znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 60/97

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedu   JUDr. Ľubomíra Dobríka a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka a JUDr. Richarda Rapanta na neverejnom   zasadnutí   6.   mája   1998   prerokoval   návrh   generálneho   prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky   o   vyslovenie   nesúladu   všeobecne   záväzného   nariadenia   obce   Horné Obdokovce č. 3/1996   z 26. apríla 1996, ktorým sa vyhlasujú byty vo vlastníctve obce   za   služobné   s   označenými   ustanoveniami   Ústavy   Slovenskej   republiky,   so zákonom   Slovenskej   národnej rady   č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v   znení neskorších   predpisov   a   so   zákonom   Slovenskej   národnej   rady   č. 189/1992   Zb.   o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami a takto

r o z h o d o l :

1. Všeobecne záväzné nariadenie obce Horné Obdokovce č. 3/1996 z 26. apríla 1996, ktorým sa vyhlasujú byty vo vlastníctve obce za služobné n i e   j e   v súlade

a) s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

b) s ustanovením § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

c) s ustanovením § 1 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   obdržal   28. augusta   1997   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce Horné Obdokovce z 26. apríla 1996 č. 3/1996 s článkami 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 vetou prvou, čl. 13 ods. 3, čl. 46 ods. 1, 2 vetou prvou, čl. 71 ods. 2, čl. 67 vetou prvou, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   a   so   zákonom č.   189/1992 Zb.   o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

Generálny   prokurátor   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   všeobecne záväzné nariadenie obce Horné Obdokovce z 26. apríla 1996 č. 3/1996, ktorým sa vyhlasujú byty vo vlastníctve obce za služobné, nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 vetou prvou, čl. 13 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a 2 vetou prvou, čl. 67 vetou prvou, čl. 71 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s § 1 ods. 1, 2, 6 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájom bytov a s bytovými náhradami.

Odôvodnenie návrhu generálneho prokurátora vychádza z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), najmä z čl. 67 a 68, podľa ktorých obec vo veciach územnej samosprávy rozhoduje samostatne a v týchto veciach môže vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Vychádza zo skutočnosti, že činnosť obcí je viazaná platným právnym poriadkom a obec i v normotvornej oblasti je povinná rešpektovať ústavu,   zákony   a   ostatné   všeobecne   záväzné   právne   predpisy,   vrátane   vlastných všeobecne záväzných predpisov.

Obec má právo prijímať nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy alebo v prípade, že to ustanovuje zákon (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o obecnom zriadení) a napokon i v prípade plnenia úloh prenesených zo štátnej správy (§ 6 ods. 1 veta tretia zákona o obecnom zriadení).

Podľa § 1 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 189/1992 Zb. služobným bytom je byt, ktorého   nájomca   vykonáva   prácu,   na   ktorú   je   nájom   služobného   bytu   viazaný. Služobným bytom je:a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený   na   bývanie   pracovníka   povereného   strážením,   údržbou,   obsluhou   alebo inou   činnosťou   prevádzkového   charakteru,   bez   ktorej   nie   je prevádzka   možná, najmä byt, ktorý   je súčasťou   školy   alebo   školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie pracovníka, ktorý je vlastníkom alebo správcom tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt),c) byt   stavebne   súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený   na   bývanie   osoby,   ktorá   vykonáva   v   týchto   nebytových   priestoroch uvedenú činnosť,d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní   žiakov   alebo   študentov   v   školách   alebo   zariadeniach,   alebo zahraničného stážistu,e)   byt   získaný   vojenskou   správou   zo   štátnej   bytovej   výstavby   podľa   doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojený zbor“) zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky,   Federálneho   policajného   zboru   alebo   Zboru   hradnej   polície   alebo príslušník   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „príslušník“).

Ak sú pochybnosti o tom, či byt je služobným bytom, rozhodne o charaktere bytu   obec   po   vyjadrení   orgánu   alebo   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   uvedenej v odseku 4.

Generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   vyslovil   názor,   že   obec   Horné Obdokovce   (ďalej   len   „obec“)   sa   pri   vydávaní   napadnutého   nariadenia   dôsledne neriadila ustanoveniami zákona.

Jej prvotné   pochybenie   vidí   generálny   prokurátor   v   tom,   že   upravila   danú problematiku   svojím   nariadením.   Nevzala   do   úvahy   tú   skutočnosť,   že   nemala oprávnenie upraviť danú problematiku svojím nariadením. Takto mohla postupovať až nastali pochybnosti o zaradení bytu, resp. o jeho charaktere a je zrejmé, že takéto rozhodovanie   je   rozhodovaním   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   osôb.   Toto rozhodnutie je preto treba považovať za výkon štátnej správy zverenej obci. Keďže v zákone   č.   189/1992   Zb.   absentuje   zmocnenie   pre   obec,   aby   v   pochybnostiach o charaktere   bytu   vydala   nariadenie   a   rovnako   zmocnenie   k   vydaniu   takéhoto nariadenia   aj   bez   podmienky   predchádzajúceho   vzniku   pochybností   o   charaktere bytu, je zrejmé, že obec o tejto skutočnosti môže rozhodovať len rozhodnutím ako individuálnym   správnym   aktom   vydaným   v   režime   správneho   konania a preskúmateľným súdom.

Ako   ďalšie   pochybenie   obce   vidí   generálny   prokurátor   absolutizovanie významu § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. bez toho, aby si súčasne uvedomila význam odseku 2 tohto ustanovenia. Zatiaľ čo odsek 1 §-u 1 citovaného zákona tvorí len   rámcovú   definíciu   služobného   bytu,   odsek   2   tohto   ustanovenia   taxatívne vypočítava prípady, v ktorých byt má charakter služobného bytu.

Byty v dome, ktoré boli napadnutým nariadením vyhlásené za služobné, boli v čase prijatia tohto nariadenia obývané najmä učiteľmi miestnej školy, ktorý stav trval   do   podania   návrhu.   Generálny   prokurátor   sa   domnieva,   že   učiteľ   v   škole nevykonáva   takú   prácu,   ktorá   by   mala   charakter   činnosti   prevádzkovej,   ktorý charakter vyžaduje § 1 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Keďže učitelia bývajúci v školskej bytovke nie sú poverení ani výkonom služieb pre nájomníkov bytov, nie je splnená ani podmienka uvedená v § 1 ods. 2 písm. b) citovaného zákona (v návrhu na str. 6 ods. 3 mylne uvedené „citované nariadenie“). Keďže byty ani neskôr nezmenili svoj charakter, nedošlo k splneniu podmienok uvedených v § 1 ods. 2 písm. c) až f) citovaného zákona. Za tohoto stavu veci, keďže nevznikli pochybnosti o charaktere bytov,   nevznikla   ani   hmotnoprávna   podmienka   umožňujúca,   aby   obec   o   danej problematike vôbec rozhodla.

Na základe týchto záverov generálny prokurátor konštatuje, že obec vydaním všeobecne záväzného nariadenia č. 3 zo dňa 26. apríla 1996, ktorým boli vyhlásené byty vo vlastníctve obce Horné Obdokovce v obytnom dome č. 392 na parcele č. 22/12 v Horných Obdokovciach za služobné, porušila články 67 vetu prvú a 71 ods. 2 vetu prvú ústavy, keďže formou nariadenia rozhodla tam, kde takáto normotvorná úprava nie je prípustná. Nesprávnym výkladom zákona a ústavy taktiež obec Horné Obdokovce   porušila   článok   152   ods.   4   ústavy   a   §   6   ods.   1   zákona   o   obecnom zriadení.   Vydaním   napadnutého   všeobecne   záväzného   nariadenia   rozhodla   o charaktere bytov a tým zasiahla do práv a povinností nájomcov, pričom im odňala možnosť domáhať sa súdnej ochrany, čím porušila čl. 46 ods. 1 a 2 vetu prvú ústavy.

Obec Horné Obdokovce zasiahla do práva nájomcov nadobudnúť tieto byty do vlastníctva a porušila tým oprávnenie konať, čo nie je zakázané, čo odporuje čl. 2 ods. 3 ústavy.   Súčasne   rovnakým   rozhodnutím   obce   došlo   i   k   porušeniu   rovnosti nájomníkov   v   právach   a   povinnostiach   s   inou   skupinou   nájomníkov   bytov   pri nadobúdaní vlastníctva k užívaným bytom, čo podľa názoru generálneho prokurátora zakladá i porušenie čl. 12 ods. 1 prvej vety a čl. 13 ods. 3 ústavy. Keďže neexistujú ani zákonné dôvody o pochybnostiach pri určení charakteru predmetným bytov, došlo i k porušeniu § 1 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 189/1992 Zb.

Z týchto dôvodov žiada generálny prokurátor, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel návrhu o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia obce Horné Obdokovce č. 3/1996 z 26. apríla 1996 (v návrhu mylne uvedený dátum 16. apríla 1996).

Ako navrhované dôkazy generálny prokurátor uviedol:

- Ústavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.,

- zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami,

- všeobecne záväzné nariadenie obce Horné Obdokovce č. 3/1996 z 26. apríla 1996,ktoré predložil v prílohe.

V súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. vyžiadal ústavný súd stanovisko obce Horné Obdokovce.

V   písomnom   stanovisku,   podpísanom   starostom   obce   Horné   Obdokovce Antonom Kusým,   táto na rozdiel od generálneho prokurátora zastáva názor, že je oprávnená   rozhodnúť   o   charaktere   bytov   a   tieto   určiť   ako   služobné.   Určenie charakteru bytov pri pochybnostiach je vo výlučnej kompetencii samosprávy tak ako celá problematika bytov, ktorá prešla zo štátu na obec. Určenie charakteru bytov nie je výkonom štátnej správy, táto skutočnosť nevyplýva ani z § 5 zákona č. 369/1990 Zb..

V zákone č. 189/1992 Zb. absentuje odkaz na zákon o správnom konaní a teda nemožno súhlasiť, že vo veci sa malo rozhodovať individuálnymi správnymi aktami v správnom   konaní.   Obec   je   vlastníkom   6-bytového   domu,   súpisné   číslo   392, nachádzajúceho   sa   v   areáli   základnej   školy   tvoriace   spolu   ucelený   komplex,   na parcele č. 22/12, ako to vyplýva z listu vlastníctva. Podľa § 1 ods. 1 druhá veta zákona   č. 369/1990 Zb.   o obecnom   zriadení   obec je právnickou   osobou, ktorá   za podmienok   ustanovených   zákonom   samostatne   hospodári   s   vlastným   majetkom   a vlastnými príjmami podľa   § 4 ods.   1 tohto zákona, obec samostatne   rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe.

Keďže vznikli pochybnosti o tom, či byty v uvedenom dome sú služobné, obec vyžiadala stanovisko príslušného orgánu a po jeho obdržaní vo veci rozhodla.

Citované   ustanovenie   vyžaduje, aby   sa   orgán podľa   § 1 ods.   4 citovaného zákona vyjadril k charakteru bytov, ale nevyžaduje sa jeho súhlas alebo nesúhlas s určením charakteru bytu.

Obec   má   právo   nakladať   so   svojím   majetkom   a   využívať   ho   vo   svojom záujme.   Záujem   obce   je   aj   stabilizácia   učiteľov   a   získavanie   učiteľov   do   obce, pretože dochádzkové pomery pre miestnych učiteľov sú nepriaznivé. Obec prijala napadnuté   všeobecne   záväzné   nariadenie   riadiac   sa   platnými   zákonmi Slovenskej republiky, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a majúc na zreteli záujmy celej obce. Poslanci obecného zastupiteľstva si nie sú vedomí, že by napadnuté všeobecne záväzné nariadenie bolo v rozpore s uvedenými zákonmi.

K vyjadreniu je pripojená plná moc zástupkyne (§ 22 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.).

Na   základe   tvrdenia   vo   vyjadrení   obce,   že   táto   si   vyžiadala   stanovisko príslušného   orgánu   a   až   po   jeho   obdržaní   vo   veci   rozhodla,   boli   krátkou   cestou vyžiadané vyššie uvedené podklady. Podľa listu Školskej správy v Topoľčanoch sp. zn. 1/94 práv. zo dňa 27. októbra 1994 bol ku dňu 31. 10.1994 delimitovaný majetok na obce a v danom prípade aj školská bytovka v Horných Obdokovciach so všetkou príslušnou   agendou,   ktorý   stav   bol   oznámený   aj   nájomníkom.   Nájomníci   boli upozornení   na   to,   aby   si   svoje   vzťahy   vysporiadali   so   skutočným   vlastníkom bytovky.

Listom   Obecného   úradu   v   Horných   Obdokovciach   sp.   zn.   544/96   zo   dňa 24. 6. 1996   bola   požiadaná   Školská   správa   v   Topoľčanoch   o   stanovisko,   či   ide skutočne o služobné byty z dôvodu, že vznikli pochybnosti o štatúte predmetných bytov.

Vyjadrenie bolo vyžiadané v zmysle § 1 ods. 4 a 6 zákona č. 189/1992 Zb. a súčasne bol žiadaný súhlas s uzavretými nájomnými zmluvami.

Stanovisko bolo vyžiadané až po vydaní všeobecne záväzného nariadenia obce Horné Obdokovce č. 3/1996 (26. apríla 1996), teda nie pred vydaním, ako sa to tvrdí vo vyjadrení zo dňa 23. októbra 1997.

Školská správa v Topoľčanoch odpovedala na list dňa 1. 7. 1996 pod sp. zn. 196/01/1996, že v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. je služobným bytom iba taký   byt,   ktorého   nájomca   vykonáva   práce,   na   ktoré   je   nájom   služobného   bytu viazaný. Učiteľ je síce taktiež pracovníkom školskej správy, nevykonáva však práce v zmysle § 1 cit. zákona, na ktoré je nájom bytu viazaný, a preto ním užívaný byt nemožno považovať za služobný.

Na ústnom pojednávaní zástupkyňa obce ani generálny prokurátor Slovenskej republiky netrvali.

Podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy s ústavou a zákonmi.

Všeobecne záväzné nariadenie obce Horné Obdokovce č. 3/1996 z 26. apríla 1996 je právnym predpisom, ktorý ústavný súd môže preskúmať z hľadiska súladu s ústavou a zákonmi, ak dostane návrh od subjektu oprávneného návrh predložiť. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) ústavný súd začne konanie, ak generálny prokurátor podá návrh. Ústavný súd v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov návrh prijal.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy veta prvá, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.

Podľa čl. 13 ods. 3 Ústavy SR zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 veta prvá Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Podľa čl. 67 veta prvá Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne; povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom.

Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy SR pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak   je   na   to   splnomocnená   zákonom.   Výkon   štátnej   správy   prenesený   na   obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa   §   1   ods.   6   citovaného   zákona,   ak   sú   pochybnosti   o   tom,   či   byt   je služobným   bytom,   rozhodne   o   charaktere   bytu   obec   vo   vyjadrení   orgánu   alebo fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 4.

Podľa § 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov   a s bytovými náhradami, bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným   usporiadaním,   umiestnením,   vybavením   alebo   spôsobom   užívania   je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb.

Bytom osobitného určenia jea) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä, bezbariérový byt,b)   byt   trvale   určený   na   bývanie   osoby,   ktorej   na   základe   zákona   alebo   iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie,c)   byt   trvale   určený   na   bývanie   predstaviteľa   alebo   pracovníka   cudzieho zastupiteľského   úradu   alebo   člena   alebo   pracovníka   medzinárodnej   organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt),d)   byt   trvale   určený   na   bývanie   pestúnov   a   detí   zverených   do   pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, na plnenie úloh samosprávy   obce,   alebo   ak   to   ustanovuje   zákon,   obec   vydáva   pre   územie   obce všeobecne záväzné nariadenie. Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Článok 68 Ústavy SR splnomocňuje obec k vydávaniu rozhodnutí vo veciach územnej   samosprávy.   Týmito   rozhodnutiami   sú   všeobecne   záväzné   nariadenia. Normotvorná právomoc obce je ustanovená aj v § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Ústavou ohraničená právomoc obce vydávať rozhodnutia - všeobecne záväzné nariadenia je daná predmetom úpravy. Predmet úpravy je konkretizovaný na veci územnej   samosprávy.   Len   v   hraniciach   a   rozsahu   územnej   samosprávy   je možné hovoriť   o   všeobecne   záväzných   nariadeniach   ako   o   autonómnych   rozhodnutiach. Hranice rozhodovacej právomoci obcí, ale aj právomoci vydávať všeobecne záväzné nariadenia   sú   dané   tými   ústavnými   článkami,   ktoré   pre   úpravu   určitých   vzťahov výslovne ustanovuje právny predpis vyššieho stupňa právnej sily - zákon.

Právnu povinnosť možno človeku uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v   jeho medziach.   Toto   platí   predovšetkým   pri   výkonnej moci,   ale   aj pre   obce, pokiaľ rozhodujú vo veciach samosprávy všeobecne záväzným nariadením.

V zmysle čl. 71 ods. 1 Ústavy SR možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec.

Ustanovením   §   1   ods.   6   zákona   č.   189/1992   Zb.   bola   na   obec   prenesená právomoc   rozhodovať   v   pochybnostiach   o   tom,   či   byt   je   služobným   bytom a o charaktere bytu rozhodnúť po vyjadrení fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v odseku   4   tohto   ustanovenia,   t.j.   fyzickej   alebo   právnickej   osoby,   pre   ktorú vykonáva   nájomca   prácu,   ak   tento   orgán   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   nie   je zároveň prenajímateľom.

Zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov   a   bytovými   náhradami   nesplnomocňuje   obec   k   vydávaniu   všeobecne záväzného   nariadenia   pri   výkone   miestnej   štátnej   správy   v   tejto   oblasti.   Teda absentuje zmocnenie zákona, ktoré požaduje Ústava SR pre možnosť rozhodovania všeobecne záväzným nariadením. Nie je splnená podmienka čl. 71 ods. 2 Ústavy SR.

V   konkrétnom   prípade   absentuje   zmocnenie   zákona,   ktoré   by   oprávňovalo obec rozhodnúť, či má byt alebo byty charakter služobného bytu formou všeobecne záväzného nariadenia.

Ustanovenie   § 1 ods. 6 zákona č. 189/1992 Zb. zveruje rozhodovanie obci o tom, či v prípade pochybnosti ide o služobný byt alebo nie. Ide o konkrétny výkon miestnej štátnej správy na tomto úseku, ktorý je zverený zákonom obci. Keďže chýba zmocnenie   zákona   na   rozhodnutie   v   tejto   problematike   všeobecne   záväzným nariadením,   nemožno pri   rozhodnutí   v   tejto   konkrétnej   oblasti   použiť   túto   formu rozhodnutia obce.

Obec upravila problematiku bytov v školskej bytovke všeobecne záväzným nariadením, k vydaniu ktorého nemala zákonné zmocnenie, čím porušila čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

Tým,   že   napadnuté   všeobecne   záväzné   nariadenie   bolo   vydané   bez splnomocnenia zákona, došlo aj k porušeniu § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože bolo vydané vo veci, v ktorej obec plní úlohy štátnej správy.

Obec vydaním všeobecne záväzného nariadenia č. 3/1996 z 26. apríla 1996 porušila   aj   §   1   a   2   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   189/1992   Zb.   o   úprave niektorých   pomerov   súvisiacich   s   nájmom   bytov   a   s   bytovými   náhradami,   ktoré taxatívne určujú, ktoré byty sú služobné a ktoré byty sú osobitného určenia, pričom školská   bytovka   nespĺňa   kritériá   na   takéto   určenie.   Nemožno   sa   však   stotožniť s názorom   generálneho   prokurátora,   že   došlo   k   porušeniu   i   ustanovenia   §   6 citovaného   zákona, ktoré   ustanovenie   sa   dotýka   zlučovania   bytov   alebo   ich časti pokiaľ ide o byty služobné alebo byty osobitného zreteľa, čo však v žiadnom prípade nie je predmetom konania.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom navrhovateľa, že došlo i k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3, pretože napadnuté všeobecne záväzné nariadenie nezakladá nerovné postavenie s inou skupinou občanov, pretože nebola doložená skutočnosť o existencii inej skupiny občanov, ktorá by mala uvedený právny problém riešený inak ako obyvatelia školskej bytovky a nebolo zistené ani obmedzenie základných práv a slobôd.

Taktiež nebolo doložené, že by občania boli zbavení práva na súdnu ochranu, čím by došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a 2 veta prvá Ústavy SR.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom navrhovateľa, že došlo k porušeniu čl. 67 veta prvá a čl. 71 ods. 2 veta prvá Ústavy SR. V danom prípade obec nekonala vo veciach územnej samosprávy, ale konala vo veciach zákonom delegovanej miestnej štátnej správy, čo nemá súvislosť s konaním podľa citovaného ustanovenia. V tomto prípade je potrebné znovu poukázať na prvotné pochybenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ostatné pochybenia sú len rozvíjaním názorov navrhovateľa o možných následných pochybeniach, ktoré sa však mohli vyvíjať aj iným spôsobom ako tento predpokladá. Pokiaľ   ide   o   porušenie   čl.   152   ods.   4   Ústavy   SR,   ide   o   interpretačné   pravidlo všeobecne záväzné. V každom prípade, v ktorom by ústavný súd vyslovil nesúlad právnych predpisov, by musel konštatovať aj porušenie tohto pravidla, čo však vo svojej praxi nerobí a nie je dôvod toto porušenie deklarovať.

Podľa   čl.   132   ods.   1   Ústavy   SR,   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   nesúlade všeobecne záväzného nariadenia orgánu územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, stráca všeobecne záväzné nariadenie účinnosť a platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa čl. 132 ods. 2 Ústavy SR: „Rozhodnutia ústavného súdu vydané podľa ods. 1 sa vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 1998