znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 593/2014-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl. 46   ods.   1 a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   1 Cdo V   1/2013 z 27. februára 2014 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2014 doručená   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo V 1/2013 z 27. februára 2014 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ podal 15.12.2005 žalobu na náhradu   škody   v   zmysle   zákona   č.   58/1969   Zb.   voči   Slovenskej   republike,   zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 22C/250/2005- 44 zo dňa 08.októbra 2007 žalobu zamietol. Na odvolanie sťažovateľa rozhodoval vo veci Krajský   súd   Bratislava,   ktorý   rozsudkom   č.k.   15Co/189/2008-59   zo   dňa   22.04.2009 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C/250/205-44 potvrdil.

Sťažovateľ   podal   dňa   16.07.2009   proti   rozsudku   Krajského   súdu   Bratislava   č.k. 15Co/189/2008-59 dovolanie.

Uznesením   č.k.   22C/250/2005-91   zo   dňa   01.02.2010   okresný   súd   na   žiadosť sťažovateľa   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   neustanovil sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie...

Na odvolanie sťažovateľa konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 7Co/144/2010-104 zo dňa 31.mája 2010 potvrdil sťažovateľom napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C/250/2005-91.

Sťažovateľ   podal   voči   potvrdzujúcemu   uzneseniu   Krajského   súdu   Bratislava dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č.k. 1 Cdo/176/2010 zo dňa 30.novembra 2010.

Dňa 17.02.2011 podal sťažovateľ novú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 15Co/189/2008-59 z dôvodu zmeny jeho pomerov k horšiemu. Okresný   súd   Bratislava   I   uznesením   č.k.   22C/250/2005-122   zo   dňa   20.04.2011 nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   neustanovil   sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu OS BA 1 odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd   v   Bratislave,   ktorý   uznesením   č.k.   9Co/281/2011-132   zo   dňa   29.septembra   2011 potvrdil napádané uznesenie OS BA 1.

Sťažovateľ podal proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   č.k.   1 Cdo/68/2012   zo   dňa   31.mája   2012 odmietol.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   č.k.   1Cdo/112/2012 z 28.júna 2012 zastavil dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 15Co/189/2008- 59   z   22.apríla   2009.   Sťažovateľ   podal   dňa   30.08.2012   proti   uzneseniu   o   zastavení dovolacieho konania odvolanie...

Dňa   20.03.2014   podal   sťažovateľ   sťažnosť   adresovanú   predsedovi   NS   SR   na zbytočné   prieťahy   odvolacieho   konania   proti   uzneseniu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 112/2012 zo dňa 28. júna 2012.

Dňa 30.03.2014 sťažovateľovi bolo doručené vyjadrenie zástupcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k namietaným zbytočným prieťahom odvolacieho konania...

K namietaným   prieťahom   odvolacieho   konania...   sa   JUDr.   V.   M.   však   vôbec nevyjadril ani sťažovateľa neinformoval, či Najvyšší súd SR o odvolaní už rozhodol... Dňa 26.05.2014 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Cdo V 1/2013 zo dňa 27.februára 2014… Predmetným uznesením NS SR zastavil konanie o odvolaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.júna 2012 sp. zn. 1 Cdo/112/2012.“.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Cdo   V   1/2013 z 27. februára   2014   a   postup   najvyššieho   súdu,   ktorý   mu   predchádzal,   je   nezákonný a ústavne   neakceptovateľný,   ktorým   malo   dôjsť   k   porušeniu   jeho   základného   práva na prístup k dovolaciemu súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Pomery sťažovateľa v čase podania prvej žiadosti aj v čase podania druhej žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 15Co/189/2008-59 boli dôvodné na priznanie oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov a tým aj na ustanovenie sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie... Sťažovateľ nemal v čase rozhodovania súdov žiadne prostriedky, z ktorých by si mohol zabezpečiť platené právne služby v dovolacom konaní.

... iné súdy v iných viacerých konaniach od roku 2010 až do súčasnosti opakovane sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   priznali   a   to   za   rovnakých   pomerov sťažovateľa ako hodnotil Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 22C/250/2005.

... Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 22C/250/2005 a následne aj Krajský súd v Bratislave v rozhodovaní o procesných podmienkach dovolacieho konania, o ustanovení sťažovateľovi   zástupcu   pre   dovolacie   konanie...   rozhodli   v   rozpore   s   uvedenými rozhodnutiami   iných   súdov   nerešpektujúc   ani   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   č.k.   5Sžnč/13/2009   zo   dňa   23.12.2009   priložené   k   žiadosti   o   ustanovenie zástupcu, ktorým najvyšší súd oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov. Taký postup súdov   považuje   sťažovateľ   za   rozporný   s   ústavnou   zásadou   právnej   istoty,   ktorá   je nevyhnutnou   súčasťou   právneho   štátu.   Najvyšší   súd   SR   nenapravil   arbitrárne   a protiústavné rozhodnutia súdov nižších stupňov vo veci ustanovenia sťažovateľovi zástupcu z   radov   advokátov,   dovolanie   sťažovateľa...   uznesením   č.k.   1Cdo   68/2012   odmietol   a následne uznesením 1Cdo 112/2012 dovolacie konanie zastavil. Takýmto postupom odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ   využil   možnosť,   ktorú   mu   ústavná   zásada   dvojinštančnosti   súdneho konania dáva k dispozícii a podal proti zastaveniu dovolacieho konania riadny opravný prostriedok,   odvolanie.   Odvolanie   odôvodnil   podľa   §   221   ods.   1   písm.   f)   a   písm.   i) Občianskeho súdneho poriadku, postupom súdu - zastavením dovolacieho konania vo veci samej   súd   odňal   sťažovateľovi   možnosť   konať   pred súdom,   pretože   dôvody   na   vydanie uznesenia o zastavení konania neexistovali - konanie bolo zastavené predčasne...

Sťažovateľ v odvolaní namietal najmä skutočnosť, že v jeho veci v jeden a ten istý deň 31.07.2012... bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/112/2012 o zastavení dovolacieho konania... spolu s uznesením Najvyššieho súdu   SR   č.k.   1Cdo/68/2012   o   odmietnutí   dovolania   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v Bratislave č.k. 9Co 281/2011 z 29.septembra 2011, ktorým sťažovateľovi nebolo vyhovené v žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie...

Následne   si   sťažovateľ   obe   uznesenia   prevzal   16.08.2012   krátkym   doručením v súdnej kancelárii 22C okresného súdu. Sťažovateľ sa tak v jeden a ten istý deň dozvedel o tom,   že   jeho   žiadosti   o   ustanovenie   zástupcu   pre   dovolacie   konanie   súdy   nevyhoveli a zároveň aj o tom, že dovolacie konanie súd zastavuje z dôvodu, že sťažovateľ nie je zastúpený advokátom...

V sťažovateľovom prípade sťažovateľ nedostal žiadnu možnosť adekvátne reagovať na rozhodnutie o neustanovení mu zástupcu pre dovolacie konanie a slobodne sa rozhodnúť či vykoná ďalšie kroky v záujme ochrany svojich práv v prebiehajúcom súdnom konaní. Odvolanie   proti   uzneseniu   č.k.   1Cdo/112/2012   o   zastavení   dovolacieho   konania   bolo vzhľadom   na   všetky   vyššie   uvedené   skutočnosti   dôvodné   a   bolo   len   využitím   účinného prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi poskytuje...

Napádané uznesenie súd po právnej stránke založil na ust. §§ 103 a 104 v spojení s § 10 a 241 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z čoho vyvodil záver, že Najvyšší súd Slovenskej   republiky   nie   je   funkčne   príslušný   rozhodnúť   o   odvolaní   smerujúcom   proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho.

...   rozhodnutie   súdu o zastavení   konania   je   podľa   sťažovateľa   vždy   rozhodnutím prvostupňovým bez ohľadu na to, na ktorom stupni všeobecných súdov bolo vydané. Proti rozhodnutiu   o   zastavení   konania   vo   veci   samej,   ktoré   je   de   jure   a   de   facto   konečným rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch sťažovateľa, musí byť vždy možný riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, iba že by sa pripustilo, že v právnom poriadku   Slovenskej   republiky   nie   je   proti   rozhodnutiu   všeobecného   súdu,   ktorým   súd konanie   vo   veci   samej   zastaví   dostupný   účinný   zákonný   prostriedok   nápravy   v   záujme účinnej ochrany práv sťažovateľa.“

Namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodňuje „Arbitrárnosťou a porušením ústavnej zásady právnej istoty“, ktorými „všeobecné súdy nielen že zavinili porušenie základného práva sťažovateľa na prístup k súdnej moci ale aj zavinili zbytočné prieťahy v dovolacom konaní... a tým aj celkové zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 22C/250/2005. Ak by súdy ustanovili sťažovateľovi zástupcu pre dovolacie konanie, konanie sp. zn. 22C/250/2005 mohlo byť už dávno právoplatne ukončené.

Druhým   dôvodom   zbytočných   prieťahov...   je   postup   najvyššieho   súd   vo   veci a nečinnosť v dĺžke jeden a pol roka (18mesiacov)... v odvolacom konaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo/112/2012, ktorým súd zastavil dovolacie konanie...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo V 1/2013 zo dňa 27.02.2014 v   odvolacom   konaní   proti   uzneseniu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.k. 1Cdo/112/2012 a postupom, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal porušil základné právo P.   K.   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základné   právo   na prejednanie jeho veci v primeranej lehota podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.k.   1Cdo   V   1/2013   zo   dňa 27. februára 2014 zrušuje a vec vracia najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje konať v odvolacom konaní proti uzneseniu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.k.   1Cdo/112/2012   bez   porušenia základných práv a slobôd P. K. a bez zbytočných prieťahov.

P.   K.   priznáva   primerané   zadosťučinenie   v   sume   3000€   /tri   tisíc/,   ktoré   mu   je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

P.   K.   priznáva trovy   konania spočívajúce v nákladoch na   zastúpenie   advokátom v konaní pred ústavným súdom.“

Sťažovateľ síce v sťažnosti označil ako svojho zástupcu v konaní pred ústavným súdom JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta so sídlom Vajnorská 20, Bratislava (ďalej len „zvolený   advokát“);   v   prílohe   sťažnosti   však   nepredložil   splnomocnenie   pre   zvoleného advokáta, z ktorého by bolo zrejmé, že zvolený advokát splnomocnenie prijíma. Ústavný súd   preto   14.   júla   2014   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň bol sťažovateľ upozornený na to, že ak nepredloží splnomocnenie v určenej lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ na uvedenú výzvu reagoval listom doručeným ústavnému súdu 23. júla 2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Výzve Ústavného súdu Slovenskej republiky... tohto času nemôžem vyhovieť z dôvodu, že advokát JUDr. Ľubomír Hlbočan, ktorého som listom zo   dňa   01.07.2014   požiadal   o   odplatné   zastúpenie   v   konaní   pred   ústavným   súdom   o ústavnej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   07.07.2014   a   udelil   mu   splnomocnenie na zastupovanie, nereagoval na moju žiadosť a neoznámil mi písomne či zastúpenie prijíma. Z uvedeného dôvodu žiadam predĺžiť lehotu na predloženie požadovaného splnomocnenia. Zároveň listom zaslaným JUDr. Hlbočanovi tohto žiadam o bezodkladné zaslanie požadovaného   plnomocenstva   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   k   sp.   zn. Rvp 7975/2014.“

Ústavný   súd   prípisom   z   28.   júla   2014   vyhovel   žiadosti   sťažovateľa   a   súhlasil s predĺžením lehoty na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom do 15. augusta 2014.

Dňa 18. augusta 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom mu   okrem   iného   oznamuje,   že „Pre   krátkosť   času,   pre   nezákonný   a   neetický   postup JUDr. Hlbočana nemôžem bez vlastnej viny doručiť ústavnému súdu plnomocenstvo môjho zastúpenia, keďže advokát napriek písomným opakovaným výzvam ani písomne neodmietol moju žiadosť o zastupovanie a ani písomne neoznámil ústavnému súdu a ani mne či udelené plnomocenstvo   prijal   alebo   odmietol.   Uvedený   skutkový   stav   je   buď   dôvodom na odmietnutie mojej ústavnej sťažnosti..., alebo je dôvodom na ďalšie predĺženie lehoty na predloženie plnomocenstva udeleného inému advokátovi na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nechám teda na úvahe Ústavného súdu Slovenskej republiky   ako   na   základe   skutkového   stavu   rozhodne   vo   veci   splnenia   podmienok   pre konanie pred ústavným súdom.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde.

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom treba odstrániť nedostatky sťažnosti a určil mu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorú na jeho žiadosť následne predĺžil, sťažovateľ v určenej lehote požadované splnomocnenie pre   advokáta   nepredložil.   Ústavný   súd   navyše   konštatuje,   že   sám   sťažovateľ   bol uzrozumený s tým, že jeho sťažnosť môže byť odmietnutá, čo vyplývalo z jeho písomného vyjadrenia ústavnému súdu.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o   jeho   procesných   právach   a   povinnostiach v konaní   o   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s   cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

Pretože   ústavný   súd   upozornil   sťažovateľa,   že   v   prípade   nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a sťažovateľ aj napriek tomu v lehote určenej   ústavným   súdom   a   ani   v   ním   následne   predĺženej   lehote   splnomocnenie na zastupovanie   pred   ústavným   súdom   nepredložil,   a   neurobil   tak   ani   do   predbežného prerokovania   jeho   sťažnosti,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014