znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 6/07-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha   o sťažnosti   Ing.   V.   J.,   T.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   H.   B.,   T.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 119/00, pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 119/00 (pred zlúčením s Okresným súdom Trnava 1. januára 2005), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. V. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 119/00 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 119/00) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PN 5 C 119/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   V.   J. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   5   788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   H.   B.,   T.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. V. J., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 119/00, pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany (pred zlúčením s Okresným súdom Trnava 1. januára 2005).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 24. mája 2000 zaslal Okresnému súdu Piešťany žalobu o určenie vlastníckeho práva. Od podania žaloby do termínu prvého pojednávania (11.   september   2002)   uplynulo   takmer   dvadsaťosem   mesiacov.   Ďalšie   pojednávanie nariadené na 28. október 2002 sa neuskutočnilo a pojednávanie z 2. decembra 2002 bolo odročené pre neprítomnosť odporcu. Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až 29. januára 2003 a bolo odročené za účelom zistenia trhovej ceny nehnuteľnosti. Znalca z odboru   stavebníctva   na   určenie   ceny   nehnuteľnosti   Okresný   súd   Piešťany   ustanovil   až uznesením   z   9.   januára   2004.   Po   predložení   znaleckého   posudku   (30.   júl   2004)   bolo nariadené pojednávanie na 19. november 2004, avšak až po podaní zaslanom predsedníčke Okresného   súdu   Piešťany,   v ktorom   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   upozornila   na porušovanie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Na   pojednávaní 8. decembra 2004 odporca oznámil, že opakovane podal návrh na prerokovanie dedičstva po nebohom A. G., predtým A. G.. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd vo veci nekoná napriek tomu, že podľa listu notárky z 21. apríla 2006 bolo dedičské konanie skončené, okresný súd bol na to upozornený podaním z 25. mája 2006 a bol mu predložený návrh na doplnenie dokazovania.

Sťažovateľ po doplnení sťažnosti listom doručeným 22. januára 2007 žiadal, aby ústavný   súd   rozhodol,   že   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené postupom Okresného súdu Piešťany a okresného   súdu,   prikázal   okresnému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 200 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   6/07-10 z 15. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti doručenom 7. mája 2007 uviedol prehľad úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 119/00 a predložil príslušný spis a vyjadrenie konajúceho sudcu. K priebehu konania predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol:

„Zákonný sudca Mgr. V. Z. vytýčil ešte v roku 2004 dva termíny pojednávania, na druhom z nich dňa 08. 12. 2004 vec odročil za účelom zistenia stavu dedičského konania o novoobjavenom majetku po pôvodnom odporcovi v 2. rade A. G., ktoré konanie prebiehalo u notárky JUDr. V. v Trnave, ktoré dedičské konanie malo vplyv na priebeh konania vo veci samej (došlo k zmene spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti) a skončené bolo dňa 21. 04. 2006. Uznesením zo dňa 19. 12. 2006 súd konanie proti pôvodnému odporcovi v 2. rade   A.   G.   zastavil,   keďže   tento   zomrel   ešte   pred   podaním   návrhu.   Toho   času   súd vykonáva šetrenia za účelom zistenia identifikačných údajov (dátum narodenia, bydlisko) odporcov v 2. a 3. rade, ktorých navrhovateľ v návrhu označil nedostatočne len menom a priezviskom s dodatkom - t. č. na neznámom mieste, nakoľko zákonný sudca považuje uznesenia   o   ustanovení   opatrovníka   odporcom   v 2.   a   3.   rade   vydané   predchádzajúcim sudcom   za   predčasné,   keď   v   každom   štádiu   konania   je   potrebné   skúmať,   či   sú   dané podmienky konania. V tomto smere preto súd uznesením zo dňa 20. 04. 2007 navrhovateľa vyzval na riadne označenie odporcov v 2. a 3. rade. Súdu sa vykonaným šetrením zatiaľ podarilo zistiť, že odporca v 2. rade E. L. sa narodil okolo roku 1900, čo by znamenalo, že v čase podania žaloby (v r. 2000) by mal okolo sto rokov a teda je vysoko pravdepodobné, že v čase podania žaloby už nežil (tým pádom by nebola splnená základná podmienka konania

-   spôsobilý   účastník).   Obdobné   bude   zrejme   platiť   aj   pre   odporkyňu   v 3. rade.   Až   po doplnení týchto údajov bude možné v konaní ďalej pokračovať. Ak v čase podania návrhu odporcovia v 2. a 3. rade (pôvodne v 3. a 4. rade) nežili, bude potrebné konanie voči nim zastaviť   a   žalobu   zamietnuť,   keďže   na   strane   odporcov   ide   o   nerozlučné   procesné spoločenstvo.

V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné bezpečne zistiť, kto je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko za istých okolností sa   mohol   stať   spoluvlastníkom   predmetných   nehnuteľností   štát   -   SR   (ak   označení odporcovia   nežijú   a   nemajú   dedičov),   a   to   v   podiele   9/16-in   vzhľadom   k   celku,   teda väčšinovým spoluvlastníkom.“

Z predložených podkladov ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti.

Konanie vedené   Okresným   súdom   Piešťany   sa   začalo   25.   mája   2000   doručením návrhu   sťažovateľa   proti   štyrom   odporcom   na   zrušenie   a vyporiadanie   spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Okresný súd Piešťany 20. decembra 2000 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Výzvou z 30. januára 2001 Okresný súd Piešťany žiadal odporcu v 1. rade, aby sa vyjadril k návrhu a sťažovateľa vyzval, aby doplnil označenie ostatných odporcov o dátumy narodenia.   Z   okresného   súdu   bol   6.   marca   2001   vyžiadaný   dedičský   spis   sp.   zn. D 858/1947.   Vyjadrenie   odporcu   v 1.   rade   bolo   28.   júna   2001   zaslané   na   vyjadrenie sťažovateľovi, ktorého odpoveď bola po urgencii z 18. októbra 2001 doručená 3. decembra 2001.   Listom   zo   6.   novembra   2001   Okresný   súd   Piešťany   zisťoval   na   okresnom   súde (opakovane 27. novembra 2001) a u notárky JUDr. V., či prebieha dedičské konanie po odporcovi v 2. rade.

V roku 2002 Okresný súd Piešťany zaslal výzvu odporcovi v 1. rade (4. február 2002 a 29. máj 2002) a 30. apríla 2002 požiadal centrálnu evidenciu obyvateľov a Mestský úrad P.   o poskytnutie   údajov   o odporcoch   v 2.   –   4.   rade.   Uznesením   z 13.   júna   2002   bol odporcovi   v 2.   rade   (A.   G.)   ustanovený   opatrovník.   Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo 11. septembra   2002   a   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   zákonného   sudcu,   na   druhé pojednávanie nariadené na 28. október 2002 sa nedostavili účastníci, tretie pojednávanie nariadené na 2. december 2002 sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcu v 1. rade.

Pojednávanie nariadené na 29. január 2003 bolo odročené s tým, že Okresný súd Piešťany   vykoná   šetrenie   ohľadom   trhovej   ceny   nehnuteľností   v danej   lokalite   a vyzve právnu   zástupkyňu   odporcu   v 1.   rade,   aby   upresnila   odporcom   uvádzané   skutočnosti. Listami zo 4. marca 2003 a 8. apríla 2003 Okresný súd Piešťany požiadal o poskytnutie informácií o trhovej cene nehnuteľností.

Uznesením z 8. januára 2004 bol odporcom v 3. a 4. rade ustanovený opatrovník a uznesením z 9. januára 2004 bol do konania ustanovený znalec z odboru stavebníctva, odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností   na   určenie   trhovej   ceny   predmetnej   nehnuteľnosti. Okresný   súd   Piešťany   požiadal   listom   z 10.   júna 2004 Bytový   podnik P.   o poskytnutie súčinnosti znalcovi. Znalecký posudok bol predložený 30. júla 2004 a účastníkom konania bol zaslaný na vyjadrenie 12. októbra 2004. Pojednávanie uskutočnené 19. novembra 2004 bolo odročené pre neprítomnosť odporcu v 1. rade, nasledujúce pojednávanie nariadené na 8.   december   2004   bolo   odročené   za   účelom   zistenia,   či   prebieha   dedičské   konanie o novoobjavenom majetku odporcu v 2. rade.

Konajúci sudca 26. júla 2005 uložil kancelárii zistiť, či sa vedie dedičské konanie o novoobjavenom majetku po odporcovi v 2. rade a 27. septembra 2005 uložil zistiť stav dedičského   konania   dožiadaním   notárky.   Predpokladaný   termín   ukončenia   dedičského konania zisťoval okresný súd u notárky aj výzvou z 21. decembra 2005.

Okresný súd 9. marca 2006 zaslal notárke na jej vyžiadanie pripojený dedičský spis. Listom z 21. apríla 2006 notárka oznámila okresnému súdu skončenie konania o dedičstve. Konajúci sudca 2. novembra 2006 uložil vyžiadať si predmetný dedičský spis. Uznesením z 19. decembra 2006 bolo konanie proti odporcovi v 2. rade zastavené.

Uznesením z 20. apríla 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil návrh na začatie konania v súlade s § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o údaje o pôvodných   odporcoch   v 3. a 4. rade, a o oznámenie týchto údajov požiadal aj Register obyvateľov Slovenskej republiky a Matričný úrad P..

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je návrh sťažovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti.   Z dosiaľ   uskutočneného   konania,   ktorého priebeh mal ústavný súd preukázaný z predloženého spisu okresného súdu, ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by svedčili o právnej zložitosti veci. Skutkovú zložitosť veci však nemožno   celkom   opomenúť,   najmä   vzhľadom   na   potrebu   vykonania   znaleckého dokazovania a súvislosť namietaného konania s ďalšími konaniami (dedičskými).

2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, pomocou ktorého ústavný súd zisťuje existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné na ťarchu   sťažovateľa   pripísať   zaplatenie   súdneho   poplatku   až   po   výzve   Okresného   súdu Piešťany, hoci poplatok bol splatný už podaním návrhu, ako aj podanie neúplného návrhu, resp.   s nedostatočným   označením   odporcov.   Táto   skutočnosť   má   podstatný   vplyv   na doterajší postup v konaní.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, za postup vo veci samej, predkladanie dôkazov a iných úkonov potrebných na dosiahnutie účelu sporového konania nesie vo výraznej miere účastník (§ 6, § 120 ods. 1 a iné OSP). Súd v sporovom konaní nie je povinný konať z vlastnej iniciatívy, najmä nahradzovať úkony účastníkov pri uplatňovaní ich nárokov, plnení procesných povinností a využívaní procesných práv (m. m. II. ÚS 142/06).

3.   V rámci   tretieho   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu,   pričom vychádzal   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   prieťahy   v konaní,   ktoré   možno   pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania   sa   rozhoduje   dlhšie,   než   je   primerané   povahe   veci,   ak   ide   o zbytočný   prieťah zapríčinený nečinnosťou súdu alebo jeho neefektívnou činnosťou neodstraňujúcu plynulo právne   i faktické   prekážky   smerujúce   k čo   najskoršiemu   ukončeniu   veci   právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 156/03).

V doterajšom priebehu konania okresný súd zisťoval pobyt odporcov v 2. až 4. rade a ustanovil im opatrovníka; zisťoval trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti; po ukončení dedičského konania o novoobjavenom majetku (spoluvlastníckom podiele na predmetnej nehnuteľnosti) po odporcovi v 2. rade konanie proti nemu zastavil; v apríli 2007 vyzval sťažovateľa   na   doplnenie   návrhu   a dožiadaním   zisťoval   údaje   k pôvodným   odporcom v 3. a 4. rade.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   okresný   súd   neorganizoval   svoj   procesný   postup dostatočne efektívne, o čom svedčí aj skutočnosť, že po siedmich rokoch od podania žaloby nemá zistené, či všetci v žalobe označení účastníci mali v čase jej podania spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda či sú splnené procesné podmienky konania. Táto okolnosť je podľa názoru ústavného súdu dostatočným dôvodom na konštatovanie, že postup okresného súdu je vzhľadom na dĺžku konania poznačený zbytočnými prieťahmi, a preto nepovažuje za   potrebné   poukazovať   na   viaceré   obdobia   nečinnosti,   ktoré   sa   vyskytli   v postupe okresného súdu (ako aj Okresného súdu Piešťany).

Na základe uvedeného, s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, aj po zohľadnení podielu sťažovateľa na zbytočných prieťahoch, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 119/00 svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. PN 5 C 119/00 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   200 000   Sk s odôvodnením, že právna neistota mu spôsobila materiálnu ujmu spočívajúcu v tom, že nemôže   svoj   spoluvlastnícky   podiel   využívať   na   podnikanie   a   nemateriálnu   ujmu spočívajúcu v tom, že „v dôsledku nečinnosti súdu po uplynutí 4 rokov od podania žaloby podal   menšinový   spoluvlastník   (Ing.   G.)   návrh   na   prerokovanie   dedičstva   a nadobudol spoluvlastnícky podiel A. G.. Tým sa zmenilo jeho postavenie a ja som sa ako spoluvlastník dostal   do   nepriaznivejšieho   postavenia“. Odôvodnenie   nemateriálnej   ujmy   považuje ústavný   súd   za   absolútne   irelevantné,   pretože   spoluvlastnícky   podiel   sťažovateľa   na predmetnej nehnuteľnosti sa uvedenou skutočnosťou nijako nezmenil.

Ústavný súd tiež dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   v žiadnom   rozsahu   nijakým   spôsobom nemodifikuje   ani   nerozširuje   účel   ochrany,   ktorú   ústavný   súd   poskytuje   v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   sťažovateľovi,   ktorého sťažnosti   vyhovie   v merite   veci,   nie   je   samostatným   nárokom   sťažovateľa   na   akési odškodnenie   za   prípadné   prieťahy   v konaní   príslušného   štátneho   orgánu,   ale   má   len akcesorickú   povahu.   Satisfakčný   potenciál   rozhodnutia   ústavného   súdu   teda   nie   je autonómnym   prvkom   ním   poskytovanej   ochrany   ani   akýmsi   paralelným   titulom   pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné   právo   sťažovateľa   a prostredníctvom   tohto   práva   aj   princíp   právnej   istoty (I. ÚS 235/03).

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do   úvahy   všetky   okolnosti   prebiehajúceho   súdneho   konania   a dospel   k záveru,   že vyslovenie   porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa   a prikázanie okresnému súdu   vo   veci   konať   je   vzhľadom   na   podiel   sťažovateľa   na   zbytočných   prieťahoch dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu a primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. H. B. v konaní pred ústavným súdom. V sťažnosti ich sťažovateľ vyčíslil v sume 38 826 Sk zo základu určeného podľa ním vyčíslenej hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 788 Sk (slovom päťtisícsedmstoosemdesiatosem slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2006 po 2 730 Sk podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)   a   c)   a   § 16 ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a 2 x 164 Sk režijný paušál. Ústavný súd k priznanej náhrade trov   konania   nepripočítal   daň   z pridanej   hodnoty,   pretože   sťažovateľ   pri   vyčíslení   trov právneho zastúpenia daň z pridanej hodnoty neuplatnil, a ani právna zástupkyňa sťažovateľa nepredložila osvedčenie o tom, že je platiteľkou tejto dane.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007