sa   javí   ako   podstatná   aj   tá   okolnosť,   že   podľa   tvrdenia samotného   sťažovateľa   mu   malo   byť   postupom   polície   a   prokuratúry   upreté   právo „na efektívnu   obranu   proti   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia“. Táto   námietka   sa   však na základe zistených skutočností javí ako zjavne nedôvodná.

Odlišná by bola zrejme situácia v prípade, ak by k vydaniu uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia došlo predtým, ako bolo obhajcovi umožnené nazrieť do spisu, resp. predtým, než by doručil do spisu doplnenie dôvodov sťažnosti skoncipované po   nazretí   do   spisu.   V   takomto   prípade   by   bolo   podľa   všetkého   nevyhnutné   posúdiť správnosť   tých   ďalších   námietok   sťažovateľa,   podľa   ktorých   nemohla   ísť   na   ťarchu sťažovateľovho základného práva na obhajobu skutočnosť, že vyšetrovateľ mal dovolenku a prítomní policajti nevedeli posúdiť,   či prichádza do   úvahy odopretie   nazrieť do   spisu v zmysle § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Rovnako by v takomto prípade bolo potrebné zaoberať   sa   protichodnými   tvrdeniami   o   tom,   či   asistentke   obhajcu   polícia   prisľúbila napriek dovolenke vyšetrovateľa vyšetrovací spis poskytnúť.

Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. Pv 3/12-21 z 26. júna 2012 o zamietnutí sťažnosti podanej sťažovateľom proti vzneseniu obvinenia políciou, treba považovať oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 6. júla 2012. Z tohto dôvodu sťažnosť osobne doručenú do podateľne ústavného súdu 26. novembra 2012 treba považovať za oneskorene podanú.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, aj keby bola sťažnosť v tejto časti včas podaná, bola by sťažnosť neprípustná.

Z   ustanovenia   §   363   a   nasl.   Trestného   poriadku   vyplýva   právomoc   generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaný aj obvinený. Generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné   rozhodnutie   v   prípravnom   konaní   do   troch   mesiacov   od   právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Zo sťažnosti, ale ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sťažovateľ uvedený   mimoriadny   opravný   prostriedok   využil,   čo   zakladá   neprípustnosť   tejto   časti sťažnosti.  

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012