znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 6/2012-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. D. S., T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. C., s. r. o., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009 p o r u š i l   základné právo Mgr.   D. S., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trenčín prikazuje konať vo veci sp. zn. 14 C 150/2009 bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. D. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trenčín   povinný   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. D. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden   eur   a osemdesiatdva   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   Advokátskej   kancelárie   JUDr. C., s. r.   o.,   N.,   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 6/2012-14 zo 6. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. D. S., T. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009.

Zo sťažnosti najmä vyplýva, že „Dňa 18.05.2009 sťažovateľ uplatnil svoj nárok ako protinávrh na súde na pojednávaní v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn.: 14C/171/2008. Okresný súd v Trenčíne rozhodol dňa 18.05.2009 uznesením, č. k.: 14C/171/2008-91 o vylúčení tohto protinávrhu sťažovateľa na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti na Okresnom súde v Trenčíne vedené pod sp. zn.: 14C/150/2009. Nakoľko   sme   v   tejto   právnej   veci   z   odôvodnených   dôvodov   žiadali   Okresný   súd v Trenčíne o oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov a Okresný súd v tomto smere nepodstúpil žiaden krok, z toho dôvodu sme žiadali dňa 01.03.2010 Okresný súd v Trenčíne o informáciu v akom štádiu sa nachádza oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov ako aj konanie vo veci samej. Na uvedenú žiadosť sme nedostali zo strany Okresného súdu v Trenčíne   žiadnu   odpoveď.   Z   toho   dôvodu   sme   dňa   26.05.2010   podali   predsedníčke Okresného súdu v Trenčíne sťažnosť na prieťahy v konaní. Táto sťažnosť už nezostala bez odozvy, nakoľko nám bola dňa 17.06.2010 doručená odpoveď Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 10.06.2010. Predmetom tohto listu bolo oznámenie o tom že dňa 04.06.2010 bolo uznesením   č.   k.:   14C/150/2009-63   sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, ktoré nám bude v najbližšej dobe doručené. Zároveň nás pani predsedníčka Okresného   súdu   v   Trenčíne   týmto   listom   uistila,   že   zákonnú   sudkyňu   upozornila na povinnosť konať vo veci plynule, bez zbytočných prieťahov a taktiež sa zaviazala, že bude vec sledovať v pravidelných intervaloch a to až do jej právoplatného skončenia. Následne   na   to   sa   dňa   08.09.2010   na   Okresnom   súde   v   Trenčíne   uskutočnilo pojednávanie v právnej veci navrhovateľa Mgr. D. S. proti odporcovi Mestu T. o zaplatenie sumy 45.177,- Eur. Po prejednaní veci bolo predmetné pojednávanie odročené na neurčito za účelom poskytnutia 7 dňovej lehoty na upresnenie žaloby, s tým, že táto bude zaslaná druhej strane na vyjadrenie.

Dňa 19.10.2010 bola Okresnému súdu v Trenčíne zaslaná špecifikácia a doplnenie žaloby v právnej veci navrhovateľa Mgr. D. S. proti odporcovi Mestu T. o zaplatenie sumy 45.177 Eur.

Okresný súd v Trenčíne v tejto právnej veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.12.2010.   Pojednávanie   sa   dňa   13.12.2010   uskutočnilo,   s   tým,   že   bolo   odročené na neurčito za účelom, že PZ žalobcu, zistí kedy je žalobca na území SR, kedy bude možné ho vypočuť s tým, nech predloží doklady, aké konkrétne investície na predmetnej stavbe vykonal   a   to   faktúry   od   jednotlivých   firiem,   ktoré   mu   vykonávali   práce,   objednávky, čokoľvek čo preukazuje akým spôsobom boli investície vykonané. Sťažovateľ neodkladne po pojednávaní uskutočnenom dňa 13.12.2010, prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal Okresnému súdu v Trenčíne dňa 21.12.2010 e-mail, v ktorom súdu oznámil, kedy sa sťažovateľ nachádza na území SR. V nadväznosti na uvedené došlo zo strany právneho zástupcu sťažovateľa dňa 13.06.2011 k zaslaniu vyjadrenia a dňa 14.06.2011 k zaslaniu žiadosti o vytýčenie pojednávania spolu s oznámením o tom, kedy sa sťažovateľ zdržiava na území SR...

Postup Okresného súdu v priebehu celého súdneho konania naznačuje existenciu zbytočných prieťahov, pričom nás predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne, JUDr. M. J., listom   zo   dňa   10.06.2010   uistila,   že   bude   vec   sledovať   v pravidelných   intervaloch   aby nedošlo k zbytočným prieťahom...

Od   štátu   sa   vyžaduje,   aby   jeho   orgány   s   právomocou   a   príslušnosťou   o   veci rozhodnúť zostupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili (ECKLE CASE, s. 39), čo bolo v prípade sťažovateľa porušené.

V tomto prípade konajúci súd teda Okresný súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa... do dnešného dňa, nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola zabezpečená v primeranej lehote. Prieťahy v konaní vykazuje najmä skutočnosť, že Okresný   súd   od   pojednávania   uskutočneného   dňa   13.12.2010   neurobil   už   11   mesiacov žiadny úkon, ktorý by smeroval k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.

Svojou   nečinnosťou   súd   porušil   právo   sťažovateľa,   ktoré   mu   dáva   čl.   48   ods.   2 Ústavy SR...

Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. J. dňa 10.06.2010 v odpovedi na sťažnosť v konaní uviedla, že zákonnú sudkyňu upozorní na jej povinnosť konať vo veci plynule   a   bez   zbytočných   prieťahov.   Taktiež   predsedníčka   Okresného   súdu   ubezpečila sťažovateľa,   že   bude   vec   osobne   a   v   pravidelných   intervaloch   sledovať   a   to   až   do   jej právoplatného skončenia.

...Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-   Eur.   Takto   uplatnenú   sumu   primeraného   zadosťučinenia   odôvodňuje   tým,   že právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza spôsobuje značnú materiálnu ujmu v ušlých ziskoch.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa Mgr. D. S., T..., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   14C/150/2009 porušené.

Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/150/2009 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

Sťažovateľovi Mgr. D. S., T...., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur) a náhradu trov konania ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť sťažovateľovi a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla:

„Vec tunajšieho súdu sp. zn 14C/150/2009 bola vylúčená na samostatné konanie rozhodnutím   súdu   zo   dňa   18.05.2009   sp.   zn.   14C/171/2008-91,   a   to   v   rámci   konania o neplatenie   nájomného,   v   ktorom   sťažovateľ   Mgr.   D.   S.   uplatnil   nárok   na zaplatenie investícií do prenajatých nehnuteľností, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie.

JUDr. M. C. prevzal právne zastúpenie sťažovateľa   žalobcu vo veci 14C/150/2009 dňa 21.08.2009... Nespresnil však žalobu natoľko, aby sa dalo o nej vo veci pojednávať. Dôkazy, o ktoré žalobca opieral údajné investície... boli súdu, ako aj žalovanému..., známe už z konania vo veci 14C/171/2008 a žalovaný ich v celom rozsahu spochybňoval, lebo boli vypracované   len   na   základe   ústnych   vyjadrení   žalobcu,   bez   akýchkoľvek   písomných podkladov   o   rozsahu   investícií.   Advokát   žalobcu   podal   dňa   22.09.2009   žiadosť   o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd nepovažoval doklady predložené žalobcom za týmto účelom za postačujúce, preto bol žalobca vyzvaný k tomu, aby zaslal potvrdenie o majetkových pomeroch.

Súd   vytýčil   v   predmetnej   veci   pojednávanie   na   deň   08.09.2010,   aby   sa   pokúsil odstrániť vady žaloby priamo na pojednávaní so žalobcom, pretože dovtedy nebola žaloba riadne   špecifikovaná.   Na   uvedené   pojednávanie   súd   predvolal   v   dostatočnom   časovom predstihu   (predvolania   expedoval   dňa   07.07.2010   a   pojednávanie   sa   malo   konať   dňa 08.09.2010), tak advokáta ako aj žalobcu, pričom žalobca si predvolanie na pojednávanie nevyzdvihol v odbernej lehote a jeho advokát nezabezpečil jeho účasť s tvrdením, že žalobca je na zahraničnej pracovnej ceste. Tým žalobca zmaril pojednávanie, jeho advokát o veci nebol informovaný, a preto súd musel pojednávanie odročiť. Advokát žalobcu sám žiadal na pojednávaní   o   poskytnutie   lehoty   7   dní,   aby   spresnil,   z   čoho   pozostávajú   investície a čoho sa vlastne žalobca domáha. Dňa 21.10.2010 advokát žalobcu upravil žalobu a túto rozšíril o zaplatenie úrokov z omeškania, ale nepredložil vôbec žiadne doklady, pričom súd vytýčil ďalší termín pojednávania na 13.12.2010, na ktoré sa žalobca opätovne nedostavil. Súd žiadal advokáta žalobcu po 2 zmarených pojednávaniach, aby mu oznámil, kedy sa jeho klient dostaví na územie Slovenskej republiky, aby ho súd mohol vypočuť, lebo bez jeho účasti nemohol (podľa zákonnej sudkyne) v konaní pokračovať. Žalobca informoval súd, že bude na Slovensku v januári 2011 a prvé dva týždne februára 2011. Podľa tvrdenia sudkyne už mala na tieto termíny vytýčené ďalšie pojednávania,   preto podľa nej nebolo možné žalobcu vypočuť. Ďalší možný termín, ktorý oznámil advokát žalobcu ako taký, ktorého by sa mohol žalobca zúčastniť osobne bolo 23., 24., 29. a 30.06.2011, a toto oznámil súdu až 16.06.2011   a   podľa   zákonnej   sudkyne   nebolo možné   termíny   pojednávaní   ani výsluchu zrealizovať v tak krátkom čase.

Dňa 24.11.2011 podal advokát žalobcu ďalšiu zmenu žaloby, ktorým úplne zmenil pôvodne uplatnený nárok na investície a domáhal sa rozšírenia žaloby aj o náhradu škody 359.357,-   €   s   prísl.   Súd   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   02.04.2012,   kedy   došlo k špecifikácii uplatneného nároku.

Z uvedených okolností vyplýva, že žalobca sa podieľal na prieťahoch súdu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 150/2009:

Dňa   18.   mája   2009   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie.   Na   tomto pojednávaní bol na samostatné konanie vylúčený protinávrh žalovaného – Mgr. D. S. na zaplatenie sumy 45 177 € v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2008.

Dňa   17.   augusta   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku 2 710, 50 € v lehote 10 dní.

Dňa 22. septembra 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. C. doručil okresnému súdu „návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok“.

Dňa 22. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote   10   dní   doručil   vyplnené   tlačivo „Potvrdenie   o   osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch...“.

Dňa 12. októbra 2009 právny zástupca sťažovateľa telefonicky požiadal o predĺženie lehoty.

Dňa 16. októbra 2009 právny zástupca sťažovateľa doručil vyplnené tlačivo.Dňa   4.   júna   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   150/2009-63   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov (právoplatnosť nadobudlo 26. júna 2010.)Dňa 10.   júna 2010 predsedníčka   okresného   súdu   upozornila sudcu   na povinnosť konať plynulo.

Dňa 5. augusta 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil znalecký posudok.Dňa   8.   septembra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Za odporcu bola prítomná právna zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely   poskytnutia   7-dňovej   lehoty   na   upresnenie   žaloby   s   tým,   že   táto   bude   zaslaná žalovanej strane na vyjadrenie.

Dňa   21.   septembra   2010   právny   zástupca   sťažovateľa   faxom   doručil   žiadosť o poskytnutie   dodatočnej   lehoty   10   dní   pre   účely „celkovej   sumarizácie   a   podania uceleného návrhu“.

Dňa 21. októbra 2010 doručil sťažovateľ „špecifikáciu a doplnenie žaloby“.Dňa   16.   novembra   2010   okresný   súd   požiadal   Mesto   T.   o   zaslanie   spisu sp. zn. V 2003/516/SP/ZA a sp. zn. V2003/1086/UR/ZA.

Dňa 3. decembra 2010 Mesto T. doručilo žiadané spisy.Dňa 15. júna 2011 sťažovateľ doručil „vyjadrenie“.

Dňa   16.   júna   2011   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil „žiadosť“,   v   ktorej oznamuje,   že   jeho   klient   sa   bude   na   území   Slovenskej   republiky   nachádzať   23.,   24., 29. a 30. júna 2011.

Dňa 24. novembra 2011 podpredseda okresného súdu upozornil konajúceho sudcu na povinnosť konať vo veci plynulo.

Dňa 24. novembra 2011 doručil právny zástupca sťažovateľa doplnenie podania.Dňa 2. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný. Bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   poskytnutia   lehoty   na   predloženie   doplnenia dokazovania. Sťažovateľ mal predložiť fotodokumentáciu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   150/2009   dochádzalo   k   porušovaniu   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd môže prisvedčiť konajúcemu súdu,   že   ide   o   vec   skutkovo   zložitú.   Sťažovateľ   návrh   na   začatie   konania   neuplatnil dostatočným spôsobom a ani dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil tak, aby okresný súd mohol o jeho nedostatočne špecifikovanom nároku bez ďalšieho rozhodnúť. Z právneho hľadiska však nemožno vec posúdiť ako zložitú.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ,   ktorý   namieta   prieťahy v konaní,   sám   k   týmto   určitou   mierou   prispel.   Niekoľkomesačné   prieťahy   spôsobil sťažovateľ podaním nedostatočne špecifikovanej žaloby a nezaplatením súdneho poplatku spolu   s   návrhom   na začatie   konania,   na   zaplatenie   ktorého   ho   súd   musel   vyzývať. Na doplnenie jeho žiadosti   o oslobodenie od súdnych   poplatkov ho konajúci súd musel taktiež   vyzývať.   Sťažovateľ   niekoľkokrát   žiadal   konajúci   súd   o   predĺženie   lehoty na predloženie   písomností   (12. októbra 2009   a   21.   septembra   2010).   Nesplnil   si   ani povinnosť uloženú mu okresným súdom na pojednávaní 2. apríla 2012. V žiadnom smere nedoplnil   dokazovanie a nepredložil   ani   potrebnú fotodokumentáciu,   hoci   z dôvodu   ich obstarania okresný súd konanie odročil. Tieto okolnosti ústavný súd nemohol nepripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, pričom dospel k záveru, že okresný súd od decembra 2010 do apríla 2012 nepostupoval v konaní   dostatočne   efektívne,   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   by   smerovali   k   čo najrýchlejšiemu   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   nevynímajúc   ani   razantnejší postup (požitie poriadkových opatrení) voči účastníkom konania, ktorí nedodržiavali lehoty na predkladanie návrhov na dokazovanie či listinné dôkazy. Uvedená nečinnosť okresného súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   minimálne   jedného   roka   a štyroch mesiacov   okresný   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   pretože   k uvedenej   nečinnosti,   a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vo výroku v bode 1 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   navrhol   priznať   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 € z dôvodu, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza spôsobuje značnú materiálnu ujmu v ušlých ziskoch“.

Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci, najmä na sťažovateľov podiel na zbytočných prieťahoch v napadnutom konaní, a riadiac   sa   úvahou,   že   účelom   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, považoval za primerané sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za dva úkony   vykonané v   roku   2011 patrí   odmena v   sume dvakrát   po   123,50   €   (teda   247   €) a dvakrát   režijný   paušál   v   sume   7,41   €   (teda   14,82   €).   Náhrada   trov   právnej   služby advokátom celkovo tvorí sumu 261,82   € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2012