znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 594/2014-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť A. H., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 49 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 39/2013 z 25. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť A. H., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 49 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6   ods.   1,   2   a   3   písm.   d)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 39/2013 z 25. júla 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo: „Sťažovateľ fyzická osoba podávam ústavnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo39/2013 zo dňa 25. júla 2013, ktorým rozhodnutím a postupom došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa. Tými sú:

- právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

- práva na obhajobu zakotveného v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru a v tejto súvislosti

- právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1, 2 dohov... Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6T 39/2013, ktoré mi bolo doručené 20. septembra 2013 rozhodol takto: Podľa §382 písm. c) Tr. por. Dovolanie obvineného A. H. odmieta... Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   pochybil,   keď   sa   stotožnil   s   argumentáciou Okresného súdu a Krajského súdu...

Sťažovateľ navrhujem, aby Ústavný súd SR podľa § 25 ods. 3 Zák. č. 38/1993 Z. z. v znení   neskorších   zmien   po   predbežnom   prerokovaní   návrhu   na   neverejnom   zasadnutí prijal   uznesením   ústavnú   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   v   celom   rozsahu   a   po   jej   prijatí rozhodol nálezom Ústavného súdu SR takto:

1) Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 39/2013 zo dňa 25. júla 2013 boli porušené základné práva a slobody, a to:

- právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR

- práva na obhajobu zakotveného v čl. 50 ods. 3 ústavy SR a v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru a v tejto súvislosti

- právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1, 2 dohovoru... Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.   zn. 6do 39/2013 zo dňa 25.07.2013 mi bolo doručené dňa 20.9.2013.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 39/2013 z 25. júla 2013 bolo sťažovateľovi doručené 20. septembra 2013 a obhajcovi sťažovateľa 17. marca 2014.

Sťažnosť   podal   sťažovateľ   na   poštovú   prepravu   30.   júla   2014,   teda   zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014