znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 6/02-68

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002 zloženého   z   predsedníčky   senátu   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla a Jána Klučku vo veci porušenia základného práva J. B., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. V. B., K., podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. 10 C 288/96 a 10 C 389/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   288/96   o neplatnosť   výpovede   z pracovného   pomeru p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 389/96 o uspokojenie nárokov zo závislej činnosti p o r u š e n é b o l o.

3. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 10 C 288/96 a 10 C 389/96 konal bez zbytočných prieťahov.

4. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 45 000,-- Sk (slovom:   štyridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava II p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2002 doručené   podanie   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   T.,   označené   ako   „Ústavná sťažnosť“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na konanie bez zbytočných prieťahov, ku ktorému má dochádzať postupom Okresného súdu Bratislava II v dvoch konaniach, v ktorých je účastníkom. V prvom konaní vedenom pod sp. zn.   10   C   288/96   sťažovateľ   namietal   neplatnosť   výpovede   zo   strany   svojho zamestnávateľa – Správy finančnej kontroly Bratislava (návrh podaný 6. augusta 1996 na Obvodnom súde Bratislava 2, teraz Okresný súd Bratislava II, pričom vec doteraz nie je skončená). V druhom konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 389/96 ide o uspokojenie nárokov sťažovateľa   zo   závislej   činnosti   (návrh   podaný   18.   novembra   1996   na   Okresnom   súde Bratislava   II,   vec   takisto   doteraz   nie   je   skončená).   Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a 13. februára 2002 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie. Uvedeného dňa ústavný súd na základe žiadosti   sťažovateľa   ustanovil   mu za právneho zástupcu   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokáta   JUDr.   V.   B.,   K. V súlade   s   §   29   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   zaslal   18. februára   2002 Okresnému   súdu   Bratislava   II   sťažnosť   sťažovateľa   s výzvou   na   vyjadrenie.   V určenej lehote Okresný súd Bratislava II svoje vyjadrenie ústavnému súdu nezaslal a ani na jeho výzvu inak   nereagoval. Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označených súdnych konaniach pred Okresným súdom Bratislava II konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,   ústavný   súd   sa   24.   mája   2002   obrátil   na   jeho   právneho   zástupcu   so žiadosťou, aby podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde uviedol rozsah požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj dôvody, z ktorých sa ho domáha. Právny zástupca   sťažovateľa   vo   svojej   odpovedi   na   túto   žiadosť   14.   júna   2002   uviedol: „Navrhujem, aby môjmu klientovi bolo priznané finančné zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu spolu 60.000,- Sk.

Návrh odôvodňujem tým, že ide o dve veci, v ktorých došlo k prieťahom v konaní (v oboch sa konanie začalo v r. 1996). Vo veciach ide o spory, dotýkajúce sa osoby môjho klienta. Dlhým konaním pretrvával stav právnej neistoty u môjho klienta. Vzhľadom na jeho vek a osobné pomery pociťoval nečinnosť súdov ako psychickú ujmu, čo vyplýva aj z jeho podaní.“

I.

Prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 10 C 288/96

Z vyžiadaného súdneho spisu   vo veci sp. zn. 10 C 288/96 ústavný súd zistil, že Okresný súd Bratislava II sa ňou zaoberal od 6. augusta 1996 [keď sťažovateľ podal na bývalý Obvodný súd Bratislava 2 (teraz Okresný súd Bratislava II) návrh na začatie konania o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru voči Správe finančnej kontroly Bratislava] do 25. novembra 1999 (keď vyniesol rozsudok, ktorým tento návrh sťažovateľa zamietol). Na základe jeho odvolania z 20. decembra 1999 vo veci konal Krajský súd v Bratislave, ktorý svojím   uznesením   z 29.   septembra   2000   (sp. zn. 13 Co 171/2000)   rozhodol   tak,   že napadnutý   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Vec sťažovateľa sa opätovne vrátila na Okresný súd Bratislava II,   ktorý   od decembra 2000 nariadil dve pojednávania vo veci (11. decembra 2001 a 5. marca 2002).

V prípadoch sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   v súdnych   konaniach ústavný súd zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno dosiahnuť len právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka súdneho konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Postup súdu, ktorý vylučuje, aby prejednanú vec bolo možné ukončiť právoplatným rozhodnutím, však nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, v dôsledku čoho dobu takéhoto jeho konania treba posudzovať ako zbytočné prieťahy v konaní. Z uvedeného ústavný súd vychádzal   pri   zisťovaní   zbytočných   prieťahov   v konaní   Okresného   súdu   Bratislava   II sp. zn. 10 C 288/96, pretože z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že po odvolaní sťažovateľa proti jeho rozsudku z 29. novembra 1999 Krajský súd Bratislava napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že na dvoch pojednávaniach prvostupňový súd nekonal „v predpísanom obsadení ako senát zložený zo sudcu a dvoch prísediacich“, pretože „vo veci konal a dokazovanie vykonával samosudca, ako by neišlo o vec uvedenú v § 36a ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Tým došlo k procesnej vade, na existencii ktorej nič nemení skutočnosť, že na pojednávaní 25. novembra 1999, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,   súd prvého stupňa   konal   a rozhodoval   ako   senát.   Rozhodnutie   vydané   v konaní   postihnutom   tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“.

Z uvedeného ústavný súd zistil, že výsledkom   konania (postupu) prvostupňového Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10 C 288/96 bolo také jeho rozhodnutie, ktoré po odvolacom   konaní nemohlo nadobudnúť právoplatnosť (a tým odstrániť právnu neistotu sťažovateľa), pretože súdne konanie mu predchádzajúce bolo poznačené takou procesnou vadou   (nesprávne   obsadenie   súdu),   ktorá   nadobudnutie   právoplatnosti   jeho   rozhodnutia vylučovala.   Z tohto   dôvodu   aj   Krajský   súd   Bratislava   ako   súd   odvolací   toto   jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže konanie poznačené takouto procesnou vadou nemohlo vyústiť do rozhodnutia spôsobilého nadobudnúť právoplatnosť (a tým odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa), bolo potrebné dobu konania pred Okresným súdom Bratislava II od 6. augusta 1996 do 25. novembra 1999 posúdiť ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 10 C 288/96 porušujúce právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Aj po vrátení veci na Okresný súd Bratislava II ústavný súd zistil ďalší zbytočný prieťah v konaní v období od 6. marca 2001 (Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn. 12 Nc 6/2001 z 21. februára 2001 rozhodol, že pojednávajúca   sudkyňa   Okresného   súdu   Bratislava   II   JUDr. D.   B.   nie   je   vylúčená z pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 10 C 288/96) až do 11. decembra 2001, keď bolo vytýčené nové pojednávanie v „obnovenom konaní“ sťažovateľa vo veci. V tomto období Okresný súd Bratislava II nekonal vôbec, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp.   zn. 10 C 288/96   (a z uvedených   dôvodov)   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Keďže   (a   vzhľadom   na   uvedené)   mal   ústavný   súd   za   preukázané,   že   zbytočné prieťahy   v konaní   sp.   zn.   10   C   288/96   vznikli   označeným   postupom   Okresného   súdu Bratislava II, bolo už bez právneho významu bližšie sa zaoberať (a vzhľadom na konkrétne okolnosti   prípadu)   právnou   a faktickou   zložitosťou   veci,   ako   aj   správaním   účastníka konania   ako   ďalšími   faktormi,   ktoré   ústavný   súd   berie   do   úvahy   pri   rozhodovaní o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní.

II.

Prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 10 C 389/96

Označené   súdne   konanie   začalo   pred   Okresným   súdom   Bratislava   II   (pôvodne Obvodný súd Bratislava 2) 18. novembra 1996 podaním návrhu sťažovateľa na uspokojenie jeho nárokov zo závislej činnosti Správou finančnej kontroly Bratislava v celkovej výške 56 247 Sk (do 30. apríla 2002 nebolo stále skončené). Vo veci bolo od novembra 1996 nariadených celkom 12 pojednávaní (posledné sa uskutočnilo 13. apríla 2001) a počas tejto doby vo veci konali traja rôzni sudcovia Okresného súdu Bratislava II.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) ústavný súd pri posudzovaní prieťahov v tomto súdnom konaní zohľadnil tri základné kritériá podstatné pre rozhodovanie   o porušení   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a   to   zložitosť prerokovávanej   veci   z   hľadiska   právneho   a   faktického   (1),   správanie   sťažovateľa   (2) a napokon postup samotného súdneho orgánu (3).

Ústavný súd súčasne zobral do úvahy, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní dochádza   nielen   samotnou   nečinnosťou   súdu   bez   existencie   zákonných   prekážok   jeho ďalšieho postupu (napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale „aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania“ (I. ÚS 88/99), v dôsledku čoho „základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta   procesná   zásada   hospodárnosti   súdneho   konania,   rešpektovanie   ktorej   je nevyhnutným   predpokladom   rýchleho   a účinného   poskytnutia   právnej   ochrany (II. ÚS 67/01).   Z uvedených   hľadísk   preskúmal   ústavný   súd   doterajšie   konanie   pred Okresným súdom Bratislava II vo veci sp. zn. 10 C 389/96 a v okolnostiach jednotlivých kritérií dospel k nasledovným záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu alebo faktickú zložitosť veci,   ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že o takúto vec nejde. Sťažovateľ sa od svojho zamestnávateľa (Správy finančnej   kontroly   Bratislava,   neplatnosť   výpovede   ktorého   bola   predmetom   ďalšieho osobitného konania pred Okresným súdom Bratislava vedeného pod sp. zn. 10 C 288/96) domáhal   uspokojenia   finančných   nárokov,   ktoré   mu   mali   vzniknúť   počas   a v súvislosti s výkonom   jeho   pracovnej   činnosti   u odporcu   (náhrada   za   prácu   nadčas,   náhrada   za nedostatočné odškodnenie pracovného úrazu, náhrady za nevyplatenú riadnu dovolenku, náhrada za zadržané vyúčtovanie cestovných náhrad). Predmet konania spočíval v overení dôvodnosti   týchto   nárokov   sťažovateľa   a na   základe   vykonaného   dokazovania   vydania rozhodnutia vo veci.

2. Správanie sťažovateľa po celú dobu konania vo veci sp. zn. 10 C 389/96 možno hodnotiť   ako   aktívne   a súčinnostné,   v dôsledku   čoho   neprispel   k jeho   predĺženiu.   Zo zápisníc o súdnom konaní obsiahnutých vo vyžiadanom súdnom spise v tejto veci ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa pravidelne zúčastňoval nariadených pojednávaní buď sám, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhoval dôkazy (vypočutie ďalších svedkov) na preukázanie svojich   tvrdení, nahliadal   do   spisu   a sťažnosťou   u orgánu   štátnej   správy súdu sa domáhal urýchlenia konania vo svojej veci.

3. V samotnom postupe Okresného súdu Bratislava II ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 10 C 389/96 spočívajúce v jeho nečinnosti, a to bez existencie zákonných   prekážok   jeho   ďalšieho   konania.   Prvý   takýto   prieťah   (v dĺžke   8 mesiacov) ústavný súd zistil od 10. septembra 1997 (keď sa uskutočnilo tretie pojednávanie vo veci) do 20. mája 1998 a hoci zo súdneho spisu je zrejmý jeho dôvod (ukončenie pôsobenia sudcu konajúceho vo veci v justícii a pridelenie veci novej sudkyni), táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

Ďalší zbytočný prieťah podobnej povahy (v dĺžke 10 mesiacov) ústavný súd zistil v období od 4. novembra 1998 (keď sa uskutočnilo šieste pojednávanie vo veci) až do 20. augusta 1999 a hoci aj v tomto prípade je dôvod čiastočne rovnaký ako v predošlom prípade   (pretože   5.   mája   1999   bola   vec   prikázaná   ďalšej   sudkyni   Okresného   súdu Bratislava II), dôvody pre hodnotenie tohto obdobia ako zbytočného prieťahu sú v zásade rovnaké ako v predošlom prípade zbytočných prieťahov.

Ďalším obdobím zbytočných prieťahov (7 mesiacov) je obdobie od 31. mája 2000 do 13.   decembra   2000,   keď   súd   nekonal   vôbec,   hoci   mu   v tom   nebránila   žiadna   zákonná prekážka, ďalej 3 mesiace od 22. mája 2001 (keď bol vo veci opätovne ustanovený súdny znalec) do 14. augusta 2001, keď bol spis skutočne zaslaný znalcovi.

Z uvedeného   ústavný   súd   zistil,   že   z celkovej   dĺžky   doterajšieho   konania   pred Okresným súdom Bratislava II vo veci sp. zn. 10 C 389/96 (zhruba 5,5 roka) tento takmer 2,5 roka (28 mesiacov) buď nekonal vôbec (hoci tomu nebránili žiadne zákonné prekážky), alebo nekonal z dôvodov, ktoré nemôžu ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   rozhodnúť,   že   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 10 C 389/96 došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd Okresnému súdu   Bratislava   II   prikázal,   aby   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   10   C   288/96 a 10 C 389/96 konal bez zbytočných prieťahov.

2. V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Právny   zástupca   v mene   sťažovateľa   požadoval   primeranú   finančnú   náhradu   vo výške 60 000 Sk (za obe súdne konania), pričom argumentoval tým, že „ide o spory, ktoré trvajú od roku 1996 a doteraz nie sú skončené, pričom «dlhým konaním pretrvával stav jeho právnej neistoty..., v dôsledku čoho sťažovateľ a aj vzhľadom na svoj vek a osobné pomery pociťoval nečinnosť súdov ako „psychickú ujmu“».

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých   vychádza Európsky súd pre ľudské   práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   zmiernenie   nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby v označených súdnych konaniach konal bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   však   nemožno   účinne   odstrániť   len   uplatnením   tejto   právomoci ústavného súdu. V dôsledku toho (a aj vzhľadom na dobu nečinnosti všeobecných súdov) bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu konania Okresného súdu Bratislava II poznačenú zbytočnými prieťahmi v konaniach vedených na tomto   súde   pod   sp. zn. 10   C   288/96   a 10   C   389/96, berúc   do   úvahy   skutočnosť,   že sťažovateľ   sa   o predĺženie   tejto   doby   nijako   nepričinil,   a zohľadňujúc   tiež   konkrétne okolnosti   prípadu   vrátane   osobného   stavu   a celkovej   situácie   sťažovateľa,   možno   sumu 45 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie   podľa   § 50   ods.   3 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002