znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 594/2015-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2015 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel,   spol.   s r.   o.,   Niťová   3,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky a advokátky JUDr. Kataríny Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky príkazom Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kv 45/2014/4400-40 z 11. februára 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2015 doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Kataríny Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) príkazom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“)

. k. Kv 45/2014/4400-40 z 11. februára 2015 (ďalej len „napadnutý príkaz“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„V trestnej veci za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) TZ s poukazom na ust. § 138 písm. i) TZ a iné, vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície v Nitre pod sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR- 2014, ⬛⬛⬛⬛ z   Krajskej   prokuratúry   v   Nitre,   dňa   11.   2.   2015   pod č. Kv 45/2014/4400-40,   prikázal ⬛⬛⬛⬛,   notárovi   Notárskeho   úradu so sídlom v ⬛⬛⬛⬛, vydanie počítačových údajov zo všetkých   počítačových   zariadení,   USB   kľúčov,   pevných   diskov   a   iných   počítačových zariadení   slúžiacich   na   uchovanie   a   prenos   počítačových   údajov,   nachádzajúcich   sa na Notárskom úrade v ⬛⬛⬛⬛, na ulici ⬛⬛⬛⬛ a v priestoroch k nemu patriacich podľa LV č., súpisné č., na parcele č., v byte č., na prízemí vo vchode č., na účely trestného konania, nakoľko považoval tieto počítačové údaje za nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie.

Z počítačových údajov považovala prokuratúra za potrebné zistiť, či sa na týchto nosičoch nachádzajú stopy, informácie, súbory, programy, dokumenty, ktoré môžu slúžiť na objasnenie predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu vedeného pod sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014.

Prokurátor svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že doposiaľ vykonaným vyšetrovaním, ako   aj   operatívno-pátracou   činnosťou   príslušníkov   Národnej   kriminálnej   agentúry, národnej protizločineckej jednotky - expozitúra Bratislava, bolo zistené, že, ako notár so sídlom ⬛⬛⬛⬛, vypracoval rôzne listiny (notárske zápisnice, overenie listín, zmluvy a pod.) pre organizovanú skupinu, v ktorej vystupujú podozrivé osoby, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, pričom tieto osoby v presne nezistenú dobu, najmenej od roku 2011 sa mali dopúšťať trestnej činnosti tým spôsobom, že podvodným konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti. Jedná   sa   predovšetkým   o   poškodené   osoby   ľahko   ovplyvniteľné,   či   naivné   z   dôvodu vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej životnej situácie alebo   závislosti.   Členovia   tejto   organizovanej   skupiny   majú   presne   rozdelené   úlohy a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne poškodené osoby ovplyvnia a zmanipulujú vo svoj prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali neoprávnený zisk z jej predaja. Týmto konaním si členovia organizovanej skupiny takto zabezpečujú neoprávnený prospech. Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že určitá časť podozrivých notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade.

Dôvodom vydania počítačových údajov od ⬛⬛⬛⬛, notára Notárskeho úradu ⬛⬛⬛⬛ je objasnenie skutočností dôležitých pre toto trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky vyšetrovania je predpoklad, že počítačové zariadenia, ktoré majú byť vydané pre účely trestného konania obsahujú stopy, informácie,   súbory,   programy   a   dokumenty,   ktoré   môžu   slúžiť   na   získanie   dôležitých informácii vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj k usvedčeniu páchateľov trestného činu.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   je „Obsah   odôvodnenia   príkazu   prokurátora č. k. Kv   45/2014/4400-40   zo   dňa 11. 2. 2015... nedostatočne odôvodnený   a formálny, pretože ⬛⬛⬛⬛, notárovi Notárskeho úradu vôbec neobjasnil súvislosti opodstatňujúce   realizáciu   predmetného   zásahu   do   jeho   práva   na   súkromie,   resp. korešpondencie, keďže aj táto bola predmetom vydania počítačových údajov a samozrejme aj do práva na súkromie klientov notárskeho úradu a do ich práva na ochranu osobných údajov.   V   odôvodnení   príkazu   totiž   absentuje   akákoľvek   špecifikácia   spojenia   notára ⬛⬛⬛⬛ s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom vyšetrovania.“.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti poukazuje jednak na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 96/2010 z 3. februára 2011, ako aj (okrem iných) na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva „týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania a úschovy osobných údajov - Leander c. Švédsko z 26. marca 1987, zdôraznilo, že aj uchovávanie údajov osobného   charakteru   po   ich   získaní   musí   byť   odôvodnené   nevyhnutnosťou   takéhoto opatrenia.   V   tejto   súvislosti   je   dôležité,   že   príkaz   prokurátora   neobsahoval   zákonnú náležitosť   v   podobe   vymedzenia   časového   limitu   uchovávania   počítačových   údajov. Judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných údajov osobného charakteru jednoznačná   a   pripúšťa   ho   iba   v   prípade   nevyhnutnosti,   aby   bola   rovnováha   medzi relevantným   záujmom   štátu   a   závažnosťou   jeho   zásahov   do   práv   jednotlivcov   na   ich súkromný život zachovaná.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa   čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400-40 zo dňa 11. 02. 2015, bolo porušené.

2.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe podľa čl. 19 ods.   3   Ústavy   SR,   príkazom   Krajskej   prokuratúry   Nitra   Kv   45/2014/4400-40   zo   dňa 11. 02. 2015, bolo porušené.

3.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   listové   tajomstvo,   tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400-40 zo dňa 11. 02. 2015, bolo porušené.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur, ktoré je Krajská prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   spolu   vo   výške 296,44 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, ústavná sťažnosť - á 139,83 € a   režijný   paušál   2   x   á   8,39   €),   na   účet   Advokátskej   kancelárie...,   ktoré   je   Krajská prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal krajského prokurátora o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval krajský prokurátor v prípise č. k. 1/1 Spr 142/15/4400-2 z 11. júna 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

«Ústavnou sťažnosťou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv notára Notárskeho úradu so sídlom v ⬛⬛⬛⬛ v spojitosti s vydaním príkazu Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 45/14/4400-40 zo dňa 11. 02. 2015,   ktorým   bolo   podľa   §   90   odsek   1   písmeno   e/   Trestného   poriadku   prikázané sťažovateľovi vydanie počítačových údajov zo všetkých počítačových zariadení, ÚSB kľúčov, pevných   diskov   a   iných   počítačových   zariadení   slúžiacich   na   uchovanie   a   prenos počítačových údajov, nachádzajúcich sa na Notárskom úrade v

a v priestoroch k nemu patriacich, podľa LV č., súp. č., na parcele č., v byte č.   na prízemí, vo vchode č., na účely trestného konania. Z počítačových údajov bolo potrebné zistiť, či sa na týchto nosičoch nachádzajú stopy   informácie,   súbory,   programy   a   dokumenty,   ktoré   môžu   slúžiť   na   objasnenie predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu...

K vydaniu vyššie uvedeného príkazu prokurátorom tunajšej krajskej prokuratúry došlo na základe návrhu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Nitra (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014 zo dňa 09. 02. 2015, doručený prokurátorovi dňa 10. 02. 2015.

Uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014 zo dňa 16. 02. 2015 bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno i/ Trestného zákona a súčasne podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie a to: ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛..., ⬛⬛⬛⬛...,

...

Uznesením   tunajšej   krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   Kv   45/14/4400-72   zo   dňa 27. 02. 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. Kv 45/14/4400-136 zo dňa 30. 04. 2015 boli podľa §193 odsek 1 písmeno c/Trestného poriadku sťažnosti obvinených, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ako nedôvodné zamietnuté.

Trestná   činnosť   obvinených   má   spočívať   v   tom,   že   najmenej   od   roku   2011   ako členovia organizovanej skupiny, podvodným konaním, hlavne v Nových Zámkoch a okolí, pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti. Ide predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné   z   dôvodu   buď   vysokého   veku   alebo   zdravotného   ochorenia,   ďalej   osoby v zložitej životnej situácii (vdovy) alebo závislé od alkoholu alebo iných látok. Obvinení svoju činnosť koordinovali s presne rozdelenými úlohami a to tak, že vyhľadávali osoby s určitým   zdravotným   alebo   životným   hendikepom,   tieto   presvedčili,   aby   za   podmienok navrhnutých   obvinenými   v   prípade   kúpy   nehnuteľnosti   alebo   založenia   nehnuteľnosti poškodenou osobou v spojitosti so zapožičaním peňažnej hotovosti a následne zabezpečili prevod   nehnuteľností   na   niektorého   z   obvinených   u   notára.   Z   doposiaľ   vykonaného vyšetrovania tiež vyplýva, že určitá časť sporných notárskych zmlúv bola vyhotovená aj na notárskom úrade ⬛⬛⬛⬛, ako aj na notárskom úrade ⬛⬛⬛⬛... V   prípade   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,   sudkyňa   pre   prípravné   konanie Okresného súdu Nitra príkazom pod č. OS NR-V-128-1/2015 - 4 Tp 362/2015 zo dňa 12. 02. 2015 nariadila vykonanie domovej prehliadky v byte č.   vo vchode č.   bytového domu súp. č., ⬛⬛⬛⬛ a v priestoroch k nemu patriacich,   ktorého   vlastníkmi   sú ⬛⬛⬛⬛ s   manželkou

.

V   rámci   tejto   domovej   prehliadky   na   jej   začiatku ⬛⬛⬛⬛ bol vyšetrovateľom poučený o vydaní príkazu prokurátora podľa § 90 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku, na čo súhlasil so stiahnutím počítačových údajov prítomným znalcom z odboru elektronika ⬛⬛⬛⬛, ktorého vyšetrovateľ toho istého dňa, t. j. 16. 02.   2015   pribral   do   konania   podľa   §   142   odsek   1   Trestného   poriadku   za   účelom zaistenia digitálnych stôp z počítačových zariadení. Podľa zápisnice o vykonaní domovej prehliadky   bol   jej   výkon   robený   tak,   aby   sa   čo   najmenej   bránilo   výkonu   notárskej kancelárie, nakoľko manželka sťažovateľa - ⬛⬛⬛⬛ informovala, že v ten istý deň majú naplánované notárske úkony, ktoré z ich strany nebolo možné odvolať. Následne uvedený   znalec   so   súhlasom ⬛⬛⬛⬛ v   čase   od   08.25   hod.   vykonal   sťahovanie počítačových   údajov z jeho osobného počítača, ako aj   ďalších siedmich počítačov HP a jedného USB kľúča.

Okrem viacerých notárskych spisov viažucich sa na poškodených, vydal pri tejto domovej prehliadke aj jeden pevný disk vzhľadom k tomu, že stiahnutie údajov z tohto disku by trvalo dlhšiu dobu, pričom sťažovateľ sa vyjadril, že tento disk nepotrebuje k výkonu notára.

V závere domovej prehliadky ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželka

vyhlásili   do   zápisnice,   že   vydali   všetky   písomnosti,   ktoré   mali   nejaký   súvis s dôvodom   výkonu   tejto   domovej   prehliadky,   ako   to   bolo   uvedené   aj   v   príkaze   sudcu pre prípravné konanie...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   základných   práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy napadnutým príkazom krajskej prokuratúry.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   19   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným   spôsobom;   výnimkou   sú   prípady,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa   zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.Pri   predbežnom   prerokovaní   pristúpil   ústavný   súd   k   preskúmaniu   sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorá je vo svojej podstate založená na tvrdeniach, že:

- napadnutý príkaz krajskej prokuratúry „neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia   časového   limitu   uchovávania   počítačových   údajov“ (ďalej   len   „prvá námietka“),

- napadnutý príkaz je nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia   notára ⬛⬛⬛⬛ s podozrivými   z trestnej   činnosti,   ktorá   je   predmetom vyšetrovania“, a tiež nie je odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov notárskeho úradu... ktoré sú predmetom povinnosti notára dodržiavať mlčanlivosť v zmysle ustanovenia §-u 39 Notárskeho poriadku“ (ďalej len „druhá námietka“).

II.1 K prvej námietke sťažovateľa

Podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné   konanie   nevyhnutné   uchovanie   uložených   počítačových   údajov   vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

Podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku v príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

Podľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.

Podľa § 90 ods. 4 Trestného poriadku príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

Podľa § 90 ods. 5 Trestného poriadku osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.

Zo sťažnosti, z jej príloh i z písomného vyjadrenia krajského prokurátora k sťažnosti vyplýva,   že   napadnutým   príkazom   krajská   prokuratúra   prikázala   sťažovateľovi   vydať počítačové údaje na účely trestného konania podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, pričom povinnosť ustanoviť čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, sa podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku viaže len na príkaz vydaný podľa § 90 ods. 1 písm. a) a c) (príkaz, aby sa údaje uchovali a udržiavali v celistvosti, príkaz, aby znemožnili prístup k takým údajom). Z citovaných zákonných ustanovení teda nevyplýva povinnosť krajskej prokuratúry časovo vymedziť trvanie uchovávania počítačových údajov.

Rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 96/2010 z 3. februára 2011, na ktoré poukazuje sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti, bolo vydané v čase pred účinnosťou zákona č. 262/2011 z 13. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda pred 31. augustom 2011, keď § 90 ods. 2 Trestného poriadku znel:

„V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov   vykonávané,   tento   čas   môže   byť   až   na   90   dní,   a   ak   je   potrebné   ich   opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.“

Keďže   z   platnej   a účinnej   právnej   úpravy   nevyplýva   povinnosť   ustanoviť   čas uchovávania údajov v prípade príkazu vydaného podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku,   ústavný   súd   považuje   prvú   námietku   sťažovateľa   za   zjavne   neopodstatnenú a napadnutý príkaz krajskej prokuratúry za vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

II.2 K druhej námietke sťažovateľa

V súvislosti   s druhou   námietkou   sťažovateľa,   teda   že napadnutý   príkaz   je nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia notára s podozrivými   z trestnej   činnosti,   ktorá   je   predmetom   vyšetrovania“, a tiež   nie   je odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov notárskeho úradu... ktoré sú predmetom   povinnosti   notára   dodržiavať   mlčanlivosť   v   zmysle   ustanovenia   §-u   39 Notárskeho poriadku“, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého príkazu:

«V trestnej veci ešte dňa 25. 09. 2013 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uznesením pod sp. zn. ORP-729/OEK-NZ-2013, ďalej dňa 27. 12. 2013 vyšetrovateľ   Odboru   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona uznesením sp. zn. ORP-390/OEK-TO-2013, dňa   30.   01.   2014   vyšetrovateľ   Odboru   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona uznesením sp. zn. 77/4-VYS-NR-2014 a dňa 23. 05. 2014 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014.

Uznesením   vyšetrovateľa   Odboru   kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva Policajného zboru Nitra sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014 zo dňa 23. 05. 2014 boli podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom na § 18 odsek 1 Trestného poriadku   vyššie   uvedené   trestné   veci   spojené   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vykonávať   vyšetrovateľ   Odboru   kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného zboru Nitra pod sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014.

Uznesením   vyšetrovateľa   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Odboru kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „vyšetrovateľ“) zo dňa 31. 10. 2014 pod ČVS: KRP- 21/2-VYS-NR-2014 bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno   c/,   odsek   4   písmeno   a/   Trestného   zákona   s   poukazom   na   ustanovenie   §   138 písmeno i/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1-6 citovaného uznesenia.

Ďalším   uznesením   vyšetrovateľa   pod   sp.   zn.   KRP-21/2-VYS-NR-2014   zo   dňa 15. 12. 2014 bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno f/ Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Ďalším   uznesením   vyšetrovateľa   pod   sp.   zn.   KRP-21/2-VYS-NR-2014   zo   dňa 21. 01. 2015 boli podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom na § 18   odsek   1   Trestného   poriadku   spojené   na   spoločné   konanie   trestné   veci   vedené na Odbore   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Nové   Zámky pod sp. zn. ORP-238/OEK-NZ-2013 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a pod sp. zn. ORP-168/VYS-TO-2014 pre zločin   podvodu podľa   § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktoré bude vyšetrovateľ ďalej vykonávať v spoločnom konaní pod sp. zn. KRP-21/2-VYS-NR-2014.

Dňa   10.   02.   2015   vyšetrovateľ   podal   na   tunajšiu   krajskú   prokuratúru   návrh na vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov v prípravnom konaní.»

Vo vzťahu k osobe sťažovateľa je napadnutý príkaz odôvodnený takto:„Doposiaľ   vykonaným   vyšetrovaním,   ako   aj   operatívno-pátracou   činnosťou príslušníkov   Národnej   kriminálnej   agentúry,   národnej   protizločineckej   jednotky   - expozitúra Bratislava, Prezídia Policajného zboru bolo zistené, že ⬛⬛⬛⬛... vypracoval   rôzne   listiny   (notárske   zápisnice,   overenie   listín,   zmluvy   a   pod.)   pre organizovanú skupinu, v ktorej vystupujú podozrivé osoby, a to, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, pričom tieto osoby v presne   nezistenú   dobu,   najmenej   od   roku   2011   sa   mali   dopúšťať   trestnej   činnosti   tým spôsobom, že podvodným konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti. Jedná sa predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné, či naivné z dôvodu vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej životnej   situácie   alebo   závislosti.   Členovia   tejto   organizovanej   skupiny   majú   presne rozdelené úlohy a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne poškodené   osoby   (v súčasnosti   je   ich   minimálne   14)   ovplyvnia   a   zmanipulujú   vo   svoj prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali neoprávnený zisk s jej predaja. Týmto   konaním   si   členovia   organizovanej   skupiny   takto   zabezpečujú   neoprávnený prospech.   Z   doposiaľ   vykonaného   vyšetrovania   vyplýva,   že   určitá   časť   podozrivých notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade ⬛⬛⬛⬛. Dôvodom   vydania   počítačových   údajov   od ⬛⬛⬛⬛...   je   objasnenie skutočností dôležitých pre toto trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky vyšetrovania   je   predpoklad,   že   počítačové   zariadenia,   ktoré   majú   vydané   pre   účely trestného konania obsahujú stopy, informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu slúžiť na získanie dôležitých informácií vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj k usvedčeniu páchateľov trestného činu.

Na základe tohto príkazu podľa § 90 odsek 5 Trestného poriadku,... počítačové údaje, ktoré má uložené v počítačovom systéme (zariadení) je povinný v spojitosti   s   vykonávaným   vyšetrovaním   v   tejto   trestnej   veci,   vydať   pre   účely   tohto trestného   konania,   priamo   vyšetrovateľovi   Národnej   kriminálnej   agentúry,   národnej protizločineckej jednotky, Prezídia Policajného zboru, ihneď po doručení a prevzatí tohto príkazu.“

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v počítačovom vybavení sa nachádzali údaje o klientoch notárskeho   úradu, vo vzťahu ku ktorým je povinný zachovávať mlčanlivosť [podľa   §   39   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   323/1992   Zb.   o   notároch   a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov], upriamuje ústavný súd pozornosť na   znenie   §   39   ods.   4   Notárskeho   poriadku,   podľa   ktorého   povinnosť   zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu. Podľa príslušných ustanovení Trestného zákona (§ 340 a §   341)   je   povinnosť   oznámiť/prekaziť   trestný   čin   uložená   okrem   iných   prípadov aj v prípade   zločinu,   na   ktorý   tento   zákon   ustanovuje   trest   odňatia   slobody   s hornou hranicou   trestnej   sadzby   najmenej   desať   rokov.   Trestné   konanie,   v   ktorom   bol   príkaz prokurátora vydaný, sa týka, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, (okrem iných) aj „obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona...“, teda ide o výnimku z povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

Inštitút uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutý v už citovanom § 90 Trestného   poriadku   právnu   úpravu   týkajúcu   sa   prípadov   súvisiacich   s   povinnosťou mlčanlivosti vôbec neobsahuje. V prípade skopírovania údajov uložených na pamäťovom médiu   užívanom   sťažovateľom   v   rámci   jeho   profesnej   činnosti   všeobecne   považovanej za súčasť   súkromného   života   ide   nepochybne   o   zásah   do   súkromnej   sféry   jednotlivca, čo opodstatňuje   právo   sťažovateľa   na   preskúmanie   dôvodnosti   a   zákonnosti   zásahu, o to viac,   že   voči   príkazu   nemohol   podľa   Trestného   poriadku   uplatniť   žiadny   opravný prostriedok.   Vo vzťahu   k sťažovateľovi   totiž   neprichádzala   do   úvahy   ochrana   trestným súdom, pretože nebol stranou v trestnom konaní (obdobne III. ÚS 80/08). Právna úprava (§ 90   ods. 1   Trestného poriadku) vyžaduje,   aby   bol   príkaz   odôvodnený aj   skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu podľa § 90 Trestného poriadku si vyžaduje relevantnú   a dostatočne   špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými   skutočnosťami   boli   naplnené   zákonom   ustanovené   podmienky   na   tento   zásah do súkromia. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti by bol napadnutý príkaz nepreskúmateľný, a teda aj svojvoľný.

Ústavný súd preto podrobne preskúmal napadnutý príkaz krajskej prokuratúry i jeho odôvodnenie   (už   už   citované)   a na   tomto   základe   dospel   k záveru,   že   je   primerane odôvodnený,   pretože   sťažovateľovi   dostatočne   a zrozumiteľne   objasnil   súvislosti opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz prokurátora   bol   legálny   a   ústavne   konformný,   pretože   spĺňal   podmienky   vyplývajúce z príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku,   a   preto   považuje   aj   druhú   námietku sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd považuje za potrebné navyše poukázať aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných procesných predpisov (napr. podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, Správneho poriadku) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj sťažovateľom označené základné práva podľa ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne porušil ústavnoprocesné princípy, resp. práva vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prípadnom porušení označených základných práv podľa ústavy by bolo teda možné uvažovať predovšetkým vtedy,   ak   by   zo   strany   príslušného   orgánu   verejnej   moci   primárne   došlo   k   porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl.   48   ústavy,   resp.   v   spojení   s   ich   porušením   (m.   m.   napr.   II.   ÚS   78/05   alebo IV. ÚS 326/07).

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým príkazom krajskej   prokuratúry   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   žiadneho   z označených   a   ústavou garantovaných práv sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015