znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 600/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne   prerokoval   námietku   predpojatosti   proti   sudcom   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky Petrovi Brňákovi, Milanovi Ľalíkovi a Marianne Mochnáčovej, členom I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vznesenú I. T., B., vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 18816/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová n i e   s ú   v y l ú č e n í   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vo   veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 18816/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. septembra 2013 doručené podanie I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práv postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013 pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorá je členkou I. senátu ústavného súdu.

Sťažovateľ v závere svojho podania z 25. septembra 2013 uviedol:„Namietam   I.   súdny   senát   ÚS   SR   z dôvodu   spriaznenosti   s JUDr.   Š.   H.,   šéfom justície,   čo   dokazujú   viaceré   vyjadrenia   o odložení   mojich   ústavných   sťažností   týmto senátom a taktiež JUDr. Ľubomíra Dobríka, ktorý je taktiež podľa jeho životopisu, ako JUDr. Brňák spriaznený s osobou V. M., ktorý dostal JUDr. H. za šéfa justície....“

O vznesenej   námietke   v   súlade   s   rozvrhom   práce   ústavného   súdu   na   rok   2013 rozhodoval II. senát ústavného súdu.

Ku vznesenej   námietke   sa   vyjadrili   členovia   I.   senátu   ústavného   súdu:   sudkyňa Marianna   Mochnáčová   listom   z 23.   októbra   2013,   sudca   Peter   Brňák   taktiež   listom z 23. októbra 2013 a sudca Milan Ľalík listom z 24. októbra 2013.

Sudkyňa Marianna Mochnáčová vo svojom vyjadrení uviedla:„Prehlasujem, že sťažovateľa osobne nepoznám a v predmetnej veci sa necítim byť predpojatá ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom.

Navrhujem preto, aby bolo ďalej postupované podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol: „... po oboznámení sa s obsahom podania sťažovateľa... uvádzam, že sa ako člen senátu I. ÚS necítim byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním vo veci sťažovateľa pod sp. zn. Rvp   18816/2013.   Sťažovateľa   nepoznám   a nemám   žiadny   vzťah   k tejto   veci,   ani k účastníkom konania, resp. ich zástupcom. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že som spriaznený (t. j. podobný, blízky, príbuzný, spríbuznený, pozn.) s osobou JUDr. Š. H., resp. V. M. Toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde.“

Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol: „...   nemám   taký   vzťah   k účastníkom   konania,   resp.   k ich   zástupcom,   ani   vzťah k prejednávanej   veci,   ktorý   by   mi   bránil   vo   veci   objektívne,   nestranne   a spravodlivo rozhodnúť.“

II.

Podľa   ustanovenia   §   27   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť   rozhodne iný senát;   odmietnutý   člen   senátu   nehlasuje. Pri   rovnosti   hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. III bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2013 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov I. senátu.

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudcovia I. senátu ústavného súdu Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík sa   k námietke   predpojatosti   sťažovateľa   vyjadrili   a uviedli,   že   sťažovateľa   osobne nepoznajú a v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole   právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   podľa   proti   postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 103/2013 (sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení sudcu JUDr. K. I. pre páchanie podvodu v uznesení krajského súdu sp. zn. 4 Tos 70/2012) a následné sfalšovanie uznesenia sp. zn. 1 Tos 87/2013 JUDr. K. I.

Sťažovateľ   namieta   sudcov   I.   senátu   ústavného   súdu   z dôvodu   spriaznenosti s JUDr. Š. H. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19566/2013 JUDr. Š. H. nie   je   účastníkom   konania   a   sťažovateľ   nepoukázal   na   také   skutočnosti,   ktoré   by potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s predpojatosťou   sudcov   I.   senátu ústavného súdu Marianny Mochnáčovej, Petra Brňáka a Milana Ľalíka vo veci ústavného prieskumu postupu krajského súdu v namietaných konaniach.

Po   preskúmaní   podania   sťažovateľa   II.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19566/2013.

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia I. senátu ústavného súdu Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19566/2013.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013