znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 597/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   URBÁNI   &   Partners   s.   r.   o.,   Skuteckého   17,   Banská Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ č. 59/2015-OZ z 28. mája 2015 prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto

r o z h o d o l :

Návrh ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. júla 2015 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, prostredníctvom ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokát   JUDr.   Rastislav   Urbáni,   LL.M.,   na   preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo   „obec“)   č.   59/2015-OZ   z   28.   mája   2015   (ďalej   len   „napadnuté   rozhodnutie“) vydaného podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).

Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva   bola   navrhovateľke   ako   bývalej   starostke   obce,   ktorej   mandát   na   výkon funkcie zanikol 2. januára 2015 v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, uložená pokuta v sume 2 774 € za to, že do 31. marca 2015 nepodala písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových   pomerov   (ďalej   len „oznámenie“)   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľka vo svojom návrhu okrem iného uvádza:«V   zmysle   vyššie   uvedeného   uvádzam,   že   navrhovateľka   bola   starostkou   obce ⬛⬛⬛⬛ odo   dňa   13.   12.   2010   do   dňa   02.   01.   2015,   a   teda   bola   verejným funkcionárom v zmysle čl. 3 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu.

Komisia na ochranu verejného záujmu pri OZ ⬛⬛⬛⬛ /ďalej len „Komisia“/ listom zo dňa 20. 04. 2015 vyzvala navrhovateľku na plnenie povinností v zmysle zákona o ochrane   verejného   záujmu   /ďalej   len   „Výzva“/.   Komisia   vo   Výzve   konštatovala,   že navrhovateľka   ako   starostka   obce   vo   volebnom   období   2010-2014   nepodala   „písomné oznámenie o svojich príjmoch dosiahnutých uplynulých kalendárnych rokoch, z výkonu funkcie verejného funkcionára a o svojich majetkových pomeroch“. Z uvedeného dôvodu Komisia začala konanie voči navrhovateľke za nesplnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu a stanovila jej lehotu 15 dní odo dňa doručenia Výzvy na to, aby sa k predmetu Výzvy vyjadrila.

Odpoveďou zo dňa 29. 04. 2015 navrhovateľa reagovala na predmetnú Výzvu s tým, že Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas výkonu svojej funkcie a to tým, že prílohami jej odpovede na Výzvu boli fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových   pomerov   za   roky   2010,   2011,   2012,   2013,   ktorých   prevzatie   podpísal prednosta Obecného   úradu, p. ⬛⬛⬛⬛. Poukazujem na to,   že prednosta obecného úradu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecný úrad vedie a organizuje jeho prácu....

Následne   už   navrhovateľka   ani   zo   strany   Komisie   ani   obecným   zastupiteľstvom kontaktovaná nebola, a teda nikto od nej nepožadoval ďalšie vysvetlenie. Vzhľadom k tomu, že   navrhovateľka   si   splnila   svoju   povinnosť   v   zmysle   čl.   7   ods.   1   zákona   o   ochrane verejného záujmu aj za rok 2014, adresovala Komisii list zo dňa 19. 06. 2015, v ktorom uviedla, že podala oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov aj za rok 2014, a to konkrétne dňa 30. 12. 2014, ktoré prevzal tak ako v predchádzajúcich rokoch prednosta obecného úradu, p. ⬛⬛⬛⬛....

Dňa 03. 07. 2015 bolo navrhovateľke doručené napadnuté rozhodnutie, v ktorom Obecné zastupiteľstvo Obce ⬛⬛⬛⬛ konštatuje porušenie ust. čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu tým, že navrhovateľka nepodala v lehote do 31. 03. 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci kalendárny rok, čo sa však nezakladá na pravde. Dôkazom je fotokópia uzatvorenej obálky obsahujúcej oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov navrhovateľky za rok 2014, ktorú prebral vyššie uvedený prednosta obecného úradu dňa 30. 12. 2014. Nebolo teda chybou navrhovateľky, že predmetné oznámenie za rok 2014 sa nedostalo do dispozície Komisie, ani obecného zastupiteľstva....

Ďalej mám za to, že Komisia ako orgán, ktorému sa podávajú oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane verejného záujmu, procesne pochybila, keď v liste zo dňa 20. 04. 2015 podľa čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu vyzývala navrhovateľku na vyjadrenie sa k predmetu výzvy. Nešlo   totiž o kompetenciu Komisie, ale obecného zastupiteľstva, ktoré tak malo urobiť po podaní podnetu Komisie na začatie konania. Uvedené vyplýva z čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý hovorí, že konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p) zákona o ochrane verejného záujmu, ktorými sú aj starostovia obcí.

Vzhľadom k tomu, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo svoju povinnosť v zmysle čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu, a síce neumožnilo navrhovateľke ako verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa viedlo konanie, aby sa k podnetu vyjadrila, neboli dodržané procesné   zásady   zaručujúce   právo   navrhovateľky   na   spravodlivý   proces   garantované v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené pochybenie obecného zastupiteľstva následne viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu veci a prijatiu rozhodnutia, ktoré trpí jednak   hmotnoprávnymi   ako   aj   procesnoprávnymi   vadami,   a   preto   je   nepreskúmateľné a nevykonateľné. Je dôvodné sa domnievať, že keby obecné zastupiteľstvo splnilo svoju povinnosť v zmysle čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu a dalo navrhovateľke možnosť   sa   k   predmetnému   konaniu   vyjadriť,   táto   by   informovala   o   skutočnosti,   že oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   za   rok   2014   riadne odovzdala, a teda si svoju povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu splnila.

Svoje   tvrdenie   opieram   o   nález   Ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   I.   ÚS   356/08 z 10. 12. 2008,   ktorým   bolo   rozhodnuté   tak,   že   Ústavný   súd   SR   predtým   ako   pristúpi k posúdeniu,   či   sa   dotknutý   verejný   funkcionár   dopustil   konania,   ktoré   je   v   rozpore so zákonom o ochrane verejného záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka   formy)   samotné   rozhodnutie   príslušného   orgánu   verejnej   moci   (v   danom   prípade obecného   zastupiteľstva).   Konkrétne   hovorí,   že...   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti uprednostňuje   materiálne   poňatie   právneho   štátu,   koncepciu   a   interpretáciu   právnych predpisov   z   hľadiska   ich   účelu   a   zmyslu   a   pri   riešení   konkrétnych   prípadov   nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už Ústavný súd SR zdôraznil, že z jeho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 Ústavy SR) musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať na zreteľ aj dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 Ústavy SR...“.»

Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva vzhľadom na   nerešpektovanie   princípov   spravodlivého   procesu   za   arbitrárne,   keďže   pred   jeho vydaním „nemala možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu k podnetu, ktorým sa začalo voči nej konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Taktiež je potrebné konštatovať, že ak by navrhovateľka mala možnosť sa vyjadriť v zmysle čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu pred obecným zastupiteľstvom, preukázala by, že povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu splnila, a teda by nedošlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia.“.

Navrhovateľka   spochybňuje   aj   odôvodnenie   napadnutého   rozhodnutia   obecného zastupiteľstva,   poukazujúc   na   skutočnosť,   že   jej   síce   bola „zaslaná   výzva   na   plnenie povinností zo dňa 20. 04. 2015, avšak táto obsahovala výzvu na vyjadrenie a nie možnosť dodatočne podať oznámenie, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. Navyše predmetnú výzvu zaslal neoprávnený orgán, a preto spochybňujem jej relevantnosť v celom rozsahu. Navyše z obsahu Výzvy jednoznačne vyplýva, že Komisia navrhovateľke vyčíta porušenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas celého obdobia výkonu verejnej funkcie, t. j. od roku 2010, a nie porušenie predmetnej povinnosti za rok 2014,   t.   j.   nepodanie   oznámenia   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov v lehote do 31. 03. 2015, tak ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.“.

Na základe argumentácie uvedenej v návrhu sa navrhovateľka domáha, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zrušil.

II.

Z návrhu   a   dokumentácie   predloženej   navrhovateľkou   ústavný   súd   zistil   tieto skutočnosti:

1. Komisia na ochranu verejného záujmu (ďalej len „komisia“) zriadená obecným zastupiteľstvom   vo   výzve   z 20.   apríla   2015   adresovanej   navrhovateľke   vykonávajúcej funkciu starostky obce od 13. decembra 2010 do 2. januára 2015 uviedla, že táto „ako starostka obce vo volebnom období 2010-2014... nepodala písomné oznámenie o svojich príjmoch   dosiahnutých   v   uplynulých   kalendárnych   rokoch   z výkonu   funkcie   verejného funkcionára a o svojich majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu komisia na ochranu verejného záujmu začala konanie voči Vašej osobe za nesplnenie si povinností. Komisia podľa čl. 9 ods. 4 cit. zák. Vás týmto vyzýva, aby ste sa vyjadrili k predmetu tejto výzvy v lehote do 15 dní odo dňa doručenia.“.

2. Sťažovateľka v podaní doručenom komisii 6. mája 2015 v odpovedi na výzvu z 20. apríla 2015 uviedla, že oznámenia predkladala pravidelne počas vykonávania funkcie starostky   obce,   pričom „Počas   volebného   obdobia   2010-2014   som   tieto   odovzdala v kancelárii prednostu obecného úradu. Pán prednosta ich uložil do trezoru a následne boli s ostatnými   materiálmi   potrebnými   na   prerokovanie   komisii   postúpené   dotknutým komisiám. Ako s týmito dokladmi komisia ďalej nakladala, mi nie je známe.“. Prílohou podania   doručeného   komisii   6.   mája   2015   boli   fotokópie „uzatvorených   obálok obsahujúcich... oznámenie verejného funkcionára za rok 2010, 2011, 2012, 2013 – 4X“.

3.   V   podaní   z 19.   júna   2015   adresovanom   komisii   navrhovateľka   uviedla,   že «„oznámenie“ za rok 2014, ktoré som po uplynutí volebného obdobia mala podať, som tiež podala v kancelárii prednostu Obecného úradu ⬛⬛⬛⬛ dňa 31. 12. 2014 a to z toho dôvodu,   že   dňa   02.   01.   2015   som   už   odovzdávala   funkciu   starostu   novozvolenému starostovi.   Moje   konanie   odôvodňujem   tým,   že   som   nemohla   v tom   čase   vedieť,   či   sa predmetná komisia včas zriadi a chcela som mať istotu, že oznámenie je bezpečne uložené na obecnom úrade pre ďalšie spracovanie. Pán prednosta OcÚ s „oznámením“ naložil, ako ostatné roky.».

4. V uznesení obecného zastupiteľstva č. 59/2015-OZ z 28. mája 2015 sa uvádza, že obecné   zastupiteľstvo   prerokovalo „konanie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči bývalej starostke obce... a rozhodlo 1. V konaní podľa čl. 9 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov... rozhodnutím, ktorým sa bývalej starostke obce... za porušenie čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona, ktorého sa dopustila tým, že nepodala v lehote do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci kalendárny rok, ukladá podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona pokuta vo výške 2.744,- €, ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, ktorú je povinná uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“.

5.   Napadnutým   rozhodnutím   obecné   zastupiteľstvo   rozhodlo,   že „

, bytom ⬛⬛⬛⬛, bývalá starostka obce ⬛⬛⬛⬛, ktorej mandát zanikol dňa 2. 1. 2015 porušila čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona tým, že nepodala v lehote do 31.   marca   2015   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových pomerov za predchádzajúci kalendárny rok, za ktoré sa jej podľa článku 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona ukladá pokuta vo výške 2.774,- € (slovom dvetisíc sedemsto sedemdesiat štyri eur) ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. ⬛⬛⬛⬛ je povinná zaplatiť uvedenú pokutu do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v hotovosti do pokladne obce alebo na účet...“.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s obranou navrhovateľky, že si ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu ustanovenú povinnosť včas splnila, uvádza:

«Tým,   že ⬛⬛⬛⬛ bývalá   starostka   obce ⬛⬛⬛⬛ nepodala oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov /ďalej len „oznámenie“/ v stanovenej lehote a ani do dňa konania obecného zastupiteľstva ani napriek výzve zo dňa 20. 04. 2015, porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona. Obecné zastupiteľstvo v ⬛⬛⬛⬛ začalo   voči   bývalej   starostke   obce,   podľa   čl.   9   Ústavného   zákona na základe   podnetu   komisie   OZ   konanie   na   ochranu   verejného   záujmu   a zamedzenia rozporu záujmov na zasadnutí OZ konanom dňa 28. 05. 2015. Za porušenie čl. 7 ods. 1 sa podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   Ústavného   zákona   ukladá   pokuta   v sume   zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, čo je 1/12 z jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny   rok.   Ročný   príjem   bývalej   starostky   obce   za   výkon   verejnej   funkcie za predchádzajúci   kalendárny   rok   sa   rovná   sume   33.288,-.   Obecné   zastupiteľstvo v ⬛⬛⬛⬛ na svojom zasadnutí konanom dňa 28. 5. 2015 na základe podnetu komisie na ochranu verejného záujmu na základe zápisnice komisie zo dňa 16. 4. 2015 a 21. 5. 2015 ako i na základe vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 6. 5. 2015 má za preukázané, že bývalá   starostka   obce ⬛⬛⬛⬛,   porušila   čl.   7   ods.   1   Ústavného   zákona   tým, že nepodala   oznámenie   v zákonom   stanovenej   lehote.   Za   toto   porušenie   sa   jej   ukladá rozhodnutím   prijatým   nadpolovičnou   väčšinou   hlasov   poslancov   OZ   v pokuta vo výške v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, t. j. 1/12 z jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti   rozhodnutia.   V konaní   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov boli vo vzťahu bývalej starostke dodržané princípy spravodlivého procesu, bola jej daná   možnosť   vyjadriť   sa   k veci,   ako   aj   na   dodatočné   podanie   oznámenia   čo   ona nerešpektovala.»

7. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 3. júla 2015.

III.

V súlade   s čl.   9   ods.   1   písm.   b)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu konanie   o   návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p).

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon vzťahuje na funkcie starostov obcí.

V súlade s čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia   rozhodnutia...   ktorým   bola   uložená   pokuta,   podať   návrh   na   preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie   o   preskúmaní   takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona.

Podľa   § 73b   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie   verejného   funkcionára   je   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   alebo   s osobitným   predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa aj na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom súde návrhy   vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona o ústavnom   súde   vyplýva,   že   obdobné   právne   dôsledky   ako   potvrdenie   napadnutého rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva, sú zjavne neopodstatnené.

Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom   prostriedku   proti rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva,   je   jednoznačne   obmedzený   výlučne   na   posúdenie konania   navrhovateľa   ako   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom   determinujúcim   konanie   ústavného   súdu   o   opravnom   prostriedku   je   konkrétne rozhodnutie príslušného orgánu, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Z   citovaných   ustanovení   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   v   konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore   s   týmito   ustanoveniami   ústavného   zákona,   teda   že   povinnosti   verejného funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby mu bola uložená pokuta.

Navrhovateľka sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva z dôvodu,   že   obsahuje   tak   hmotnoprávne,   ako   aj   procesnoprávne   nedostatky,   pričom argumentuje predovšetkým tým, že „Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7 ods.   1   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   počas   výkonu   svojej   funkcie   a   to   tým, že prílohami jej odpovede na Výzvu boli fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2010, 2011, 2012, 2013, ktorých prevzatie podpísal prednosta Obecného úradu.“.

Na preukázanie   pravdivosti   svojho   tvrdenia,   podľa   ktorého   si   svoju   povinnosť vyplývajúcu   z ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   splnila   aj   za   rok   2014, navrhovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   predložila   čestné   vyhlásenie   bývalého prednostu   obecného   úradu   obce   z 27.   júla   2015   s notárskym   osvedčením   pravosti   jeho podpisu, z ktorého okrem iného vyplýva, že «... dňa 30. 12. 2014 som prevzal neporušenú obálku   s označením   „Oznámenie   verejného   funkcionára   za   rok   2014“,   pričom   túto po prevzatí uložil do trezoru a spoločne s ostatnými materiálmi predložil na prerokovanie predmetnej komisii.».

Súčasťou príloh k návrhu je aj „fotokópia uzatvorenej obálky obsahujúcej oznámenie funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov klientky za rok 2014“.

Za   procesnoprávny   nedostatok   konania   považuje   navrhovateľka   výzvu   komisie 20. apríla 2015, ktorá bola podľa jej tvrdenia v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže táto „kompetencia patrí obecnému zastupiteľstvu, a nie samotnej komisii“.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už zdôraznil, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok vydania   ústavne   konformného   rozhodnutia,   ale   je   tiež   jedným   zo   základných   znakov ústavou garantovaného postupu v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy a ochrany práv. To platí v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (m. m. IV. ÚS 278/08).

Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce zo svojej doterajšej judikatúry (I. ÚS 356/08), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, a čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak,   pričom z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných práv a slobôd.

Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4 ústavy,   podľa   ktorého   výklad   a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov   a   ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Citované ustanovenie   ústavy   má   v   štruktúre   ústavných   noriem   charakter   generálneho   princípu výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad a uplatňovanie   ústavných   zákonov.   Preto   aj   príslušné   ustanovenia   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli v súlade s ústavou, t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy.

V súlade s doteraz uvedeným je v tomto konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany   verejného   záujmu   a zamedzení   rozporu   záujmov   povinnosťou   navrhovateľky preukázať, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neporušila, a preto nebol ani dôvod na to, aby jej bola uložená pokuta.

Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 174/09 založený na tom, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že oznámenie podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne a včas,   spočíva   na   dotknutom   verejnom   funkcionárovi,   je   aplikovateľný   aj   na   vec navrhovateľky (pozri aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 635/2012 zo 14. decembra 2012).

Navrhovateľka   v konaní   o   preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov na výzvu komisie z 20. apríla 2015 síce v podaní doručenom komisii 6. mája 2015 tvrdila, že oznámenia „počas volebného obdobia 2010- 2014“ predkladala pravidelne, pričom ich odovzdala v kancelárii prednostu obecného úradu obce, k podaniu však pripojila len „fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich oznámenia verejného   funkcionára   za   rok   2010,   2011,   2012,   2013“,   teda   nie „fotokópiu   obálky obsahujúcej oznámenie verejného funkcionára za rok 2014“, ktorú predložila až v konaní pred ústavným súdom, spolu s čestným vyhlásením prednostu obecného úradu obce.

Za   týchto   okolností   záver   obecného   zastupiteľstva   vyjadrený   v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka tým, že nepodala oznámenie v ustanovenej lehote a ani do dňa konania zasadnutia obecného zastupiteľstva (28. mája 2015, pozn.), a to aj napriek výzve z 20. apríla 2015, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp. zjavne neodôvodnený.

Navrhovateľka   svoju   argumentáciu   týkajúcu   sa   údajného   včasného   doručenia oznámenia za rok 2014 uplatnila už v rámci konania pred komisiou v odpovedi na jej výzvu z 20. apríla 2015. V uvedenom konaní to bola práve navrhovateľka, ktorá bola zaťažená dôkazným bremenom preukázania podania predmetného oznámenia komisii, ktoré však v súvislosti s tvrdením, že toto oznámenie za rok 2014 prevzal prednosta obecného úradu obce, ani neuniesla, keďže na výzvu komisie z 20. apríla 2015 a ani do dňa rozhodnutia obecného   zastupiteľstva   nepredložila   žiadny   relevantný   dôkaz,   ktorý   by   dané   tvrdenie preukázal.

Čestné   vyhlásenie   prednostu   obecného   zastupiteľstva   obce   predložené navrhovateľkou ako príloha jej návrhu doručeného ústavnému súdu, ktorým sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, nemôže postačovať podľa názoru ústavného súdu na preukázanie skutočnosti, že si navrhovateľka splnila povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   a týmito   dôkazmi   nemožno   taktiež relevantným spôsobom vyvrátiť ani spochybniť zistenia obecného zastupiteľstva uvedené v napadnutom   rozhodnutí.   Ústavný   súd   považuje   v nadväznosti   na   uvedené   predmetnú argumentáciu navrhovateľky za účelovú, a to aj s prihliadnutím na zjavne sa rozchádzajúci dátum   prevzatia   oznámenia   za   rok   2014 prednostom obecného úradu   obce   (v   čestnom vyhlásení prednostu obecného úradu obce sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 bolo ním prevzaté 30. decembra 2014) a dátum, ktorý uvádza navrhovateľka (v jej podaní z 19. júna 2015 adresovanom komisii sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 v kancelárii prednostu obecného úradu obce podala 31. decembra 2014).

K procesnoprávnej   námietke   navrhovateľky,   v zmysle   ktorej   komisia   nebola oprávnená na to, aby jej preložila výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ústavný súd považuje za potrebné poukázať na relevantné právne normy.

Podľa   § 15   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „obecné   zastupiteľstvo“)   obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o obecnom zriadení sú komisie zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o obecnom zriadení zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

Podľa   čl.   9   ods.   4   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   orgán   podľa odseku 1 (obecné zastupiteľstvo, pozn.) umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov.

K základným   požiadavkám   ústavou   zaručeného   postupu   orgánu   verejnej   správy v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov patrí možnosť daná verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa takéto konanie   vedie,   vyjadriť   sa   k podnetu,   z ktorého   vyplývajú   skutočnosti   týkajúce   sa (ne)porušenia povinností vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Táto požiadavka nachádza svoju reálnu právnu fixáciu v čl. 9 ods. 4 citovaného ústavného zákona.

Z príloh priložených k návrhu vyplýva, že výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu urobila komisia 20. apríla 2015. Na túto výzvu navrhovateľka riadne reagovala podaním adresovaným komisii a doručeným obecnému úradu obce 6. mája 2015.   Z   odôvodnenia napadnutého   rozhodnutia   vyplýva,   že   obecné   zastupiteľstvo   sa podaním   navrhovateľky   adresovaným   komisii   zaoberalo   a aj   na   základe   neho   dospelo k záveru o tom, že navrhovateľka nepodala oznámenie v ustanovenej lehote a ani do dňa konania zasadnutia obecného zastupiteľstva, čím porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej činnosti   uprednostňuje   materiálne   poňatie   právneho   štátu,   koncepciu   a interpretáciu právnych   predpisov   z   hľadiska   ich   účelu   a   zmyslu   a   pri   riešení   konkrétnych   prípadov nesmie   opomínať,   že   prijaté   riešenie   musí   byť   akceptovateľné   aj z   hľadiska   všeobecne ponímanej spravodlivosti.

Navrhovateľka   vo   svojej   argumentácii spája   procesnoprávny   nedostatok   konania, ktorý spočíva v tom, že výzvu na vyjadrenie sa k podnetu jej zaslala komisia, a nie obecné zastupiteľstvo, s právnym následkom spočívajúcim v odňatí jej práva vyjadriť sa k veci. Táto argumentácia sama osebe nemôže v konaní pred ústavným súdom obstáť. Ústavný súd nespochybňuje, že navrhovateľku na vyjadrenie k podnetu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyzvala komisia, a nie obecné zastupiteľstvo. Uvedená skutočnosť však sama osebe nepredstavuje procesné pochybenie takej intenzity, ktoré by mohlo spochybniť ústavnú akceptovateľnosť napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Dôležité pre naplnenie účelu   čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   je   predovšetkým   to,   aby   bolo   verejnému   funkcionárovi umožnené vyjadriť sa k podnetu, a tiež to, aby sa toto vyjadrenie verejného funkcionára dostalo   do   dispozičnej   sféry   obecného   zastupiteľstva   pred   rozhodnutím   vo   veci,   t.   j. vydaním rozhodnutia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmov; tieto skutočnosti nie sú vo veci navrhovateľky spochybnené. Navyše treba vziať do úvahy tiež skutočnosť, že komisia je iniciatívnym orgánom zriadeným obecným zastupiteľstvom práve na plnenie úloh vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá pozostáva výhradne z poslancov obecného zastupiteľstva.

Pokiaľ navrhovateľka namieta všeobecnosť výzvy komisie z 20. apríla 2015, ústavný súd   poznamenáva,   že   konštatovanie   komisie,   z ktorého   vyplýva,   že   navrhovateľka „vo volebnom období 2010-2014 nepodala oznámenie o svojich príjmoch“, je dostačujúce na   prijatie   záveru   o tom,   že   táto   výzva   sa   vzťahovala   aj   na   splnenie   povinnosti navrhovateľky ako starostky obce vykonávajúcej svoju verejnú funkciu v rokoch 2010 až 2014, teda vrátane povinnosti podať písomné oznámenie za výkon verejnej funkcie v roku 2014.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky voči napadnutému   rozhodnutiu   sú   zjavne   neodôvodnené   a   nezakladajú   také   dôvody na spochybňovanie   napadnutého   rozhodnutia   obecného   zastupiteľstva,   ktoré   by   bolo potrebné   posúdiť   po prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   preto   návrh navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015