znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 599/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne   prerokoval   29   sťažností   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a   základných   slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení   s   porušením   ustanovenia   čl. 12   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012   (sp. zn.   Rvp 11304/2013),   sp. zn.   2 Er 95/2011   zo 4.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 5 Er 2359/08 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013),   sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25.   júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012   (sp. zn.   Rvp 11308/2013),   sp. zn.   5 Er 3587/07   zo 16. mája   2012   (sp. zn. Rvp 11309/2013),   sp. zn. 5 Er 598/08 z 25.   mája 2012 (sp. zn.   Rvp 11310/2013),   sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11313/2013),   sp. zn.   5 Er 2505/08   z 21.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn. 5 Er 2366/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08   z 21.   mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11316/2013),   sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22.   júna 2012   (sp. zn.   Rvp 11317/2013),   sp. zn.   5 Er 441/08   z 28.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 5 Er 1658/07 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 3 Er 344/2010 z 15. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08 z 25. mája   2012   (sp. zn.   Rvp 11325/2013),   sp. zn.   5 Er 2678/08   zo 4.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06   z 12. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013),   sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 2 Er 427/2010 zo 4. júna 2012   (sp.   zn.   Rvp 11329/2013),   sp. zn.   5 Er 405/06   zo 7.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 17027/2013), sp. zn. 6 Er 43/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), ako aj postupom a uzneseniami Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp. zn.   1 CoE 406/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 14 CoE 333/2012 zo 7. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn.   13 CoE 292/2012   z 26.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11306/2013),   sp. zn. 15 CoE 223/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 14 CoE 323/2012 z 15. novembra 2012 (sp. zn.   Rvp 11309/2013),   sp. zn.   16 CoE 247/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 13 CoE 246/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn.   1 CoE 409/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 11312/2013   a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 13 CoE 250/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn.   14 CoE 306/2012   z 12.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11314/2013),   sp. zn. 16 CoE 250/2012   zo 14.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11315/2013),   sp. zn. 13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 16 CoE 293/2012 z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012 z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“, pozn.), sp. zn. Rvp 11319/2013], sp. zn. 17 CoE 254/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012 z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 16 CoE 296/2012 z 22. novembra 2012   (sp. zn.   Rvp 11323/2013),   sp. zn.   15 CoE 227/2012   zo 4.   decembra   2012   (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 17 CoE 217/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn.   13 CoE 302/2012   z 10.   decembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11326/2013),   sp. zn. 17 CoE 252/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012 z 31. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 13 CoE 256/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn.   Rvp 11329/2013),   sp. zn.   2 CoE 464/2012   z 30.   januára   2013   (sp. zn. Rvp 17027/2013),   sp. zn.   17 CoE 238/2012 z 30.   januára 2013 (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11304/2013 – sp. zn. Rvp 11329/2013 a pod sp. zn. Rvp 17027/2013 – sp. zn. Rvp 17029/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11304/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. marca 2013 doručených 26 sťažností a 4. júna 2013 ďalšie 3 sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť   majetok   zaručeného   v čl. 20   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   v čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011 zo 4. júna   2012   (sp. zn.   Rvp 11305/2013),   sp. zn.   5 Er 2359/08   z 25.   júla   2012   (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11309/2013),   sp. zn.   5 Er 598/08   z 25.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11314/2013),   sp. zn.   5 Er 2366/08   z 28. mája   2012   (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 5 Er 1658/07 z 25. júla   2012   (sp. zn.   Rvp 11322/2013),   sp. zn.   3 Er 344/2010   z 15. júna   2012   (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08   z 25.   mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11325/2013),   sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4.   júna 2012   (sp. zn.   Rvp 11326/2013),   sp. zn.   5 Er 1339/06   z 12.   júla   2012   (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 2 Er 427/2010   zo 4.   júna 2012   (sp.   zn. Rvp 11329/2013),   sp. zn. 5 Er 405/06   zo 7. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 17027/2013),   sp. zn.   6 Er 43/2011   z 22.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoE 406/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 11304/2013),   sp. zn.   14 CoE 333/2012 zo 7. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 13 CoE 292/2012 z 26. novembra 2012   (sp. zn.   Rvp 11306/2013),   sp. zn.   15 CoE 223/2012   z 29.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11307/2013),   sp. zn.   1 CoE 406/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 11308/2013), sp. zn.   14 CoE 323/2012   z 15.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11309/2013),   sp. zn. 16 CoE 247/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 13 CoE 246/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 1 CoE 409/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 13 CoE 250/2012 z 5. novembra 2012   (sp. zn.   Rvp 11313/2013),   sp. zn.   14 CoE 306/2012   z 12.   novembra   2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013),   sp. zn.   16 CoE 250/2012   zo 14.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn.   16 CoE 293/2012   z 22.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11317/2013),   sp. zn. 16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012 z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“, pozn.),   sp. zn.   Rvp 11319/2013],   sp. zn.   Rvp 11319/2013,   sp. zn.   17 CoE 254/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012 z 15. novembra 2012   (sp. zn.   Rvp 11322/2013),   sp. zn.   16 CoE 296/2012   z 22.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 15 CoE 227/2012 zo 4. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn.   17 CoE 217/2012   z 20.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11325/2013),   sp. zn. 13 CoE 302/2012 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 17 CoE 252/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012 z 31. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 11328/2013),   sp. zn.   13 CoE 256/2012   z 5.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11329/2013),   sp. zn.   2 CoE 464/2012   z 30.   januára   2013   (sp. zn.   Rvp 17027/2013), sp. zn.   17 CoE 238/2012   z 30.   januára   2013   (sp. zn.   Rvp 17028/2013)   a   sp. zn. 17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013).

Zo sťažností   vyplýva, že   sťažovateľka   sa   v rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť podľa   podmienok   dojednaných   v úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov bola priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „rozhodcovský súd“), alebo na zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje   povinnosti   z úverovej   zmluvy   nesplnil,   mala oprávnenie   podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu,   že   dlžníci   svoje   záväzky   vyplývajúce   im   z predmetných   úverových zmlúv dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,   na   podklade   tohto   exekučného   titulu   (notárskej   zápisnice)   iniciovala   začatie exekučných   konaní,   a   v prípadoch,   kde   bola   dojednaná   rozhodcovská   doložka,   na   jej podklade začala rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom,   ktorého   rozhodcovské   rozsudky   sa   tak   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom,   čo   v začatých   exekučných   konaniach   okresný   súd   poveril   sťažovateľkou zvoleného   súdneho   exekútora   vykonaním   exekučných   konaní,   napádanými   uzneseniami sp. zn.   8 Er 573/2010   z 1.   júna   2012   (sp. zn.   Rvp 11304/2013),   sp. zn.   2 Er 95/2011 zo 4. júna   2012   (sp. zn.   Rvp 11305/2013),   sp. zn.   5 Er 2359/08   z 25.   júla   2012   (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11309/2013),   sp. zn.   5 Er 598/08   z 25.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11314/2013),   sp. zn.   5 Er 2366/08   z 28.   mája   2012   (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn.   7 Er 1028/04   z 23.   júla   2012   (sp. zn.   Rvp 11320/2013),   sp. zn.   5 Er 1658/07 z 25. júla 2012   (sp. zn.   Rvp 11322/2013),   sp. zn. 3 Er 344/2010 z 15.   júna 2012   (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08   z 25.   mája 2012   (sp. zn.   Rvp 11325/2013),   sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4.   júna 2012   (sp. zn.   Rvp 11326/2013),   sp. zn.   5 Er 1339/06   z 12.   júla   2012   (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 2 Er 427/2010 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 5 Er 405/06 zo 7. mája 2012   (sp. zn.   Rvp 17027/2013),   sp. zn.   6 Er 43/2011   z 22.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013) tieto exekučné konania ex offo zastavil.

Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označeným rozhodnutiam okresného   súdu   tieto   svojimi   uzneseniami   sp. zn.   1 CoE 406/2012   z 30.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 11304/2013),   sp. zn.   14 CoE 333/2012   zo 7.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 13 CoE 292/2012 z 26. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn.   15 CoE 223/2012   z 29.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11307/2013),   sp. zn. 1 CoE 406/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 11308/2013),   sp. zn.   14 CoE 323/2012 z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 16 CoE 247/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 11310/2013),   sp. zn.   13 CoE 246/2012   z 5.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11311/2013),   sp. zn.   1 CoE 409/2012   z 30.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 11312/2013 a sp. zn.   Rvp 11321/2013),   sp. zn.   13 CoE 250/2012   z 5.   novembra   2012   (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 14 CoE 306/2012 z 12. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn.   16 CoE 250/2012   zo 14.   novembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11315/2013),   sp. zn. 13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 16 CoE 293/2012 z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012 z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“, pozn.), sp. zn. Rvp 11319/2013], sp. zn. 17 CoE 254/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012 z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 16 CoE 296/2012 z 22. novembra 2012   (sp. zn.   Rvp 11323/2013),   sp. zn.   15 CoE 227/2012   zo 4.   decembra   2012   (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 17 CoE 217/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn.   13 CoE 302/2012   z 10.   decembra   2012   (sp. zn.   Rvp 11326/2013),   sp. zn. 17 CoE 252/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012 z 31. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 13 CoE 256/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn.   Rvp 11329/2013),   sp. zn.   2 CoE 464/2012   z 30.   januára   2013   (sp. zn. Rvp 17027/2013),   sp. zn.   17 CoE 238/2012 z 30.   januára 2013 (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013) ako vecne správne potvrdil.

V sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   sťažovateľka   v obšírnej   argumentácii namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou označené   základné   práva   a   práva   zaručené   v ústave,   dohovore,   dodatkovom   protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatého   a   prebiehajúceho   exekučného   konania,   na   vykonanie   ktorého   okresný   súd   už raz udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako   súdu   exekučného,   v kompetencii   ktorého   podľa   sťažovateľky   nie   je   vecné preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,   pretože   podľa   sťažovateľky   má   síce   v tom-ktorom   prípade   k   dispozícii exekučný   titul,   a   to   rozhodcovský   rozsudok   alebo   notársku   zápisnicu,   avšak   tento   je nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im to   ukladalo   ustanovenie   §   57   ods. 5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej   len   „smernica   Rady“),   pretože   sa   podľa   sťažovateľky   žiadnym   spôsobom nevysporiadali   s tým,   prečo   buď   dojednanie   rozhodcovskej   doložky   v úverovej   zmluve, alebo   udelenie   splnomocnenia   dlžníkom   tretej   osobe   v úverovej   zmluve   na   spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa   sťažovateľky   súdy   nerešpektovali   ani   jej   návrh   na   prerušenie   konaní   na   účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

V doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013   sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady   93/13/EHS   z 5. apríla 1993 o nekalých   podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky,   nemusí na to,   aby mohol   vyvodiť   dôsledky   tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnosti   zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky,   informovať   účastníkov konania   v spore   a   vyzvať   ich,   aby   sa   k   tomu kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel   stanovujú   vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu   sťažovateľkou   označených   základných   práv a   práv zaručených   v ústave, dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,   pozn.)   alebo   po   600   €   (v prípadoch,   kde   bola   exekučným   titulom   notárska zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc   sa   na   ustanovenie   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde,   možno   aj   v konaní o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   použiť   na   prípadné   spojenie   vecí   primerane   citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 11304/2013   –   sp. zn.   Rvp 11329/2013   a   pod   sp. zn.   Rvp 17027/2013   –   sp. zn. Rvp 17029/2013   a   z ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského súdu, proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   citované   právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo   slobôd, alebo ľudských   práv a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených práv zaručených   ústavou,   dohovorom,   dodatkovým   protokolom   a   chartou   postupom a označenými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a označenými uzneseniami krajského súdu.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a   rozhodnutiami okresného súdu

V súvislosti s napádanými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania napádaných   uznesení   okresného   súdu   sp. zn.   8 Er 573/2010   z 1.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 5 Er 2359/08   z 25.   júla   2012   (sp. zn.   Rvp 11306/2013),   sp. zn.   5 Er 155/2010   z 25.   júla 2012   (sp. zn.   Rvp 11307/2013),   sp. zn.   8 Er 573/2010   z 1.   júna   2012   (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 5 Er 598/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn.   5 Er 2505/08   z 21.   mája   2012   (sp. zn.   Rvp 11314/2013),   sp. zn.   5 Er 2366/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn.   5 Er 1658/07   z 25.   júla   2012   (sp. zn.   Rvp 11322/2013),   sp. zn.   3 Er 344/2010 z 15. júna   2012   (sp. zn.   Rvp 11323/2013),   sp. zn.   5 Er 1927/09   zo 6.   júla   2012   (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06 z 12. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn.   2 Er 427/2010   zo 4.   júna   2012   (sp.   zn.   Rvp 11329/2013),   sp. zn.   5 Er 405/06 zo 7. mája   2012   (sp. zn.   Rvp 17027/2013),   sp. zn.   6 Er 43/2011   z 22.   júna 2012   (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), a to podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných   sťažností,   sťažovateľka   aj   účinne   využila.   Na   základe   sťažovateľkou podaných   odvolaní   sa   krajský   súd   ako   súd   odvolací   v odvolacích   konaniach   musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami proti rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv postupom   a   rozhodnutiami krajského súdu

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv sťažovateľky   v príčinnej   súvislosti s rozhodnutiami   krajského   súdu,   námietky   sťažovateľky   možno   sumarizovať do   štyroch základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že (2.1) krajský súd nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako exekučný súd podľa sťažovateľky nad rámec   svojich   kompetencií   vecne   preskúmaval   exekučné   tituly   potom,   čo   už   raz tieto exekučné   tituly   preskúmal   pri   vydávaní   poverení   exekútorovi   na   vykonanie   exekúcií. Okrem   tohto   sťažovateľka   namieta,   že   (2.2)   krajský   súd   nenapravil   ani   pochybenie okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva, okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.3) krajský súd a tiež pred ním okresný súd hoci mali, neprerušili exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a   nepredložili   Súdnemu   dvoru   na   posúdenie   prejudiciálnu   otázku,   a   to,   či   sa   majú   jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať   spory   v rámci   spotrebiteľských   zmlúv na   základe   rozhodcovskej   doložky prostredníctvom   rozhodcovských   súdov“ alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelené v zmluve   o   úvere,   ktorým   dlžník   splnomocní   tretiu   osobu   na   uznanie   dlhu   v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta (2.4), že tak krajský súd, ako ani pred ním okresný súd nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V súvislosti   s   uvedenými   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   po   preskúmaní predmetu   týchto   sťažností   dospel   k   záveru,   že   z dôvodu,   že   sťažovateľkou   použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú   už   použila   v stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   v uplynulom období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie č. k. II. ÚS   78/2013-16   zo 7.   februára   2013   (v prípadoch,   kde   bol   exekučným   titulom rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje identické rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v použitej právnej   argumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie záverov všeobecných   súdov,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vzhľadom   na   to,   že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny   názor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súd   pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedal účastníkom   konania   príležitosť   vyjadriť   sa   k   týmto   dôvodom,   tak   ako   to   sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína toto:

Sťažovateľka   mala   možnosť   oboznámiť   sa   s   dôvodmi   zastavenia   exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní   z exekúcií,   ktorí   majú   v zmluvnom   vzťahu   so   sťažovateľkou   postavenie spotrebiteľov,   mali   po   doručení   uznesení   prvostupňového   súdu   možnosť   vyjadriť   sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú, aby bolo   v ich   prípadoch   vylúčené   uplatnenie   nekalej   zmluvnej   podmienky.   Sťažovateľkou uplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súd   v napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a   uznesenia   postačuje,   aby   bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade   prisúdilo   len   funkciu   akéhosi   kasačného   orgánu,   bez reálnej   možnosti konvalidovať   prípadné   procesné   nedostatky   vlastným   postupom.   Na   základe   uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných   veciach   princíp   kontradiktórnosti   súdneho   konania,   ktorý   je   obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho súdu   pre ľudské   práva   nie   je nevyhnutné ako   predpoklad možnosti   obrátiť sa   na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ by   sa   tento   právny   prostriedok   z materiálneho   hľadiska   javil   v obdobných   identických prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keď   sa   na   ústavný   súd   opakovane   obracia so sťažnosťami,   ktoré   sú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v tej   súvislosti   pre sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,   že   nebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich vybavenia   v predošlom   období   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS 3/2013).

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch ústavný   súd   o nich   rozhodne   bez   odôvodnenia   iba   s   poukazom   na   toto   svoje   v   týchto okolnostiach identické rozhodnutie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013