znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 60/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002 predbežne   prerokoval   ústavnú   sťažnosť   Pravej   Slovenskej   národnej   strany,   zastúpenej komerčným právnikom JUDr. K. G., Ž., vo veci Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vypĺňanie pedagogickej dokumentácie z 31. októbra 2001 číslo 977/2001,   ktorého   realizáciou   sa   porušuje   čl.   12   ods.   3   druhá   veta   Ústavy   Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Pravej Slovenskej národnej strany   o d m i e t a pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2002   doručené   podanie   Pravej   Slovenskej   národnej   strany,   zastúpenej   komerčným právnikom JUDr. K. G., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná sťažnosť proti Metodickému pokynu Ministerstva školstva SR na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie zo dňa 31. 10. 2001 č. 977/2001-43“, ktorým požaduje od ústavného súdu prijať tento nález: „Realizáciou   článku   3   Metodického   pokynu   Ministerstva   školstva   Slovenskej republiky zo dňa 21. 10. 2001 číslo 977/2001-43 je porušovaná Ústava Slovenskej republiky v článku   12   ods.   3   veta   druhá,   ktorá   zakazuje   všetky   spôsoby   nátlaku,   smerujúce k odnárodňovaniu.

Článok 3 Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 21. 10. 2001 číslo 977/2001-43 sa v budúcnosti nesmie uplatňovať v praxi.“

Sťažovateľ označil podanie ako ústavnú sťažnosť, hoci neuvádza konkrétne, podľa akého ustanovenia požaduje konanie pred ústavným súdom. Zdôvodňujúc včasnosť podania sťažnosti vychádza ústavný súd z predpokladu, že sťažovateľ požaduje konanie podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd teda rozhoduje, či rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody fyzických osôb alebo právnických osôb.

Sťažnosť   podala   právnická   osoba,   ktorá   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   jeho základného   práva   slobodne   sa   rozhodovať   o svojej   národnosti   porušením   zákazu uplatňovania   všetkých   spôsobov   nátlaku   smerujúcich   k odnárodňovaniu.   Ústavný   súd uzavrel,   že   nerešpektovaním   tohto   zákazu   môže   dôjsť   k porušeniu   základného   práva slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti, avšak len vo vzťahu k fyzickej osobe, a nie aj k právnickej osobe, ktorú navrhovateľ reprezentuje.

Sťažovateľ   namieta   porušovanie   čl.   12   ods.   3   druhej   vety   ústavy   v časti   zákazu všetkých   spôsobov   nátlaku   smerujúcich   k odnárodňovaniu,   a   to   realizáciou   článku   3 Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. októbra 2001 číslo 977/2001-43 (ďalej len „metodický pokyn“).

Ústavný súd taktiež uzavrel, že keďže v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o porušení základných práv a slobôd a obsahom druhej vety čl. 12 ods. 3 ústavy nie je základné právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale zákaz adresovaný komukoľvek (všetkým), ktorého nerešpektovaním môže dôjsť k porušeniu základného práva upraveného v čl.12   ods.   3   ústavy,   ale   prvej   vety,   a nie   druhej,   ktorú   označil   navrhovateľ,   nemôže v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovať „o porušovaní čl. 12 ods. 3 druhej vety ústavy“.

Sťažovateľ   ním   označenú   „realizáciu“   článku   3   metodického   pokynu   bližšie nešpecifikuje, a to či ide o rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd pri posúdení tejto   formulácie   sťažovateľa   vychádzal   z toho,   že   sťažovateľ   v prílohe   svojej   sťažnosti predložil   nevyplnený   formulár   vysvedčenia   s prečiarknutím   voľného   miesta   za   údajom „národnosť“, ktorý sťažovateľ zrejme považuje za realizáciu článku 3 metodického pokynu. Ústavný súd v tejto súvislosti uzavrel, že v konaní o individuálnej ochrane základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže vysloviť porušenie základných práv a slobôd bez vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   navrhovateľa   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2002