znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 60/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   J. K.,   Ž.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   I.   M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu Žilina sp. zn. 15 Nc 880/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2007 doručená sťažnosť Ing. J. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. M.,   Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 Nc 880/2000.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v uvedenej   veci   sťažovateľ   už   ústavnému   súdu   podal sťažnosť na okresný súd pre jeho zbytočné prieťahy v tom istom konaní.

Ústavný súd v konaní č. k. II. ÚS 223/05-32 z 9. februára 2006 vyslovil, že základné právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy   porušené   bolo   v konaní   sp.   zn.   15 Nc   880/00   okresným   súdom.   Súčasne   bolo nariadené,   aby   tento   súd   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   finančné   zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, priznal mu však úhradu trov konania.

Sťažovateľ   uvádza,   že   napriek   rozhodnutiu   ústavného   súdu   okresný   súd   nekoná v primeraných lehotách a bez zbytočných prieťahov, tvrdí, že do podania sťažnosti vo veci okresný súd nenariadil termín ústneho pojednávania, pričom okresnému súdu v tom nebráni žiadna prekážka. Navrhuje preto, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať a žiada náhradu   trov   konania   a priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitostí,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako i návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú neopodstatnenosť   je   absencia   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   základným   právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tvrdení, že okresný súd vo veci nekonal plynulo, a to ani po rozhodnutí ústavného súdu v uvedenej veci nálezom č. k. II. ÚS 223/05-32 z 9. februára 2006, v ktorom vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, a to v konaní proti ktorému smeruje táto sťažnosť. Ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu zistil, že po náleze ústavného súdu z 9. februára 2006 okresný súd už uznesením z 13. marca 2006 nariadil znalecké   dokazovanie.   Pretože   s vypracovaním   znaleckého   dokazovania   sú   spojené výdavky, ktoré majú hradiť účastníci konania, okresný súd ich vyzval (sťažovateľa a matku dieťaťa) na zloženie preddavku.

Matka   dieťaťa   požiadala   o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov,   o čom okresný súd musel v tomto období rozhodovať. Súčasne sa však 6. apríla 2006 uskutočnilo pojednávanie   vo   veci   zvýšenia   výživného   a   rozhodlo   sa   rozsudkom.   Toto   rozhodnutie napadla odvolaním matka dieťaťa, v dôsledku čoho okresný súd vec postúpil na odvolacie konanie krajskému súdu, ktorý mu spis vrátil 8. augusta 2006 s tým, že vec v určenom výživnom sa stala právoplatnou 18. augusta 2006.

Ústavný súd vychádzal pri hodnotení veci z času po 9. februári 2006, kedy v tej istej veci už rozhodol pod sp. zn. II. ÚS 223/05 a nemohol opätovne posúdiť celú dĺžku súdneho konania vo veci.

Nový termín pojednávania bol určený na 23. november 2006, na ktorý sa matka dieťaťa nedostavila a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Dňa 18. decembra 2006 bol požiadaný Okresný súd Martin o doručenie spisu znalcovi. Znalec vrátil spis okresnému súdu aj so znaleckým posudkom 13. marca 2007.

Vychádzajúc z uvedeného   a prihliadnuc na   postupnosť   krokov   súdu   v danej   veci ústavný súd konštatoval, že tieto boli plynulé a primerané jednotlivým úkonom, ktoré súd musel vykonať s ohľadom na návrhy účastníkov. Nezistil také obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti,   ktoré by odôvodňovali možnosť vyslovenia zbytočných prieťahov v konaní   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   223/05   z 9.   februára   2006 a v nadväznosti   na   to   vyslovenie   označeného   porušenia   základného   práva   sťažovateľa. Za týchto   okolnosti   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne neopodstatnená, preto ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007