znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 60/01

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   13. júla   2001 predbežne   prerokoval   ústavnú   sťažnosť   RNDr.   M.   K.,   H.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. A. H., H., o porušení čl. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky listom Krajského úradu v P. zo dňa 30. novembra 2000, značka 10474/948/2000, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť RNDr. M. K.   o d m i e t a   pre nepríslušnosť na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podal RNDr. M. K., H., (ďalej len „navrhovateľ), návrh, ktorým namietal porušenie čl. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) listom Krajského úradu v P. (ďalej len   „krajský   úrad“)   zo   dňa   30.   novembra   2000,   značka   10474/948/2000,   a   žiadal   jeho preskúmanie.

Podanie navrhovateľa ústavný súd v súlade s § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku posúdil ako ústavnú sťažnosť,   pretože obsah podania smeruje k preskúmaniu rozhodnutia správneho orgánu, a nie ku konaniu o súlade právnych predpisov, ako to navrhovateľ označil v prvej vete svojho podania.

Navrhovateľ tvrdil, že krajský úrad ako správny orgán uvedeným listom porušil jeho základné práva uvedené v čl. 1, čl. 20 ods.1 a čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože mu nepredĺžil povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

Ústavný súd je jediným súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorého právomoc je upravená v čl. 125 až 130 ústavy. Podľa čl. 127 ústavy je ústavný súd oprávnený a povinný konať   aj   o   ústavnej   sťažnosti,   ktorou   fyzická   osoba   namieta   porušenie   svojich   práv rozhodnutím   orgánu   štátnej   správy.   Jedným   zo   základných   predpokladov   na   založenie právomoci ústavného súdu je v takom prípade to, že ochranu namietanému porušeniu práv neposkytujú iné súdy (čl. 127 ústavy).

Uvedený   list   krajského   úradu   zasahuje   do   práv   osoby   (nevyhovuje   žiadosti o predĺženie   povolenia   na   poskytovanie   lekárenskej   starostlivosti),   čo   potvrdzuje   §   70a ods. 2 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, podľa ktorého povolenie   na   poskytovanie   lekárenskej   starostlivosti   vydané   do   nadobudnutia   účinnosti tohto zákona zostáva v platnosti, ak držiteľ povolenia preukáže splnenie podmienok na vydanie   povolenia   ustanovených   týmto   zákonom   do   31.   decembra   2000.   Splnenie podmienok   držiteľ   povolenia   preukáže   krajskému   úradu,   ktorý   ich   splnenie   potvrdí   na povolení.

Podľa § 69 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Citovaný zákon pre prípad predvídaný v jeho § 70a ods. 2 však nemá inú úpravu, a preto krajský úrad musel postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom   konaní   (správny   poriadok).   Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   považuje   list krajského úradu za rozhodnutie v správnom konaní, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve.

Bolo však vecou navrhovateľa, aby v danom prípade využil možnosť súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Ak navrhovateľ nevyužil právo na podanie správnej žaloby, nemožno tento postup nahradiť konaním pred ústavným súdom. Treba dodať, že ani Občiansky súdny poriadok takýto druh rozhodnutia zásadne nevylučuje z preskúmavania vykonávaného správnym súdnictvom (§ 244 a § 248 a príloha A k § 248 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto je právomoc ústavného súdu vylúčená (I. ÚS 69/96).

Pre   zistenú   nepríslušnosť   na   prerokovanie   veci   ústavný   súd   odmietol   ústavnú sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde.