znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 6/2014-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava   Orosza   v   konaní o   sťažnosti   M.   L.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 215/2009 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23 C   215/2009 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 215/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   000   €   (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť M. L. trovy   konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. II. ÚS 6/2014 z 15. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23 C 215/2009   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že „...   návrhom   na   začatie   konania   o   určenie otcovstva doručeným súdu dňa 25. 9. 2009 podľa pripojeného potvrdenia súdu sa domáhala proti odporcovi J. V., aby ho súd určil za otca maloletého P. L. Konanie sa vedie pod sp. zn. súdu 23C/215/2009.

Uznesením   súdu   zo   dňa   24.   2.   2010,   č.   k.   23C215/2009-13   súd   konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

Navrhovateľka si požičala na súdny poplatok a súdny poplatok zaplatila. Uznesením   súdu zo   dňa   8.   7.   2010,   č.   k.   23C215/2009   súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

Návrhom   navrhovateľky   na   ustanovenie   opatrovníka   odporcovi   z   3.   9.   2010 sťažovateľka   navrhla,   aby   súd   odporcovi   ustanovil   opatrovníka   v   osobe   jeho   matky a uviedla adresu matky odporcu.

Rozšírením návrhu z 19. 11. 2010 sa sťažovateľka domáhala od odporcu príspevku na výživu v sume 386 Eur za čas od 10. 8. 2009 do 10. 8. 2010 a príspevku na úhradu niektorých nákladov nevydatej matky v sume 200 Eur.

Pretože súd v konaní o určenie otcovstva s prísl. nepokračoval dostatočne rýchlo vzhľadom na to, že predmetom konania bolo určenie otcovstva mal. dieťaťa a zabezpečenie jeho výživy, sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 18. 2. 2011. Odpoveď   predsedu   súdu   z   22.   3.   2011   značky   Spr   30/11   bola   vyhodnotená   ako nedôvodná, keďže súd zrejme ako reakciu na sťažnosť sťažovateľky z 18. 2. 2011 už dňa 24. 2. 2011 vydal uznesenie, ktorým reagoval na návrh sťažovateľky zo dňa 19. 11. 2010, ktorým rozšírila svoj návrh, a predseda súdu súčasne oznámil sťažovateľke, že súd vytýči vo veci   termín   ďalšieho   pojednávania,   čo   súd   síce   urobil,   ale   pojednávania   nariadené na ďalšie   dni   okrem   iného   na   7.   6.   2011,   3.   2.   2012,   6.   3.   2012,   7.   9.   2012,   /ktoré predvolania sťažovateľka má a predložila ich pri spísaní sťažnosti/ nie všetky smerovali k rozhodnutiu veci a niektoré boli zbytočné, spôsobujúce ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, ak   súd   až   dňa   7.   10.   2013   vydal   uznesenie   č.   k.   23C/215/2009-150,   ktorým   konečne po 4 rokoch   a   po   ustanovení   opatrovníka   odporcovi   nariadil   znalecké   dokazovanie analýzou DNA príbuzných a domnelých príbuzných mal. P. a preto je sťažovateľka nútená podať túto ústavnú sťažnosť.

Sťažovateľka   preto,   že   súdne   konanie   nepokračovalo,   po   podaní   jej   návrhu z 3. 9. 2010, ktorým navrhla, aby súd odporcovi ustanovil opatrovníka v osobe jeho matky a uviedla adresu matky efektívne a v konaní sa nepostupovalo bez zbytočných prieťahov, sťažovateľka má za to, že pomalým a v rozpore s ust. § 6, § 100 prvá veta O. s. p. postupom súdu bolo a je naďalej porušované právo na prejednanie jej veci bez zbytočných prieťahov, zaručené jej čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, domáha sa sťažovateľka   ochrany   svojho   práva   na   ústavnom   súde,   lebo   ani   sťažnosť   sťažovateľky zo dňa   18.   2.   2011,   na   ktorú   odpovedal   predseda   súdu   listom   zo   dňa   22. 3. 2011 značky Spr 30/11,   tak že ju neuznal   za dôvodnú,   nepomohla urýchliť   konanie   o určenie otcovstva s prísl, podáva sťažovateľka túto sťažnosť...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23C/215/2009 porušil základné právo M. L., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej republiky   a   právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Košice   I.   prikazuje   konať   vo   veci   vedenom   pod   sp.   zn. 23C/215/2009 bez zbytočných prieťahov.

M. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur, ktoré je jej povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   vyplatiť   M.   L.   275,94   Eur   do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa k prijatej sťažnosti v lehote 14 dní vyjadril a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predseda   okresného   súdu   v   prípise   sp.   zn. 1 SprV 88/2014 z 26. februára 2014 oznámil, že v stanovenej lehote vyjadrenie nemôže predložiť, pretože spis sa od 19. decembra 2013 nachádza u znalca. Avizoval, že k predmetu sťažnosti sa vyjadrí po vrátení spisu od znalca.

Dňa   26.   septembra   2014   bolo   ústavnému   súdu   doručené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu (1 SprV 88/2014 z 25. septembra 2014), v ktorom okresný súd podrobne popísal priebeh konania so záverom, že „súd vo veci nekonal efektívne a sústredene, keďže od 25.9.2009 až doposiaľ vykonal len dve relevantné pojednávania. Vzhľadom na povahu veci a jej špecifickosť mal súd konaniu venovať väčšiu pozornosť.“.

Predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí, „aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   20.   augusta   2014   oznámila,   že „navrhovateľka nežiada, aby jej sťažnosti bola verejne prejednaná“.

Vzhľadom   na   oznámenia   predsedu   okresného   súdu   i   právnej   zástupkyne sťažovateľky, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 23 C 215/2009 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Dňa   25.   septembra   2009   sťažovateľka   doručila „žiadosť   o   určenie   otcovstva“ proti J. V. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 23 C 215/2009.

Dňa 6. októbra 2009 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke v lehote 10 dní spresniť petit žaloby a predložiť rodný list maloletého P. L..

Dňa 20. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 66 €.

Dňa 4. decembra 2009 bola doručená žiadosť sťažovateľky o odklad so zaplatením súdneho poplatku do 21. decembra 2009, keď jej bude vyplatený materský príspevok.Dňa 14. decembra 2009 okresný súd predĺžil sťažovateľke lehotu do 5. februára 2010.Dňa   24.   februára   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   23   C   215/2009-13   konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   8.   marca   2010   sťažovateľka   zaplatila   súdny   poplatok,   súčasne   požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a doplnila podanie.

Dňa   8.   júla   2010   okresný   súd   priznal   sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa   12.   júla   2010   okresný   súd   požiadal   register   obyvateľov   Banská   Bystrica a mestskú evidenciu Košice o zistenie pobytu odporcu.

Dňa 12. júla 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní oznámila, či udelí súhlas na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 12. júla 2010 okresný súd uznesením vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k návrhu a oznámil, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.Dňa 12. júla 2010 okresný súd ustanovil   Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny Košice za opatrovníka pre mal. P. L.

Dňa 12. júla 2010 okresný súd požiadal obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „OO PZ“) o doručenie zásielky pre odporcu.

Dňa 12. júla 2010 okresný súd vyzval opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine mal. dieťaťa.

Dňa 6. septembra 2010 opatrovník podal správu.Dňa 7. septembra 2010 OO PZ oznámilo, že odporca na uvedenej adrese nebýva a vrátilo nedoručenú zásielku. Iný pobyt nebol zistený.

Dňa   6.   augusta   2010   Generálne   riaditeľstvo   ZVJS   SR   Bratislava   oznámilo,   že odporca nie je vo väzbe.

Dňa 10. augusta 2010 Okresné riaditeľstvo PZ Košice oznámilo, že adresa trvalého pobytu odporcu je na sídlisku Dargovských hrdinov.

Dňa 16. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Pojednávanie   bolo   odročené   na   4.   november   2010   s   tým,   že „súd   zabezpečí prostredníctvom polície dotaz na matku odporcu, kde býva“.

Dňa 21. októbra 2010 OO PZ oznámilo, že na... v... mal odporca prechodný pobyt u matky, ale už tam rok nebýva a jeho matka nevie, kde sa v súčasnosti nachádza.

Dňa   4.   novembra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   a   kolízny opatrovník   boli   prítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   9.   december   2010   s   tým,   že okresný súd predvolá matku odporcu.

Dňa 18. novembra 2010 sa dostavila matka odporcu A. V., a oznámila, že nevie, kde syn býva, len predpokladá, že pracuje v M... Označila mená jeho kamarátov.

Dňa 24. novembra 2010 sťažovateľka rozšírila návrh.

Dňa 3. decembra 2010 OO PZ Košice vrátilo neprevzatú zásielku adresovanú A. V. (predvolanie na pojednávanie nariadené na 18. november 2010.)

Dňa 9. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná. Pojednávanie bolo odročené.

Dňa 24. februára 2011 okresný súd uznesením ustanovil odporcovi opatrovníčku, jeho matku, A. V. Uznesením pripustil zmenu petitu návrhu.

Dňa 7. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka, opatrovníčka a kolízny opatrovník boli prítomní. Bolo odročené na neurčito.

Dňa 28. júna 2011 okresný súd požiadal Miestny úrad mestskej časti Dargovských hrdinov Košice o oznámenie dátumu narodenia svedka M. Ž.

Dňa 11. júla 2011 Miestny úrad mestskej časti Dargovských hrdinov Košice oznámil, že v ich evidencii obyvateľov sa nenachádza.

Dňa 9. septembra 2011 okresný súd požiadal mestskú evidenciu obyvateľstva Košice a register obyvateľov Slovenskej republiky o oznámenie bydliska M. Ž.

Dňa 8. septembra 2011 lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca má bydlisko na..., jeho zamestnávateľom je F. U...

Dňa 25. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, prítomná bola len sťažovateľka. Pojednávanie   bolo   odročené   na   6.   december   2011   s   tým,   že   odporca   bude   predvolaný z adresy zamestnávateľa.

Dňa   6.   decembra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   a   kolízny opatrovník boli prítomní. To bolo odročené na neurčito z dôvodu, že spis bude pridelený inému sudcovi.

Dňa   3.   februára   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   a   kolízny opatrovník boli prítomní. To bolo odročené na 6. marec 2012.

Dňa 6. februára 2012 okresný súd vyzval zamestnávateľa odporcu na predloženie prehľadu o zárobku odporcu. Zároveň ho požiadal o doručenie predvolania na pojednávanie.Súčasne požiadal mestskú políciu o doručenie zásielky odporcovi na pracovisku.Dňa 22. februára 2012 mestská polícia oznámila, že zásielku nedoručila.Dňa 6. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomná bola len sťažovateľka a kolízny opatrovník. Pojednávanie bolo odročené na 20. apríl 2012.

Dňa 9. marca 2012 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie PZ Košice-západ aj Dargovských hrdinov o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 21. marca 2012 OO PZ Dargovských hrdinov vrátilo neprevzatú zásielku. Dňa 13. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomná bola sťažovateľka, matka odporcu   opatrovníčka a kolízny opatrovník. Pojednávanie bolo odročené na 4. máj 2012.Dňa   26.   apríla   2012   OO   Košice-západ   oznámilo,   že   zásielku   pre   p.   U.   budú doručovať opätovne. Súčasne okresný súd požiadal OO Košice-západ o prešetrenie miesta pobytu odporcu.

Dňa   27.   apríla   2012   okresný   súd   požiadal   zdravotnú   poisťovňu   Dôveru,   Union a Všeobecnú   zdravotnú   poisťovňu   o   oznámenie,   či   odporca   platí   poistenie   a   ktorí zamestnávatelia posielali za neho odvody.

Dňa 27. apríla 2012 OO PZ Košice Dargovských hrdinov oznámilo, že zásielku sa nepodarilo doručiť.

Dňa 3. mája 2012 OO PZ Košice-západ oznámilo, že zásielku sa nepodarilo doručiť. Dňa 4. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka nebola prítomná. Bolo odročené na 7. september 2012.

Dňa 9.   mája 2012   Zdravotná   poisťovňa   Dôvera   oznámila, že   odporca   nie   je ich poistencom.

Dňa 11. mája 2012 Všeobecná zdravotná poisťovňa oznámila, že odporca je od 1996 poistencom inej poisťovne.

Dňa   14.   mája   2012   Zdravotná   poisťovňa   Union   oznámila,   že   odporca   je   ich poistencom a platiteľom poistného je štát.

Dňa 16. mája 2012 okresný súd požiadal Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny o oznámenie pobytu odporcu.

Dňa 12. júna 2012 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že odporca bol 1. júna 2012 vyradený z evidencie pre nespoluprácu.

Dňa 12. júla 2012 okresný súd požiadal Obvodný súd pre Prahu 7 o zistenie adresy odporcu.

Dňa 13. augusta 2012 Obvodný súd pre Prahu 7 oznámil, že v centrálnej evidencii záznamy o odporcovi nie sú.

Dňa   7.   septembra   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   a   kolízny opatrovník boli prítomní. Bolo odročené na 14. december 2012.

Dňa   27.   septembra   2012   okresný   súd   požiadal   Generálne   riaditeľstvo   ZVJS   SR o oznámenie, či sa odporca nenachádza vo väzbe.

Dňa 11. októbra 2012 Generálne riaditeľstvo ZVJS SR o oznámilo, že odporca nie je vo výkone väzby ani trestu.

Dňa 23. októbra 2012 bol predvolaný J. Š. – otec odporcu na informatívny výsluch.Dňa   6.   decembra   2012   účastníkom   bolo   zaslané   upovedomenie   o   odročení pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 1. február 2013 z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne.

Dňa 10. decembra 2012 bol predvolaný otec odporcu J. Š.Dňa   22.   januára   2013   účastníkom   bolo   zaslané   upovedomenie   o   odročení pojednávania, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne. Dňa 31.   januára 2013   okresný   súd požiadal   B.,   o   oznámenie,   či   je možné určiť otcovstvo bez prítomnosti otca vykonaním analýzy DNA oboch rodičov.

Dňa 15. februára 2013 okresný súd uznesením č. k. 23 C 215/2009-133 uložil J. Š. zaplatiť   100   €   poriadkovú   pokutu   z   dôvodu,   že   sa   nedostavil   bez ospravedlnenia na informatívny výsluch 24. januára 2013.

Dňa 22. marca 2013 A. V. doručila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.Dňa 30. apríla 2013 bol spísaný úradný záznam o analýze DNA.Dňa 2. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bol vypočutý J. Š., ktorý vyhlásil, že má pochybnosť o tom, že je biologickým otcom odporcu, a požiadal o odpustenie poriadkovej pokuty. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Bol stanovený termín informačného výsluchu A. V. na 5. jún 2013.

Dňa 20. mája 2013 okresný súd požiadal zamestnávateľa A. V. o potvrdenie, či bola menovaná práceneschopná.

Dňa   20.   mája   2013   okresný   súd   požiadal   mestskú   políciu   o   doručenie   zásielky odporcovi.

Dňa   29.   mája   2013   zamestnávateľ   A. V.   oznámil,   že   je   práceneschopná od 8. novembra 2012 a práceneschopnosť trvá.

Dňa 4. júna 2013 A. V. ospravedlnila neúčasť na pojednávaní 5. júna 2013 z dôvodu práceneschopnosti. Súčasne oznámila, že o synovi nemá žiadne informácie.

Dňa 18. septembra 2013 okresný súd vyzval matku odporcu, aby oznámila, či je J. Š. biologickým otcom odporcu.

Dňa 3. októbra 2013 A. V. oznámila, že J. Š. je biologickým otcom odporcu.Dňa   7.   októbra   2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   23   C   215/2009-150   nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky.

Dňa 12. novembra 2013 spis bol zaslaný znalkyni.Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uložil znalkyni J. B., poriadkovú pokutu 100 € z dôvodu, že nepodala znalecký posudok v lehote určenej okresným súdom.

Dňa 23. septembra 2014 okresný súd uznesením sp. zn. 23 C 215/2009 ustanovil za znalkyňu A. V.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   sa   v   konaní   pred   ústavným   súdom   domáha   vyslovenia   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 215/2009.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup namietaného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria   prihliada   aj na predmet   sporu   v   namietanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   23   C   215/2009 je rozhodovanie   o   určení   otcovstva.   Tento   predmet   konania   sa   nijakým   spôsobom nevymyká z bežnej agendy rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Posudzovaná vec nie je   právne   zložitá,   pretože   používanie   právnych   noriem   a   ich   výklad   sú   už   obsiahnuté v početnej   judikatúre   všeobecných   súdov.   Z   vecnej   stránky   možno   vec   považovať za zložitejšiu z dôvodu potreby vykonať znalecké dokazovanie.

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   napadnutého   konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne   uplatňovaného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto konania,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   súdny   poplatok   za   návrh   zaplatila   až   päť mesiacov po podaní žaloby, v tej istej lehote požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku (medzitým okresný súd z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku konanie zastavil). Ďalšiu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 23 C 215/2009 k zbytočným prieťahom, ústavný súd nezistil.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k   zbytočným prieťahom   v   namietanom   konaní,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Ústavný   súd predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   doterajšie   trvanie   napadnutého   konania   (5   rokov), s prihliadnutím na predmet sporu v namietanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku a maloleté dieťa, záujmy ktorého zastupuje, je zjavne neprimerané.

Zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   celé   konanie   je   poznačené neefektívnym   postupom   konajúceho   súdu,   najmä   jeho   nedostatočnou   aktivitou pri zaisťovaní údajov o odporcovi, zabezpečovaní jeho účasti na pojednávaní. Opatrovníka maloletému ustanovil až po desiatich mesiacoch a opatrovníčku odporcovi až po roku a pol od podania žaloby. K dlhodobej nečinnosti dochádza v napadnutom konaní od novembra 2013,   keď   bol   spis   zaslaný   znalkyni   z   odboru   genetiky,   u   ktorej   sa   nachádzal   spis 9 mesiacov.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   vrátane správneho,   vecného   a   zrozumiteľného   vymedzenia   jeho   úlohy   (napr.   III.   ÚS   111/01, III. ÚS 309/06).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   je   zrejmé,   že   okresný   súd,   ktorý   túto skutočnosť   aj   sám   potvrdil,   v   namietanom   konaní   nepostupoval   v   súlade   s   účelom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   preto   ústavný   súd vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   ústavný   súd   v   bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €. Pri určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti   s   prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku   namietaného   konania,   ako   aj   podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch, považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Darinou Solárovou. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, pretože išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné podanie na súd), podľa § 1 ods. 3,   §   11   ods.   3,   §   13a   ods.   1   písm.   a)   a   c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, režijný paušál (§ 16 ods.   3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €, čo spolu predstavuje sumu 275,94 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2014