znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 6/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I o zastavení konania sp. zn. 9 Nc 8/03 z 25. augusta 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. novembra 2003 doručené podanie J. R. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označené ako „Sťažnosť“ s pripojenými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda Okresný súd Bratislava   I,   ktorý   zastavil   konanie   vedené   pod   sp. zn.   9 Nc 8/03   vo   veci   odškodnenia 25. augusta 2003 s poukazom na § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tvrdenia sťažovateľa takýmto postupom Okresného súdu Bratislava I došlo k porušeniu jeho základného   práva   „na   spravodlivé   súdne   konanie“,   keďže   toto   konanie   bolo   zastavené „protizákonne“. Podľa tvrdenia sťažovateľa keď súd „zastavil konanie, že som nedoplnil žalobu, súd v tejto veci klame a zavádza a je jasne preukázateľné porušenie môjho práva, nakoľko v zákonom stanovenej   lehote   som   doplnil dňa   15.   7.   03 a 17.   7.   03“, a keďže „doplnenie žaloby súd prevzal, nebol dôvod na zastavenie konania“. V dôsledku uvedeného sťažovateľ   požiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol   takto: „Keďže   Okresný   súd   uznesením zastavil konanie, zastavil ho protizákonne a proti tomuto nie je možné odvolanie. Žiadam ústavný súd, aby preskúmal toto uznesenie... a vyniesol spravodlivý rozsudok.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, zjavne neopodstatnené návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd predovšetkým zobral do úvahy, že proti uzneseniu o zastavení konania nie je odvolanie prípustné [§ 202 ods. 3 písm. l)], takže pri splnení podmienok konania by bola založená právomoc ústavného súdu konať o ochrane základného práva sťažovateľa na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy.   V okolnostiach   prípadu   a pre   potreby predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd preskúmal dôvodnosť jeho tvrdení, a to dopytom na Okresný súd Bratislava I. Z jeho vyjadrenia z 5. decembra 2003 týkajúceho sa konania sp. zn. 9 Nc 8/03 (Spr. 2096/03) vyplynulo:

„Sťažovateľ sa ako navrhovateľ obrátil na tunajší súd s návrhom na začatie konania dňa   17.   6.   2003 a konanie sa vedie   pod sp.   zn.   9 Nc 8/2003.   Účastníkmi   konania   sú: navrhovateľ J. R. a odporca: MS SR. Na základe úpravy z 19. 6. 2003 bola sťažovateľovi doručená   výzva   na odstránenie vád   návrhu dňa   14.   7.   2003.   Dňa 17.   7.   2003   doručil sťažovateľ súdu podanie „doplnenie návrhu“. Vec bola predložená sudkyni dňa 22. 8. 2003 na ďalší procesný postup. Dňa 2. 9. 2003 sťažovateľ doručil súdu sťažnosť. Súd uznesením č. k. 9 Nc 8/03 zo dňa 25. 8. 2003 konanie zastavil (§ 43 ods. 1, 2 O. s. p.). Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 12. 9. 2003.“

Vyjadrenie   Okresného   súdu   Bratislava   I predovšetkým   potvrdzuje,   že   tento nerozhodol o zastavení konania preto, že sťažovateľ „nedoplnil žalobu“, ako to tvrdil vo svojej   sťažnosti,   ale preto,   že   jeho   žaloba   ani po   doplnení   na   základe   výzvy   súdu   mu neumožnila   v konaní   pokračovať.   V uznesení   o zastavení   konania   z 25.   augusta   2003 Okresný súd Bratislava I preto ako dôvod zastavenia konania uvádza skutočnosť, že žalobca „v stanovenej lehote uvedené nedostatky neodstránil“, a nie že na výzvu v stanovenej lehote vôbec   nereagoval.   Z vyžiadaného   stanoviska   Okresného   súdu   Bratislava   I ku   konaniu sp. zn. 9 Nc 8/03, ako aj z pripojeného uznesenia tohto súdu o zastavení konania vyplynulo, že napadnutý všeobecný súd zastavil konanie s poukazom na § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože ani po doplnení žaloby sťažovateľom (a na výzvu súdu) nebolo možné   v konaní   pokračovať.   Keďže   takýto   postup   súdu   však   bez   ďalšieho   nemožno považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a keďže sťažovateľ už neuviedol   žiaden   ďalší   dôvod,   pre   ktorý   mal   súd   porušiť   jeho   základné   právo   na „spravodlivé súdne konanie“, ústavný súd bol nútený jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti už po jej predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2004