znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 60/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2005 v senáte prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., M. n/B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 191/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Ľ. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 191/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   II   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 191/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Ľ. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný súd Košice   II   j e   p o v i n n ý   Ing.   Ľ. K.   uhradiť trovy   právneho zastúpenia   5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na účet   jeho   právnej zástupkyne JUDr. M. T., M. n/B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára 2005 doručená sťažnosť Ing. Ľ. K., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal, že postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   13   C   191/97   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“).   Ústavný   súd uznesením z 23. februára 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „Po rozvode nášho manželstva (rozhodnutím Okresného súdu Košice II č. 22 C 597/96, právoplatnosť nadobudlo 27. 12. 1996) podala moja bývalá manželka (...) dňa 14. 2. 1997 na Okresný súd Košice II návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec je na tomto súde vedená pod číslom 13 C 191/97. (...) Prvé pojednávanie vo veci bolo určené na 8. 4. 1998. Z dôvodu mojej práceneschopnosti som požiadal o odklad pojednávania a jeho presunutie na mesiac jún 1998. Pojednávanie sa uskutočnilo 3. 6. 1998 a uznesením bolo odročené na neurčito. Dlhšiu   dobu   po   tomto   pojednávaní   nebol   uskutočnený   žiadny   úkon,   ktorý   by   smeroval k postupu vo veci. Až o dva roky neskôr - 4. 8. 2000 bolo uznesením rozhodnuté o pribratí znalcov do konania za účelom ohodnotenia sporných hnuteľných vecí, konkrétne spotrebnej elektroniky,   nábytku   a obrazov.   Znalecké   posudky   boli   vypracované   a predložené   súdu v priebehu   mesiacov   september   až   december   2000.   Druhé   pojednávanie   vo   veci   sa uskutočnilo 25. 6. 2001 a ďalšie - 7. 10. 2002, 11. 11. 2002, 2. 9. 2003, 2. 12. 2003 a zatiaľ posledné   pojednávanie   vo   veci   nariadené   na   26.   2.   2004   bolo   odročené   pre práceneschopnosť   sudkyne.   Celkovo   sa   počas   konania   vo   veci   vyskytli   dlhšie   obdobia nečinnosti súdu, konkrétne v období od 3. 6. 1998 do 4. 8. 2000 (2 roky a 2 mesiace), od 25. 6. 2001 do 7. 10. 2002 (1 rok a 4 mesiace), od 11. 11. 2002 do 2. 9. 2003 (10 mesiacov) a od 26. 2. 2004 do dnešného dňa (1 rok). (...) Výsledkom takéhoto postupu Okresného súdu Košice II je, že ani po viac ako ôsmich rokoch nie je moja vec právoplatne ukončená. Zaťaženosť sudcov okresného súdu podľa mňa nie je okolnosť, ktorá by zbavovala súd zodpovednosti   za   porušovanie   môjho   základného   práva   garantovaného   ústavou a medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv a slobôd. Podotýkam, že vec podľa môjho   názoru   nie   je   právne   ani   fakticky   zložitá,   predmetom   konania   je   vysporiadanie hnuteľných   vecí   a finančných   prostriedkov   nadobudnutých   počas   trvania   manželstva (predmetom   konania   nie   sú   nehnuteľnosti).   Ja   sám   (ako   ani   žalobkyňa)   som   neprispel k prieťahom v konaní, nakoľko až na prvé pojednávanie, z ktorého som sa ospravedlnil pre chorobu   som   sa   zúčastňoval   všetkých   pojednávaní   a poskytoval   som   súdu   potrebnú súčinnosť.“

Sťažovateľ navrhol, aby „Ústavný súd po prerokovaní veci prijal tento nález:

1. Základné právo Ing. Ľ. K. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní č. 13 C 191/97 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci 13 C 191/97 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Ľ. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 55 000,- (slovom: päťdesiatpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť Ing. Ľ. K. trovy konania za dva úkony právnej   pomoci   a režijný   paušál   na   účet   advokátky   JUDr.   M.   T.   do   troch   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 191/97 ústavný súd zistil, že sťažovateľ je žalovaným v konaní vedenom   na   základe   žaloby   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov podanej žalobkyňou 14. februára 1997 okresnému súdu.

Okresný súd 20. marca 1997 zaslal sťažovateľovi žalobu na vyjadrenie, 12. júna 1997 zaslal žalobkyni vyjadrenie sťažovateľa k žalobe. Pojednávanie nariadené na 8. apríl 1998 bolo z dôvodu písomnej žiadosti sťažovateľa preročené na 3. jún 1998. Pojednávanie 3. júna 1998 bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd 13. septembra 1999 zaslal sťažovateľom predložené znalecké posudky právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie, ktoré urgoval 17. januára 2000. Dňa 6. apríla 2000 bola žalobkyňa vyzvaná   na   vrátenie   znaleckých   posudkov   a   sťažovateľovi   bolo   zaslané   vyjadrenie žalobkyne   na   vyjadrenie.   Okresný   súd   4.   augusta   2000   nariadil   dokazovanie   znalcami z odboru bytové zariadenia, umelecké diela a z odboru výpočtovej techniky. Okresný súd 6. septembra   2000   zmenil   uznesenie   o ustanovení   znalca   v osobe   znalca   z odboru výpočtovej techniky. Po predložení znaleckých posudkov ich okresný súd 12. januára 2001 zaslal   účastníkom   konania   na   vyjadrenie.   Dňa   24.   mája   2001   okresný   súd   vyzval Československú obchodnú banku, a. s., na podanie správy. Pojednávanie 25. júna 2001 bolo pre neprítomnosť žalobkyne a jej právneho zástupcu odročené na neurčito. Okresný súd 29. júna   2001   zaslal   žalobkyni   sťažovateľov   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov.   Ďalšie   pojednávania   sa   uskutočnili   7.   októbra   2002 a 11. novembra 2002. Okresný súd 14. marca 2003 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na   vyjadrenie   k sporným   položkám   tvoriacim   predmet   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov.   Ďalšie   pojednávania   sa   uskutočnili   2.   septembra   2003,   2. decembra   2003, 26. februára 2004 a 22. marca 2005. Dňa 26. apríla 2004 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov na identifikáciu sporných vecí v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vo veci nebol vynesený žiaden rozsudok.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú tie isté údaje, ktoré uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej   judikatúry   (napr.   II. ÚS   813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   s   ohľadom   na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) Ústavný súd konštatuje, že v konaní ide o spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takéto spory sú právne aj skutkovo zložité, avšak od účinnosti právnej   úpravy   (§   153   a   nasl.   Občianskeho   zákonníka)   sa   vytvorila   stabilná   judikatúra v týchto sporoch, ktorá obsahuje aj postupy pri dokazovaní, ako aj riešenie právnych otázok.

Pre   rozhodnutie   súdu   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov je potrebné predovšetkým určiť okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Pri oceňovaní vecí   v konaní o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   ide   spravidla   o posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, a preto vyvstáva potreba ustanovenia znalca podľa   §   127   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Faktickú   zložitosť   veci   nie   je   však   ani v takomto konaní možné vylúčiť a môže byť vyvolaná počtom a povahou vecí tvoriacich predmet   bezpodielového   spoluvlastníctva,   súhlasným   a/alebo   nesúhlasným   stanoviskom účastníkov konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebou znaleckého dokazovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva.

Ústavný súd preto iba sčasti akceptoval stanovisko predsedu okresného súdu, ktorý priebeh a dobu konania odôvodňoval jeho skutkovou zložitosťou. Ústavný súd však nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali konanie trvajúce viac ako osem rokov bez jediného meritórneho rozhodnutia.

b) Pokiaľ ide o druhé kritérium, správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že postup sťažovateľa prispel zásadnejším spôsobom k vzniku prieťahov alebo spomaleniu postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočných   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu   v   spore.   Pri   hodnotení   postupu okresného súdu ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou, ako aj nesústredeným postupom zákonného sudcu.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný bez toho, aby mu   v postupe   bránila   zákonná   prekážka   podľa   § 107   a   nasl.   Občianskeho   súdneho poriadku, v týchto obdobiach:

- od 12. júna 1997 (okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa žalobkyni na vyjadrenie) do 12. marca 1998 (nariadenie pojednávania na 8. apríl 1998),

- od 3. júna 1998 (dátum konania pojednávania) do 13. septembra 1999 (odoslanie znaleckých posudkov právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie),

- od 29. júna 2001 (odoslanie sťažovateľovho návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva   žalobkyni   na   vyjadrenie)   do   20.   augusta   2002   (nariadenie pojednávania na 7. október 2002)

- od 11. novembra 2002 (dátum konania pojednávania) do 23. júna 2003 (nariadenie pojednávania na 19. august 2003),

- od 26. februára 2004 (dátum konania pojednávania) do 2. marca 2005 (nariadenie pojednávania na 22. marec 2005),

- ústavný súd nepovažoval výzvu okresného súdu sťažovateľovi zo 14. marca 2003 na zaujatie   stanoviska   k sporným   položkám   tvoriacich   predmet   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, resp. výzvu z 26. apríla 2004 účastníkom konania ohľadne   sporných   vecí   tvoriacich   predmet   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva za úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu aj z hľadiska urobených procesných úkonov.

Okresný súd odročil pojednávanie 3. júna 1998 za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré však nariadil až po viac než dvoch rokoch. V dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu tak proces ohodnocovania majetku, ktorý tvorí predmet konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň predstavuje základné východisko pre rozhodnutie súdu v predmetnom spore, trval neprimerane dlho.

V doterajšom konaní nebol vynesený žiadny rozsudok.

Z uvedeného vyplýva, že nečinnosť okresného súdu, resp. postup okresného súdu, ktorý nesmeroval účinne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v posudzovanom spore, je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v nadmernej   pracovnej   zaťaženosti   sudcov, resp. ich   častej   zmene v dôsledku   odchodu   sudcov   prv   vo   veci   konajúcich   ústavný   súd nemohol akceptovať. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších zamestnancov   na   súde,   nemôžu   byť   dôvodom   na   porušovanie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto príčiny nezbavujú všeobecný súd zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 13 C 191/97 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 55 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú pociťuje v dôsledku stále   pretrvávajúceho   stavu   právnej   neistoty.   Poukázal   v tejto   súvislosti   na   to,   že „neukončenie súdneho sporu tiež nedovoľuje urovnanie vzťahov s bývalou manželkou, čo má negatívne dôsledky nielen na moju psychiku ale nepriaznivo vplýva aj na našich dvoch synov“.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   aj   zo   zásad spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým   zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 13 C 191/97, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby nepričinil, a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa   sprevádzanej pocitom   právnej,   ale   aj   skutkovej   neistoty   vyvolanej stavom   sporu   o vyporiadanie spoločného   majetku   bývalých   manželov   trvajúceho   viac   než   8   rokov, ústavný   súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom.   Podľa   §   36   ods.   2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania 5 302 Sk za dva   úkony   právnej   služby,   ktoré   považoval   za   účelne   vynaložené   trovy   konania   pred ústavným   súdom,   spolu   s   režijným   paušálom   za   tieto   úkony   (vyhláška   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).