znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 600/2012-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., K., zastúpeného advokátom Mgr. D. P., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Košice I č. k. 25 C 61//2008-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 63/2011-164 z 30. augusta 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B.   o d m i e t a   pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2012 doručená sťažnosť F. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do súkromného   života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   a 4   ústavy,   základného   práva   na   nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 3 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   č.   k. 25 C 61//2008-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 3 Co 63/2011-164 z 30. augusta 2011.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:«(...) Doručením rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164 dňa   30. 08. 2011,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok   prvostupňového   súdu,   nadobudol právoplatnosť   rozsudok   spomínaného   prvostupňového   Okresného   súdu   Košice   I   sp.   zn. 25C/61/2008-111. Voči uvedeným súdnym rozhodnutiam sťažovateľ opakovane - dvakrát podal   podnet   na   Generálnu   prokuratúru   SR   pre   podanie   mimoriadneho   dovolania na dovolací súd do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa § 243e O. s. p. pod   sp.   zn.:   VI/2   Pz   330/12,   Kc   252/11,   VI/2   Pz   845/11.   Posledné   upovedomenie z Generálnej   prokuratúry   SR   v   predmetnej   veci   zo   dňa   27.08.2012   bolo   sťažovateľovi doručené dňa 18. 09. 2012, pod sp. zn. Vt/2 Pz 330/12-10.

V rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 16. 10. 2009 bola sťažovateľovi uložená povinnosť bez bytovej náhrady vypratať byt č. 74, na 13. poschodí v K., ktorý je zapísaný na LV   č.   13026,   kat.   územie   K.,   nachádzajúci   sa   v   dome   súp.   číslo   1681,   na   parc. č. 3559/91, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcov na náhradu za užívanie bytu súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania. Proti   rozsudku   prvostupňového   súdu   podal   sťažovateľ   ako   žalovaný   v   zákonnej lehote odvolanie   a   odvolací Krajský   súd v Košiciach   rozsudkom zo   dňa   26.   07.   2011, rozsudok prvostupňového okresného súdu potvrdil.

Podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania sťažovateľ ako účastník vyššie uvedených súdnych konaní podával v zmysle § 243e ods. 1, § 243f ods. 1 a 2 OSP.

Sťažovateľ   ako   žalovaný   účastník   konania   F.   B.   sa   nájomcom   predmetného jednoizbového   bytu   č.   74,   v   bloku   č.   281   na   13.   poschodí   v K.   10   stal   na   základe rozhodnutia   Ú.   H.   o   pridelení   družstevného   bytu   dňa   13.   04.   1992   a   uznesením predstavenstva U. H. č. 14/02/1992 zo dňa 26. 03. 1992, po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 05. 03. 1992. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí   bytu   zo dňa   15.   04.   1992   bol   sťažovateľovi   byt   odovzdaný   do   užívania k 01. 04. 1992.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v roku 2003 prejavil vôľu predať členské práva k družstevnému bytu v prospech žalobcov manželov G., sťažovateľ podpísal dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu a odovzdal dohodu b. d. B. d. sťažovateľovi vytklo nemožnosť prevodu členských práv, pretože neboli splnené zásadné podmienky   pre   uzavretie   dohody.   Prevod   členských   práv   nemohol   byť   uskutočnený   pre nedoplatky, dlhy a penalizačné poplatky zo strany U. H. voči sťažovateľovi, ktoré sú však sporné vo výške 1.053,64 eur do dnešného dňa a stále sú ešte predmetom súdneho konania na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17C 106/2003. Keďže k prevodu členský práv a povinností k predmetnému družstevnému bytu v roku 2003 nedošlo pre neplatnosť zmluvy, sťažovateľ   napriek   čiastočnej,   neúplnej   peňažnej   úhrade   za   prevod   členských   práv v prospech sťažovateľa zo strany žalobcov stratil záujem predať a previesť členské práva k družstevnému bytu a členské práva k bytu už prevádzať nechcel.

Napriek skutočnosti, že k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu v roku 2003 nedošlo, žalobcovia v roku 2006 vyvinuli úsilie, aby uvedený byt získali bez vedomia žalovaného podvodným konaním. V roku 2006 získali neplatnú dohodu o prevode členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 26. 06. 2003, na ktorej bez vedomia sťažovateľa dodatočne dali overiť svoje podpisy a následne byt dňa 30. 08. 2006 odkúpili aj s jeho nájomníkom - sťažovateľom, ktorý o ničom nevedel.

V konaní o podanom podnete pre mimoriadne dovolanie sp. zn. V1/2 Pz 330/12 bol na Generálnej prokuratúre zo strany žalobcov podsunutý falošný osobitný list, ktorým bola údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list manželom G. v skutočnosti sťažovateľ nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod členských   práv   k   bytu.   Sťažovateľ   nemal   ani   dôvod   vyzývať   žalobcov   na uskutočnenie prevodu   členských   práv, keďže   od   neúspešného   pokusu   o   prevod   bytu   v roku   2003   už záujem previesť byt nemal a nechcel, a cena za prevod bytu, na ktorej sa dohodli v roku 2003 vo výške 570.000,- Sk, t. j. € 18.920,53 Eur nebola a stále nie je zaplatená vo výške 208.400,- Sk, teda € 6,917,61 Eur ani do dnešného dňa.

Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia snažili byt previesť na seba podvodom, keďže vycítili, že napriek nesúhlasu prevodcu s prevodom sú na polceste k tomu aby to mohli dosiahnuť   ľstivo,   zákulisnými   ťahmi.   Napriek   skutočnosti,   že   k   prevodu   členských   práv došlo zneužitím návrhu F. B. zo dňa 26. 06. 2003 zo strany žalobcov a následnou zmluvou s Ú. H. zo dňa 30. 08. 2006 o nadobudnutí vlastníctva k bytu k 04. 10. 2006, žalobcovia sťažovateľa vôbec nekontaktovali. Sťažovateľ sa o prevode členských práv a o následnom prevode vlastníckeho práva k bytu na manželov G. dozvedel až náhodou v roku 2007 po kontakte   s Ú. H.,   ktoré   mu   oznámilo,   že   už   nie   je   vlastníkom   bytu.   Podobným   ľstivým konaním zo strany žalovaných došlo aj k odpojeniu elektriny v byte žalovaného dňa 24. 05. 2010, kedy sťažovateľovi bolo z V. oznámené ukončenie odberu s obsahom: „Vážený pán F. B., na základe Vašej žiadosti bol na odbernom mieste K. dňa 24. 5. 2010 ukončený odber.“   Voči   takému   konaniu   podal   žalovaný   dňa   06.   07.   2010   trestné   oznámenie   na Okresnej prokuratúre Košice I.

Žalobcovia bez dohody v zmysle § 531 ods. 3 OZ, a tiež bez upozornenia sťažovateľa dňa 30. 08. 2006 vyplatili namiesto sťažovateľa časť sporného dlhu vo výške 23.806,50 Sk vzniknutého z penalizačných poplatkov, ktorý dlh je sporný dodnes v celkovej výške 31.742,- Sk, teda € 1.053,64 Eur a je vedený v súdnom konaní Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 17C   106/2003.   Ú.   H.   ako   veriteľ   zároveň   porušil   neprekonateľnú   podmienku   dohody o prevode   členských   práv,   ktorú   dal   písomnou   poznámkou   do   návrhu   dohody   dňa 26. 06. 2003   sťažovateľovi   ako   navrhovateľovi   prevodu   členských   práv,   že   k   prevodu členských práv nemôže dôjsť, kým existuje dlh voči prevodcovi.

Podnet   pre   podanie   mimoriadneho   dovolania   na   dovolací   súd   sťažovateľ   podal okrem vyššie uvedených dôvodov aj v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) a g) OSP, pretože sudkyňa Okresného súdu Košice I v prvostupňovom konaní JUDr. M. M. bola v súdnom procese silne zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy zo strany sťažovateľa neprijímala, odmietala ich vykonať, nezaznamenávala argumenty v prospech sťažovateľa do zápisnice a pod. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti voči predpojatej sudkyni, o ktorej námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež okrem vyššie uvedených skutočností v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací súd ako vadu v procese nezohľadnil. (...)

Mám za to, vo vyššie uvedenom prípade bolo porušených viacero základných práv sťažovateľa.   V   prvom   rade   išlo   o   porušenie   ustanovenia   čl.   19   ods.   2   Ústavy   SR(...) O porušenie ustanovenia čl.   20 ods.   1 a ods.   4 Ústavy SR(...) -   v tomto momente išlo o majetok   sťažovateľa   -   vlastníctvo   členských   práv   k   družstevnému   bytu.   „Vyvlastnenie alebo   nútené   obmedzenie   vlastníckeho   práva   je   možné   iba   v   nevyhnutnej   miere   a   vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Išlo tiež o porušenie ustanovenia čl. 21 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR(...)

V druhom rade išlo o porušenie základného práva sťažovateľa podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR(...) a podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR(...) – v tomto momente išlo o zaujatosť sudcu v prvostupňovom konaní, kedy sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. M. M. bola v súdnom procese zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy zo strany   sťažovateľa   neprijímala,   odmietala   ich   vykonať,   nezaznamenávala   argumenty v prospech sťažovateľa do zápisnice a zaujato rozhodla. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní zo strany   sťažovateľa   podaná   námietka   zaujatosti   voči   predpojatej   sudkyni,   o   ktorej námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež okrem vyššie uvedených skutočností v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací súd ako vadu v procese nezohľadnil. Po rozhodnutí na Generálnej prokuratúre SR o prvom podnete, dňa 12. 06. 2012, kedy sa mal   súdny   spis   nachádzať   na   Okresnom   súde   v   Košiciach,   sťažovateľovi   bolo   tiež znemožnené   v   období   jedného   mesiaca   nahliadnuť   do   spisu(...),   aby   sa   presvedčil o existencii osobitného listu, (ktorým listom bola údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list manželom G. v skutočnosti sťažovateľ nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod členských práv k bytu) s odôvodnením, že spis sa nachádza na prokuratúre alebo na polícii, kde po overení na prokuratúre a na polícii sa spis mal nachádzať práve na Okresnom súde v Košiciach. (...)

V tomto štádiu uplatnenia práva sťažovateľa niet iného súdu, ktorý by mohol chrániť jeho základné práva. (...)

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť,   teda   od   18.   09.   2012,   kedy   bolo upovedomenie z Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci pod sp. zn. VI/2 Pz 330/12- 10, zo dňa 27. 08. 2012 doručené sťažovateľovi dňa 18. 09. 2012.

Keďže posledný deň lehoty pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom je teda prvý nasledujúci pracovný deň, pod dni pracovného pokoja, t. j. deň 19. 11. 2012. (...) Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim dočasným   opatrením   odložil   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného   rozhodnutia Krajského súdu   v Košiciach sp.   zn.   3Co/63/2011-164   zo dňa 30.   08.   2011 a rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/61/2008-111 zo dňa 16. 10. 2009, aby sa dočasne zdržal výkon právoplatného rozhodnutia a tretím osobám uložil, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. (...) Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim nálezom vydal toto rozhodnutie:

1. Základné právo sťažovateľa F. B. na nedotknuteľnosť obydlia čl. 21 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR, právo vlastniť majetok čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života čl. 19. ods. 2 Ústavy SR a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164 zo dňa 30. 08. 2011 a rozsudkom Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 25C/61/2008-111 zo dňa 16. 10. 2009 porušené bolo.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn.   3Co/63/2011-164   zo   dňa 30. 08. 2011 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3.   Krajský   súd   v   Košiciach   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. D. P., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   25   C   61//2008-111 zo 16. októbra   2009   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   3   Co   63/2011-164 z 30. augusta 2011.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 25 C 61//2008-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 63/2011-164 z 30. augusta 2011, a nie upovedomením „Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci   pod   sp.   zn.   VI/2   Pz   330/12-10,   zo   dňa   27.   08.   2012   doručené   sťažovateľovi   dňa 18. 09. 2012“,   ako   sa   mylne   domnieva   sťažovateľ,   pretože   uvedené   upovedomenie Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   celkom   jednoznačne   nemožno   považovať za účinný prostriedok nápravy.

Keďže   napadnuté   rozhodnutia   nadobudli   právoplatnosť   už   v roku   2011,   pričom predmetná   sťažnosť   zo   16.   novembra   2012   bola   ústavnému   súdu   doručená   v čase (19. novembra   2012),   keď   už   dávno   uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012